CINXE.COM

<!DOCTYPE html> <html class="client-nojs vector-feature-language-in-header-enabled vector-feature-language-in-main-page-header-disabled vector-feature-sticky-header-disabled vector-feature-page-tools-pinned-disabled vector-feature-toc-pinned-clientpref-1 vector-feature-main-menu-pinned-disabled vector-feature-limited-width-clientpref-1 vector-feature-limited-width-content-enabled vector-feature-custom-font-size-clientpref-1 vector-feature-appearance-pinned-clientpref-1 vector-feature-night-mode-enabled skin-theme-clientpref-day vector-toc-available" lang="sk" dir="ltr"> <head> <meta charset="UTF-8"> <title>O pôvode druhov – Wikipédia</title> <script>(function(){var className="client-js vector-feature-language-in-header-enabled vector-feature-language-in-main-page-header-disabled vector-feature-sticky-header-disabled vector-feature-page-tools-pinned-disabled vector-feature-toc-pinned-clientpref-1 vector-feature-main-menu-pinned-disabled vector-feature-limited-width-clientpref-1 vector-feature-limited-width-content-enabled vector-feature-custom-font-size-clientpref-1 vector-feature-appearance-pinned-clientpref-1 vector-feature-night-mode-enabled skin-theme-clientpref-day vector-toc-available";var cookie=document.cookie.match(/(?:^|; )skwikimwclientpreferences=([^;]+)/);if(cookie){cookie[1].split('%2C').forEach(function(pref){className=className.replace(new RegExp('(^| )'+pref.replace(/-clientpref-\w+$|[^\w-]+/g,'')+'-clientpref-\\w+( |$)'),'$1'+pref+'$2');});}document.documentElement.className=className;}());RLCONF={"wgBreakFrames":false,"wgSeparatorTransformTable":[",\t."," \t,"],"wgDigitTransformTable":["",""], "wgDefaultDateFormat":"dmy","wgMonthNames":["","január","február","marec","apríl","máj","jún","júl","august","september","október","november","december"],"wgRequestId":"6b053fc9-662b-4f0f-8ada-4161220ba46b","wgCanonicalNamespace":"","wgCanonicalSpecialPageName":false,"wgNamespaceNumber":0,"wgPageName":"O_pôvode_druhov","wgTitle":"O pôvode druhov","wgCurRevisionId":7806750,"wgRevisionId":7806750,"wgArticleId":247484,"wgIsArticle":true,"wgIsRedirect":false,"wgAction":"view","wgUserName":null,"wgUserGroups":["*"],"wgCategories":["Stránky s magickými odkazmi ISBN","Portál:Literatúra/Zapojené články","Portál:Biológia/Zapojené články","Webarchive template wayback links","Stránky s magickými odkazmi PMID","Knihy z 1859","Evolučná biológia","Vedecká literatúra","Dejiny biológie"],"wgPageViewLanguage":"sk","wgPageContentLanguage":"sk","wgPageContentModel":"wikitext","wgRelevantPageName":"O_pôvode_druhov","wgRelevantArticleId":247484,"wgIsProbablyEditable":true, "wgRelevantPageIsProbablyEditable":true,"wgRestrictionEdit":[],"wgRestrictionMove":[],"wgNoticeProject":"wikipedia","wgCiteReferencePreviewsActive":false,"wgMediaViewerOnClick":true,"wgMediaViewerEnabledByDefault":true,"wgPopupsFlags":0,"wgVisualEditor":{"pageLanguageCode":"sk","pageLanguageDir":"ltr","pageVariantFallbacks":"sk"},"wgMFDisplayWikibaseDescriptions":{"search":true,"watchlist":true,"tagline":true,"nearby":true},"wgWMESchemaEditAttemptStepOversample":false,"wgWMEPageLength":200000,"wgRelatedArticlesCompat":[],"wgCentralAuthMobileDomain":false,"wgEditSubmitButtonLabelPublish":true,"wgULSPosition":"interlanguage","wgULSisCompactLinksEnabled":false,"wgVector2022LanguageInHeader":true,"wgULSisLanguageSelectorEmpty":false,"wgWikibaseItemId":"Q20124","wgCheckUserClientHintsHeadersJsApi":["brands","architecture","bitness","fullVersionList","mobile","model","platform","platformVersion"],"GEHomepageSuggestedEditsEnableTopics":true,"wgGETopicsMatchModeEnabled":false, "wgGEStructuredTaskRejectionReasonTextInputEnabled":false,"wgGELevelingUpEnabledForUser":false,"wgSiteNoticeId":"2.2"};RLSTATE={"ext.globalCssJs.user.styles":"ready","site.styles":"ready","user.styles":"ready","ext.globalCssJs.user":"ready","user":"ready","user.options":"loading","ext.cite.styles":"ready","skins.vector.search.codex.styles":"ready","skins.vector.styles":"ready","skins.vector.icons":"ready","ext.wikimediamessages.styles":"ready","ext.visualEditor.desktopArticleTarget.noscript":"ready","ext.uls.interlanguage":"ready","wikibase.client.init":"ready","ext.wikimediaBadges":"ready","ext.dismissableSiteNotice.styles":"ready"};RLPAGEMODULES=["ext.cite.ux-enhancements","mediawiki.page.media","site","mediawiki.page.ready","mediawiki.toc","skins.vector.js","ext.centralNotice.geoIP","ext.centralNotice.startUp","ext.gadget.ReferenceTooltips","ext.gadget.WikiMiniAtlas","ext.gadget.edit-summaries","ext.urlShortener.toolbar","ext.centralauth.centralautologin","mmv.bootstrap", "ext.popups","ext.visualEditor.desktopArticleTarget.init","ext.visualEditor.targetLoader","ext.echo.centralauth","ext.eventLogging","ext.wikimediaEvents","ext.navigationTiming","ext.uls.interface","ext.cx.eventlogging.campaigns","ext.cx.uls.quick.actions","wikibase.client.vector-2022","ext.checkUser.clientHints","ext.growthExperiments.SuggestedEditSession","wikibase.sidebar.tracking","ext.dismissableSiteNotice"];</script> <script>(RLQ=window.RLQ||[]).push(function(){mw.loader.impl(function(){return["user.options@12s5i",function($,jQuery,require,module){mw.user.tokens.set({"patrolToken":"+\\","watchToken":"+\\","csrfToken":"+\\"}); }];});});</script> <link rel="stylesheet" href="/w/load.php?lang=sk&modules=ext.cite.styles%7Cext.dismissableSiteNotice.styles%7Cext.uls.interlanguage%7Cext.visualEditor.desktopArticleTarget.noscript%7Cext.wikimediaBadges%7Cext.wikimediamessages.styles%7Cskins.vector.icons%2Cstyles%7Cskins.vector.search.codex.styles%7Cwikibase.client.init&only=styles&skin=vector-2022"> <script async="" src="/w/load.php?lang=sk&modules=startup&only=scripts&raw=1&skin=vector-2022"></script> <meta name="ResourceLoaderDynamicStyles" content=""> <link rel="stylesheet" href="/w/load.php?lang=sk&modules=site.styles&only=styles&skin=vector-2022"> <meta name="generator" content="MediaWiki 1.44.0-wmf.4"> <meta name="referrer" content="origin"> <meta name="referrer" content="origin-when-cross-origin"> <meta name="robots" content="max-image-preview:standard"> <meta name="format-detection" content="telephone=no"> <meta property="og:image" content="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/cd/Origin_of_Species_title_page.jpg/1200px-Origin_of_Species_title_page.jpg"> <meta property="og:image:width" content="1200"> <meta property="og:image:height" content="1926"> <meta property="og:image" content="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/cd/Origin_of_Species_title_page.jpg/800px-Origin_of_Species_title_page.jpg"> <meta property="og:image:width" content="800"> <meta property="og:image:height" content="1284"> <meta property="og:image" content="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/cd/Origin_of_Species_title_page.jpg/640px-Origin_of_Species_title_page.jpg"> <meta property="og:image:width" content="640"> <meta property="og:image:height" content="1027"> <meta name="viewport" content="width=1120"> <meta property="og:title" content="O pôvode druhov – Wikipédia"> <meta property="og:type" content="website"> <link rel="preconnect" href="//upload.wikimedia.org"> <link rel="alternate" media="only screen and (max-width: 640px)" href="//sk.m.wikipedia.org/wiki/O_p%C3%B4vode_druhov"> <link rel="alternate" type="application/x-wiki" title="Upraviť" href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit"> <link rel="apple-touch-icon" href="/static/apple-touch/wikipedia.png"> <link rel="icon" href="/static/favicon/wikipedia.ico"> <link rel="search" type="application/opensearchdescription+xml" href="/w/rest.php/v1/search" title="Wikipédia (sk)"> <link rel="EditURI" type="application/rsd+xml" href="//sk.wikipedia.org/w/api.php?action=rsd"> <link rel="canonical" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/O_p%C3%B4vode_druhov"> <link rel="license" href="https://creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0/deed.sk"> <link rel="alternate" type="application/atom+xml" title="Atom kanál Wikipédia" href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Posledn%C3%A9%C3%9Apravy&feed=atom"> <link rel="dns-prefetch" href="//meta.wikimedia.org" /> <link rel="dns-prefetch" href="//login.wikimedia.org"> </head> <body class="skin--responsive skin-vector skin-vector-search-vue mediawiki ltr sitedir-ltr mw-hide-empty-elt ns-0 ns-subject mw-editable page-O_pôvode_druhov rootpage-O_pôvode_druhov skin-vector-2022 action-view"><a class="mw-jump-link" href="#bodyContent">Preskočiť na obsah</a> <div class="vector-header-container"> <header class="vector-header mw-header"> <div class="vector-header-start"> <nav class="vector-main-menu-landmark" aria-label="Projekt"> <div id="vector-main-menu-dropdown" class="vector-dropdown vector-main-menu-dropdown vector-button-flush-left vector-button-flush-right" > <input type="checkbox" id="vector-main-menu-dropdown-checkbox" role="button" aria-haspopup="true" data-event-name="ui.dropdown-vector-main-menu-dropdown" class="vector-dropdown-checkbox " aria-label="Hlavné menu" > <label id="vector-main-menu-dropdown-label" for="vector-main-menu-dropdown-checkbox" class="vector-dropdown-label cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--fake-button--enabled cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only " aria-hidden="true" > Hlavné menu </label> <div class="vector-dropdown-content"> <div id="vector-main-menu-unpinned-container" class="vector-unpinned-container"> <div id="vector-main-menu" class="vector-main-menu vector-pinnable-element"> <div class="vector-pinnable-header vector-main-menu-pinnable-header vector-pinnable-header-unpinned" data-feature-name="main-menu-pinned" data-pinnable-element-id="vector-main-menu" data-pinned-container-id="vector-main-menu-pinned-container" data-unpinned-container-id="vector-main-menu-unpinned-container" > <div class="vector-pinnable-header-label">Hlavné menu</div> <button class="vector-pinnable-header-toggle-button vector-pinnable-header-pin-button" data-event-name="pinnable-header.vector-main-menu.pin">presunúť do postranného panelu</button> <button class="vector-pinnable-header-toggle-button vector-pinnable-header-unpin-button" data-event-name="pinnable-header.vector-main-menu.unpin">skryť</button> </div> <div id="p-navigation" class="vector-menu mw-portlet mw-portlet-navigation" > <div class="vector-menu-heading"> Navigácia </div> <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="n-mainpage" class="mw-list-item"><a href="/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka" title="Navštíviť Hlavnú stránku [z]" accesskey="z">Hlavná stránka</a></li><li id="n-portal" class="mw-list-item"><a href="/wiki/Wikip%C3%A9dia:Port%C3%A1l_komunity" title="O projekte, ako môžete prispieť, kde čo nájsť">Portál komunity</a></li><li id="n-kaviaren" class="mw-list-item"><a href="/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88">Kaviareň</a></li><li id="n-recentchanges" class="mw-list-item"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Posledn%C3%A9%C3%9Apravy" title="Zoznam posledných úprav na tejto wiki [r]" accesskey="r">Posledné úpravy</a></li><li id="n-randompage" class="mw-list-item"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:N%C3%A1hodn%C3%A1" title="Zobraziť náhodnú stránku [x]" accesskey="x">Náhodná stránka</a></li><li id="n-help" class="mw-list-item"><a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Pomoc:Obsah" title="Miesto, kde nájdete pomoc">Pomocník</a></li> </ul> </div> </div> </div> </div> </div> </div> </nav> <a href="/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka" class="mw-logo"> <img class="mw-logo-icon" src="/static/images/icons/wikipedia.png" alt="" aria-hidden="true" height="50" width="50"> <img class="mw-logo-wordmark" alt="Wikipédia" src="/static/images/mobile/copyright/wikipedia-wordmark-fr.svg" style="width: 7.4375em; height: 1.125em;"> <img class="mw-logo-tagline" alt="Slobodná encyklopédia" src="/static/images/mobile/copyright/wikipedia-tagline-sk.svg" width="118" height="13" style="width: 7.375em; height: 0.8125em;"> </a> </div> <div class="vector-header-end"> <div id="p-search" role="search" class="vector-search-box-vue vector-search-box-collapses vector-search-box-show-thumbnail vector-search-box-auto-expand-width vector-search-box"> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:H%C4%BEadanie" class="cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--fake-button--enabled cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only search-toggle" title="Vyhľadať na Wikipédia [f]" accesskey="f"> Hľadať </a> <div class="vector-typeahead-search-container"> <div class="cdx-typeahead-search cdx-typeahead-search--show-thumbnail cdx-typeahead-search--auto-expand-width"> <form action="/w/index.php" id="searchform" class="cdx-search-input cdx-search-input--has-end-button"> <div id="simpleSearch" class="cdx-search-input__input-wrapper" data-search-loc="header-moved"> <div class="cdx-text-input cdx-text-input--has-start-icon"> <input class="cdx-text-input__input" type="search" name="search" placeholder="Hľadať na Wikipédii" aria-label="Hľadať na Wikipédii" autocapitalize="sentences" title="Vyhľadať na Wikipédia [f]" accesskey="f" id="searchInput" > </div> <input type="hidden" name="title" value="Špeciálne:Hľadanie"> </div> <button class="cdx-button cdx-search-input__end-button">Hľadať</button> </form> </div> </div> </div> <nav class="vector-user-links vector-user-links-wide" aria-label="Osobné nástroje"> <div class="vector-user-links-main"> <div id="p-vector-user-menu-preferences" class="vector-menu mw-portlet emptyPortlet" > <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> </ul> </div> </div> <div id="p-vector-user-menu-userpage" class="vector-menu mw-portlet emptyPortlet" > <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> </ul> </div> </div> <nav class="vector-appearance-landmark" aria-label="Vzhľad"> <div id="vector-appearance-dropdown" class="vector-dropdown " title="Zmeniť vzhľad veľkosti písma, šírky stránky a farby" > <input type="checkbox" id="vector-appearance-dropdown-checkbox" role="button" aria-haspopup="true" data-event-name="ui.dropdown-vector-appearance-dropdown" class="vector-dropdown-checkbox " aria-label="Vzhľad" > <label id="vector-appearance-dropdown-label" for="vector-appearance-dropdown-checkbox" class="vector-dropdown-label cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--fake-button--enabled cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only " aria-hidden="true" > Vzhľad </label> <div class="vector-dropdown-content"> <div id="vector-appearance-unpinned-container" class="vector-unpinned-container"> </div> </div> </div> </nav> <div id="p-vector-user-menu-notifications" class="vector-menu mw-portlet emptyPortlet" > <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> </ul> </div> </div> <div id="p-vector-user-menu-overflow" class="vector-menu mw-portlet" > <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="pt-sitesupport-2" class="user-links-collapsible-item mw-list-item user-links-collapsible-item"><a data-mw="interface" href="//donate.wikimedia.org/wiki/Special:FundraiserRedirector?utm_source=donate&utm_medium=sidebar&utm_campaign=C13_sk.wikipedia.org&uselang=sk" class="">Prispieť</a> </li> <li id="pt-createaccount-2" class="user-links-collapsible-item mw-list-item user-links-collapsible-item"><a data-mw="interface" href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Vytvorenie%C3%9A%C4%8Dtu&returnto=O+p%C3%B4vode+druhov" title="Odporúčame vytvoriť si vlastný účet a prihlásiť sa, nie je to však povinné." class="">Vytvoriť účet</a> </li> <li id="pt-login-2" class="user-links-collapsible-item mw-list-item user-links-collapsible-item"><a data-mw="interface" href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Prihl%C3%A1seniePou%C5%BE%C3%ADvate%C4%BEa&returnto=O+p%C3%B4vode+druhov" title="Odporúčame vám prihlásiť sa, nie je to však povinné. [o]" accesskey="o" class="">Prihlásiť sa</a> </li> </ul> </div> </div> </div> <div id="vector-user-links-dropdown" class="vector-dropdown vector-user-menu vector-button-flush-right vector-user-menu-logged-out" title="Ďalšie možnosti" > <input type="checkbox" id="vector-user-links-dropdown-checkbox" role="button" aria-haspopup="true" data-event-name="ui.dropdown-vector-user-links-dropdown" class="vector-dropdown-checkbox " aria-label="Osobné nástroje" > <label id="vector-user-links-dropdown-label" for="vector-user-links-dropdown-checkbox" class="vector-dropdown-label cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--fake-button--enabled cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only " aria-hidden="true" > Osobné nástroje </label> <div class="vector-dropdown-content"> <div id="p-personal" class="vector-menu mw-portlet mw-portlet-personal user-links-collapsible-item" title="Uživatelské menu" > <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="pt-sitesupport" class="user-links-collapsible-item mw-list-item"><a href="//donate.wikimedia.org/wiki/Special:FundraiserRedirector?utm_source=donate&utm_medium=sidebar&utm_campaign=C13_sk.wikipedia.org&uselang=sk">Prispieť</a></li><li id="pt-createaccount" class="user-links-collapsible-item mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Vytvorenie%C3%9A%C4%8Dtu&returnto=O+p%C3%B4vode+druhov" title="Odporúčame vytvoriť si vlastný účet a prihlásiť sa, nie je to však povinné."> Vytvoriť účet</a></li><li id="pt-login" class="user-links-collapsible-item mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Prihl%C3%A1seniePou%C5%BE%C3%ADvate%C4%BEa&returnto=O+p%C3%B4vode+druhov" title="Odporúčame vám prihlásiť sa, nie je to však povinné. [o]" accesskey="o"> Prihlásiť sa</a></li> </ul> </div> </div> <div id="p-user-menu-anon-editor" class="vector-menu mw-portlet mw-portlet-user-menu-anon-editor" > <div class="vector-menu-heading"> Stránky pre odhlásených redaktorov <a href="/wiki/Pomoc:%C3%9Avod" aria-label="Viac informácií o editovaní">zistiť viac</a> </div> <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="pt-anoncontribs" class="mw-list-item"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:MojePr%C3%ADspevky" title="Zoznam úprav vykonaných z tejto IP adresy [y]" accesskey="y">Príspevky</a></li><li id="pt-anontalk" class="mw-list-item"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:MojaDiskusia" title="Diskusia o úpravách z tejto ip adresy [n]" accesskey="n">Diskusia</a></li> </ul> </div> </div> </div> </div> </nav> </div> </header> </div> <div class="mw-page-container"> <div class="mw-page-container-inner"> <div class="vector-sitenotice-container"> <div id="siteNotice"><div id="mw-dismissablenotice-anonplace"></div><script>(function(){var node=document.getElementById("mw-dismissablenotice-anonplace");if(node){node.outerHTML="\u003Cdiv class=\"mw-dismissable-notice\"\u003E\u003Cdiv class=\"mw-dismissable-notice-close\"\u003E[\u003Ca tabindex=\"0\" role=\"button\"\u003Enezobrazovať\u003C/a\u003E]\u003C/div\u003E\u003Cdiv class=\"mw-dismissable-notice-body\"\u003E\u003C!-- CentralNotice --\u003E\u003Cdiv id=\"localNotice\" data-nosnippet=\"\"\u003E\u003Cdiv class=\"anonnotice\" lang=\"sk\" dir=\"ltr\"\u003E\u003Ctable width=\"100%\" class=\"skin-nightmode-reset-color\" style=\"background:var( --background-color-base, #FFF); color:#27408B;\"\u003E\n\n\u003Ctbody\u003E\u003Ctr valign=\"top\"\u003E\n\u003Ctd style=\"text-align:center;\"\u003E\u003Cdiv style=\"display: flex; text-align:center; border: 1px solid black;\" class=\"plainlinks\"\u003E\u003Cdiv style=\"padding-left:0.5em; padding-top:0.2em; margin-bottom: -0.4em;\"\u003E\u003Cfigure class=\"mw-halign-left\" typeof=\"mw:File\"\u003E\u003Ca href=\"/wiki/Wikip%C3%A9dia:%C3%81zijsk%C3%BD_mesiac_Wikip%C3%A9die\" title=\"Ázijský mesiac Wikipédie\"\u003E\u003Cimg alt=\"Ázijský mesiac Wikipédie\" src=\"//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/1f/WAM_logo_without_text.svg/38px-WAM_logo_without_text.svg.png\" decoding=\"async\" width=\"38\" height=\"41\" class=\"mw-file-element\" srcset=\"//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/1f/WAM_logo_without_text.svg/57px-WAM_logo_without_text.svg.png 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/1f/WAM_logo_without_text.svg/76px-WAM_logo_without_text.svg.png 2x\" data-file-width=\"800\" data-file-height=\"859\" /\u003E\u003C/a\u003E\u003Cfigcaption\u003EÁzijský mesiac Wikipédie\u003C/figcaption\u003E\u003C/figure\u003E\u003C/div\u003E\u003Cdiv style=\"text-align:center; flex: 1; margin: 0.2em 0;\"\u003E\u003Cbig\u003E\u003Cb\u003E\u003Ca href=\"/wiki/Wikip%C3%A9dia:%C3%81zijsk%C3%BD_mesiac_Wikip%C3%A9die_2024\" title=\"Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2024\"\u003EÁzijský mesiac Wikipédie 2024\u003C/a\u003E\u003C/b\u003E\u003C/big\u003E\u003Cbr /\u003E\u003Cb\u003EZapojte sa a\u0026#160;získajte cenu\u003C/b\u003E\n\u003C/div\u003E\n\u003C/div\u003E\u003C/td\u003E\u003C/tr\u003E\u003C/tbody\u003E\u003C/table\u003E\u003C/div\u003E\u003C/div\u003E\u003C/div\u003E\u003C/div\u003E";}}());</script></div> </div> <div class="vector-column-start"> <div class="vector-main-menu-container"> <div id="mw-navigation"> <nav id="mw-panel" class="vector-main-menu-landmark" aria-label="Projekt"> <div id="vector-main-menu-pinned-container" class="vector-pinned-container"> </div> </nav> </div> </div> <div class="vector-sticky-pinned-container"> <nav id="mw-panel-toc" aria-label="Obsah" data-event-name="ui.sidebar-toc" class="mw-table-of-contents-container vector-toc-landmark"> <div id="vector-toc-pinned-container" class="vector-pinned-container"> <div id="vector-toc" class="vector-toc vector-pinnable-element"> <div class="vector-pinnable-header vector-toc-pinnable-header vector-pinnable-header-pinned" data-feature-name="toc-pinned" data-pinnable-element-id="vector-toc" > <h2 class="vector-pinnable-header-label">Obsah</h2> <button class="vector-pinnable-header-toggle-button vector-pinnable-header-pin-button" data-event-name="pinnable-header.vector-toc.pin">presunúť do postranného panelu</button> <button class="vector-pinnable-header-toggle-button vector-pinnable-header-unpin-button" data-event-name="pinnable-header.vector-toc.unpin">skryť</button> </div> <ul class="vector-toc-contents" id="mw-panel-toc-list"> <li id="toc-mw-content-text" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1"> <a href="#" class="vector-toc-link"> <div class="vector-toc-text">Začiatok</div> </a> </li> <li id="toc-Názvy" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1"> <a class="vector-toc-link" href="#Názvy"> <div class="vector-toc-text"> 1 Názvy </div> </a> <ul id="toc-Názvy-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Úvod" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1"> <a class="vector-toc-link" href="#Úvod"> <div class="vector-toc-text"> 2 Úvod </div> </a> <ul id="toc-Úvod-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Zhrnutie_Darwinovej_teórie" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1"> <a class="vector-toc-link" href="#Zhrnutie_Darwinovej_teórie"> <div class="vector-toc-text"> 3 Zhrnutie Darwinovej teórie </div> </a> <ul id="toc-Zhrnutie_Darwinovej_teórie-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Okolnosti" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1"> <a class="vector-toc-link" href="#Okolnosti"> <div class="vector-toc-text"> 4 Okolnosti </div> </a> <button aria-controls="toc-Okolnosti-sublist" class="cdx-button cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only vector-toc-toggle"> Přepnout podsekci Okolnosti </button> <ul id="toc-Okolnosti-sublist" class="vector-toc-list"> <li id="toc-Vývoj_pred_Darwinovou_teóriou" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Vývoj_pred_Darwinovou_teóriou"> <div class="vector-toc-text"> 4.1 Vývoj pred Darwinovou teóriou </div> </a> <ul id="toc-Vývoj_pred_Darwinovou_teóriou-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Začiatky_Darwinovej_teórie" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Začiatky_Darwinovej_teórie"> <div class="vector-toc-text"> 4.2 Začiatky Darwinovej teórie </div> </a> <ul id="toc-Začiatky_Darwinovej_teórie-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Ďalší_vývoj" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Ďalší_vývoj"> <div class="vector-toc-text"> 4.3 Ďalší vývoj </div> </a> <ul id="toc-Ďalší_vývoj-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> </ul> </li> <li id="toc-Publikácia" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1"> <a class="vector-toc-link" href="#Publikácia"> <div class="vector-toc-text"> 5 Publikácia </div> </a> <button aria-controls="toc-Publikácia-sublist" class="cdx-button cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only vector-toc-toggle"> Přepnout podsekci Publikácia </button> <ul id="toc-Publikácia-sublist" class="vector-toc-list"> <li id="toc-Udalosti_vedúce_k_publikovaniu" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Udalosti_vedúce_k_publikovaniu"> <div class="vector-toc-text"> 5.1 Udalosti vedúce k publikovaniu </div> </a> <ul id="toc-Udalosti_vedúce_k_publikovaniu-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Váhanie_s_vydaním" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Váhanie_s_vydaním"> <div class="vector-toc-text"> 5.2 Váhanie s vydaním </div> </a> <ul id="toc-Váhanie_s_vydaním-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Publikácia_a_dodatočné_úpravy" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Publikácia_a_dodatočné_úpravy"> <div class="vector-toc-text"> 5.3 Publikácia a dodatočné úpravy </div> </a> <ul id="toc-Publikácia_a_dodatočné_úpravy-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Publikácie_mimo_Spojeného_kráľovstva" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Publikácie_mimo_Spojeného_kráľovstva"> <div class="vector-toc-text"> 5.4 Publikácie mimo Spojeného kráľovstva </div> </a> <ul id="toc-Publikácie_mimo_Spojeného_kráľovstva-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> </ul> </li> <li id="toc-Obsah" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1"> <a class="vector-toc-link" href="#Obsah"> <div class="vector-toc-text"> 6 Obsah </div> </a> <button aria-controls="toc-Obsah-sublist" class="cdx-button cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only vector-toc-toggle"> Přepnout podsekci Obsah </button> <ul id="toc-Obsah-sublist" class="vector-toc-list"> <li id="toc-Titulná_stránka_a_úvod" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Titulná_stránka_a_úvod"> <div class="vector-toc-text"> 6.1 Titulná stránka a úvod </div> </a> <ul id="toc-Titulná_stránka_a_úvod-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Premeny_pri_domestikácii_a_premeny_prírodné" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Premeny_pri_domestikácii_a_premeny_prírodné"> <div class="vector-toc-text"> 6.2 Premeny pri domestikácii a premeny prírodné </div> </a> <ul id="toc-Premeny_pri_domestikácii_a_premeny_prírodné-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Boj_o_existenciu,_prírodný_výber_a_premenlivosť" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Boj_o_existenciu,_prírodný_výber_a_premenlivosť"> <div class="vector-toc-text"> 6.3 Boj o existenciu, prírodný výber a premenlivosť </div> </a> <ul id="toc-Boj_o_existenciu,_prírodný_výber_a_premenlivosť-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Zmena_a_dedičnosť" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Zmena_a_dedičnosť"> <div class="vector-toc-text"> 6.4 Zmena a dedičnosť </div> </a> <ul id="toc-Zmena_a_dedičnosť-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Problémy_teórie" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Problémy_teórie"> <div class="vector-toc-text"> 6.5 Problémy teórie </div> </a> <ul id="toc-Problémy_teórie-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Geologický_záznam" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Geologický_záznam"> <div class="vector-toc-text"> 6.6 Geologický záznam </div> </a> <ul id="toc-Geologický_záznam-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Geografické_rozšírenie" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Geografické_rozšírenie"> <div class="vector-toc-text"> 6.7 Geografické rozšírenie </div> </a> <ul id="toc-Geografické_rozšírenie-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Klasifikácia,_morfológia,_embryológia,_rudimentárne_orgány" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Klasifikácia,_morfológia,_embryológia,_rudimentárne_orgány"> <div class="vector-toc-text"> 6.8 Klasifikácia, morfológia, embryológia, rudimentárne orgány </div> </a> <ul id="toc-Klasifikácia,_morfológia,_embryológia,_rudimentárne_orgány-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Závery" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Závery"> <div class="vector-toc-text"> 6.9 Závery </div> </a> <ul id="toc-Závery-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> </ul> </li> <li id="toc-Štruktúra_a_štýl" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1"> <a class="vector-toc-link" href="#Štruktúra_a_štýl"> <div class="vector-toc-text"> 7 Štruktúra a štýl </div> </a> <button aria-controls="toc-Štruktúra_a_štýl-sublist" class="cdx-button cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only vector-toc-toggle"> Přepnout podsekci Štruktúra a štýl </button> <ul id="toc-Štruktúra_a_štýl-sublist" class="vector-toc-list"> <li id="toc-Podstata_a_štruktúra_Darwinovej_argumentácie" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Podstata_a_štruktúra_Darwinovej_argumentácie"> <div class="vector-toc-text"> 7.1 Podstata a štruktúra Darwinovej argumentácie </div> </a> <ul id="toc-Podstata_a_štruktúra_Darwinovej_argumentácie-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Literárny_štýl" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Literárny_štýl"> <div class="vector-toc-text"> 7.2 Literárny štýl </div> </a> <ul id="toc-Literárny_štýl-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> </ul> </li> <li id="toc-Reakcie" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1"> <a class="vector-toc-link" href="#Reakcie"> <div class="vector-toc-text"> 8 Reakcie </div> </a> <button aria-controls="toc-Reakcie-sublist" class="cdx-button cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only vector-toc-toggle"> Přepnout podsekci Reakcie </button> <ul id="toc-Reakcie-sublist" class="vector-toc-list"> <li id="toc-Vplyv_na_vedeckú_spoločnosť" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Vplyv_na_vedeckú_spoločnosť"> <div class="vector-toc-text"> 8.1 Vplyv na vedeckú spoločnosť </div> </a> <ul id="toc-Vplyv_na_vedeckú_spoločnosť-sublist" class="vector-toc-list"> <li id="toc-Vplyv_mimo_Veľkú_Britániu" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-3"> <a class="vector-toc-link" href="#Vplyv_mimo_Veľkú_Britániu"> <div class="vector-toc-text"> 8.1.1 Vplyv mimo Veľkú Britániu </div> </a> <ul id="toc-Vplyv_mimo_Veľkú_Britániu-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Námietky_k_prirodzenému_výberu" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-3"> <a class="vector-toc-link" href="#Námietky_k_prirodzenému_výberu"> <div class="vector-toc-text"> 8.1.2 Námietky k prirodzenému výberu </div> </a> <ul id="toc-Námietky_k_prirodzenému_výberu-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> </ul> </li> <li id="toc-Vplyv_na_ekonomické_a_politické_diskusie" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Vplyv_na_ekonomické_a_politické_diskusie"> <div class="vector-toc-text"> 8.2 Vplyv na ekonomické a politické diskusie </div> </a> <ul id="toc-Vplyv_na_ekonomické_a_politické_diskusie-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Náboženský_postoj" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Náboženský_postoj"> <div class="vector-toc-text"> 8.3 Náboženský postoj </div> </a> <ul id="toc-Náboženský_postoj-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> </ul> </li> <li id="toc-Novodobý_vplyv" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1"> <a class="vector-toc-link" href="#Novodobý_vplyv"> <div class="vector-toc-text"> 9 Novodobý vplyv </div> </a> <ul id="toc-Novodobý_vplyv-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Poznámky" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1"> <a class="vector-toc-link" href="#Poznámky"> <div class="vector-toc-text"> 10 Poznámky </div> </a> <ul id="toc-Poznámky-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Referencie" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1"> <a class="vector-toc-link" href="#Referencie"> <div class="vector-toc-text"> 11 Referencie </div> </a> <ul id="toc-Referencie-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Pozri_aj" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1"> <a class="vector-toc-link" href="#Pozri_aj"> <div class="vector-toc-text"> 12 Pozri aj </div> </a> <ul id="toc-Pozri_aj-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Iné_projekty" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1"> <a class="vector-toc-link" href="#Iné_projekty"> <div class="vector-toc-text"> 13 Iné projekty </div> </a> <ul id="toc-Iné_projekty-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Externé_odkazy" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1"> <a class="vector-toc-link" href="#Externé_odkazy"> <div class="vector-toc-text"> 14 Externé odkazy </div> </a> <ul id="toc-Externé_odkazy-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Zdroj" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1"> <a class="vector-toc-link" href="#Zdroj"> <div class="vector-toc-text"> 15 Zdroj </div> </a> <ul id="toc-Zdroj-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> </ul> </div> </div> </nav> </div> </div> <div class="mw-content-container"> <main id="content" class="mw-body"> <header class="mw-body-header vector-page-titlebar"> <nav aria-label="Obsah" class="vector-toc-landmark"> <div id="vector-page-titlebar-toc" class="vector-dropdown vector-page-titlebar-toc vector-button-flush-left" > <input type="checkbox" id="vector-page-titlebar-toc-checkbox" role="button" aria-haspopup="true" data-event-name="ui.dropdown-vector-page-titlebar-toc" class="vector-dropdown-checkbox " aria-label="Prepnúť obsah" > <label id="vector-page-titlebar-toc-label" for="vector-page-titlebar-toc-checkbox" class="vector-dropdown-label cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--fake-button--enabled cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only " aria-hidden="true" > Prepnúť obsah </label> <div class="vector-dropdown-content"> <div id="vector-page-titlebar-toc-unpinned-container" class="vector-unpinned-container"> </div> </div> </div> </nav> <h1 id="firstHeading" class="firstHeading mw-first-heading">O pôvode druhov</h1> <div id="p-lang-btn" class="vector-dropdown mw-portlet mw-portlet-lang" > <input type="checkbox" id="p-lang-btn-checkbox" role="button" aria-haspopup="true" data-event-name="ui.dropdown-p-lang-btn" class="vector-dropdown-checkbox mw-interlanguage-selector" aria-label="Prejsť na článok v inom jazyku. Je dostupný v 77 jazykoch" > <label id="p-lang-btn-label" for="p-lang-btn-checkbox" class="vector-dropdown-label cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--fake-button--enabled cdx-button--weight-quiet cdx-button--action-progressive mw-portlet-lang-heading-77" aria-hidden="true" > 77 jazykov </label> <div class="vector-dropdown-content"> <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li class="interlanguage-link interwiki-af mw-list-item"><a href="https://af.wikipedia.org/wiki/On_the_Origin_of_Species" title="On the Origin of Species – afrikánčina" lang="af" hreflang="af" data-title="On the Origin of Species" data-language-autonym="Afrikaans" data-language-local-name="afrikánčina" class="interlanguage-link-target">Afrikaans</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ar badge-Q17437796 badge-featuredarticle mw-list-item" title="najlepší článok"><a href="https://ar.wikipedia.org/wiki/%D8%A3%D8%B5%D9%84_%D8%A7%D9%84%D8%A3%D9%86%D9%88%D8%A7%D8%B9" title="أصل الأنواع – arabčina" lang="ar" hreflang="ar" data-title="أصل الأنواع" data-language-autonym="العربية" data-language-local-name="arabčina" class="interlanguage-link-target">العربية</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-arz mw-list-item"><a href="https://arz.wikipedia.org/wiki/%D8%A7%D8%B5%D9%84_%D8%A7%D9%84%D8%A7%D9%86%D9%88%D8%A7%D8%B9" title="اصل الانواع – arabština (egyptská)" lang="arz" hreflang="arz" data-title="اصل الانواع" data-language-autonym="مصرى" data-language-local-name="arabština (egyptská)" class="interlanguage-link-target">مصرى</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ast mw-list-item"><a href="https://ast.wikipedia.org/wiki/On_the_Origin_of_Species" title="On the Origin of Species – astúrčina" lang="ast" hreflang="ast" data-title="On the Origin of Species" data-language-autonym="Asturianu" data-language-local-name="astúrčina" class="interlanguage-link-target">Asturianu</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-az mw-list-item"><a href="https://az.wikipedia.org/wiki/N%C3%B6vl%C9%99rin_m%C9%99n%C5%9F%C9%99yi" title="Növlərin mənşəyi – azerbajdžančina" lang="az" hreflang="az" data-title="Növlərin mənşəyi" data-language-autonym="Azərbaycanca" data-language-local-name="azerbajdžančina" class="interlanguage-link-target">Azərbaycanca</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-be mw-list-item"><a href="https://be.wikipedia.org/wiki/%D0%9F%D0%B0%D1%85%D0%BE%D0%B4%D0%B6%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D0%B5_%D0%B2%D1%96%D0%B4%D0%B0%D1%9E" title="Паходжанне відаў – bieloruština" lang="be" hreflang="be" data-title="Паходжанне відаў" data-language-autonym="Беларуская" data-language-local-name="bieloruština" class="interlanguage-link-target">Беларуская</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-bg mw-list-item"><a href="https://bg.wikipedia.org/wiki/%D0%9F%D1%80%D0%BE%D0%B8%D0%B7%D1%85%D0%BE%D0%B4_%D0%BD%D0%B0_%D0%B2%D0%B8%D0%B4%D0%BE%D0%B2%D0%B5%D1%82%D0%B5" title="Произход на видовете – bulharčina" lang="bg" hreflang="bg" data-title="Произход на видовете" data-language-autonym="Български" data-language-local-name="bulharčina" class="interlanguage-link-target">Български</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-bn mw-list-item"><a href="https://bn.wikipedia.org/wiki/%E0%A6%85%E0%A6%A8_%E0%A6%A6%E0%A7%8D%E0%A6%AF_%E0%A6%85%E0%A6%B0%E0%A6%BF%E0%A6%9C%E0%A6%BF%E0%A6%A8_%E0%A6%85%E0%A6%AC_%E0%A6%B8%E0%A7%8D%E0%A6%AA%E0%A6%BF%E0%A6%B8%E0%A6%BF%E0%A6%B8" title="অন দ্য অরিজিন অব স্পিসিস – bengálčina" lang="bn" hreflang="bn" data-title="অন দ্য অরিজিন অব স্পিসিস" data-language-autonym="বাংলা" data-language-local-name="bengálčina" class="interlanguage-link-target">বাংলা</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ca mw-list-item"><a href="https://ca.wikipedia.org/wiki/L%27origen_de_les_esp%C3%A8cies" title="L'origen de les espècies – katalánčina" lang="ca" hreflang="ca" data-title="L'origen de les espècies" data-language-autonym="Català" data-language-local-name="katalánčina" class="interlanguage-link-target">Català</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ckb mw-list-item"><a href="https://ckb.wikipedia.org/wiki/%D8%AF%DB%95%D8%B1%D8%A8%D8%A7%D8%B1%DB%95%DB%8C_%D8%B3%DB%95%D8%B1%DA%86%D8%A7%D9%88%DB%95%DB%8C_%D8%AC%DB%86%D8%B1%DB%95%DA%A9%D8%A7%D9%86" title="دەربارەی سەرچاوەی جۆرەکان – kurdčina (sorání)" lang="ckb" hreflang="ckb" data-title="دەربارەی سەرچاوەی جۆرەکان" data-language-autonym="کوردی" data-language-local-name="kurdčina (sorání)" class="interlanguage-link-target">کوردی</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-cs badge-Q17437798 badge-goodarticle mw-list-item" title="dobrý článok"><a href="https://cs.wikipedia.org/wiki/O_p%C5%AFvodu_druh%C5%AF" title="O původu druhů – čeština" lang="cs" hreflang="cs" data-title="O původu druhů" data-language-autonym="Čeština" data-language-local-name="čeština" class="interlanguage-link-target">Čeština</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-cy mw-list-item"><a href="https://cy.wikipedia.org/wiki/On_the_Origin_of_Species" title="On the Origin of Species – waleština" lang="cy" hreflang="cy" data-title="On the Origin of Species" data-language-autonym="Cymraeg" data-language-local-name="waleština" class="interlanguage-link-target">Cymraeg</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-da mw-list-item"><a href="https://da.wikipedia.org/wiki/Arternes_Oprindelse" title="Arternes Oprindelse – dánčina" lang="da" hreflang="da" data-title="Arternes Oprindelse" data-language-autonym="Dansk" data-language-local-name="dánčina" class="interlanguage-link-target">Dansk</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-de mw-list-item"><a href="https://de.wikipedia.org/wiki/%C3%9Cber_die_Entstehung_der_Arten" title="Über die Entstehung der Arten – nemčina" lang="de" hreflang="de" data-title="Über die Entstehung der Arten" data-language-autonym="Deutsch" data-language-local-name="nemčina" class="interlanguage-link-target">Deutsch</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-el mw-list-item"><a href="https://el.wikipedia.org/wiki/%CE%97_%CE%BA%CE%B1%CF%84%CE%B1%CE%B3%CF%89%CE%B3%CE%AE_%CF%84%CF%89%CE%BD_%CE%B5%CE%B9%CE%B4%CF%8E%CE%BD" title="Η καταγωγή των ειδών – gréčtina" lang="el" hreflang="el" data-title="Η καταγωγή των ειδών" data-language-autonym="Ελληνικά" data-language-local-name="gréčtina" class="interlanguage-link-target">Ελληνικά</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-en badge-Q17437796 badge-featuredarticle mw-list-item" title="najlepší článok"><a href="https://en.wikipedia.org/wiki/On_the_Origin_of_Species" title="On the Origin of Species – angličtina" lang="en" hreflang="en" data-title="On the Origin of Species" data-language-autonym="English" data-language-local-name="angličtina" class="interlanguage-link-target">English</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-eo mw-list-item"><a href="https://eo.wikipedia.org/wiki/La_origino_de_specioj" title="La origino de specioj – esperanto" lang="eo" hreflang="eo" data-title="La origino de specioj" data-language-autonym="Esperanto" data-language-local-name="esperanto" class="interlanguage-link-target">Esperanto</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-es mw-list-item"><a href="https://es.wikipedia.org/wiki/El_origen_de_las_especies" title="El origen de las especies – španielčina" lang="es" hreflang="es" data-title="El origen de las especies" data-language-autonym="Español" data-language-local-name="španielčina" class="interlanguage-link-target">Español</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-et mw-list-item"><a href="https://et.wikipedia.org/wiki/Liikide_tekkimine" title="Liikide tekkimine – estónčina" lang="et" hreflang="et" data-title="Liikide tekkimine" data-language-autonym="Eesti" data-language-local-name="estónčina" class="interlanguage-link-target">Eesti</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-eu mw-list-item"><a href="https://eu.wikipedia.org/wiki/Espezieen_jatorriaz" title="Espezieen jatorriaz – baskičtina" lang="eu" hreflang="eu" data-title="Espezieen jatorriaz" data-language-autonym="Euskara" data-language-local-name="baskičtina" class="interlanguage-link-target">Euskara</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-fa mw-list-item"><a href="https://fa.wikipedia.org/wiki/%D8%AE%D8%A7%D8%B3%D8%AA%DA%AF%D8%A7%D9%87_%DA%AF%D9%88%D9%86%D9%87%E2%80%8C%D9%87%D8%A7" title="خاستگاه گونه‌ها – perzština" lang="fa" hreflang="fa" data-title="خاستگاه گونه‌ها" data-language-autonym="فارسی" data-language-local-name="perzština" class="interlanguage-link-target">فارسی</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-fi mw-list-item"><a href="https://fi.wikipedia.org/wiki/Lajien_synty" title="Lajien synty – fínčina" lang="fi" hreflang="fi" data-title="Lajien synty" data-language-autonym="Suomi" data-language-local-name="fínčina" class="interlanguage-link-target">Suomi</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-fr mw-list-item"><a href="https://fr.wikipedia.org/wiki/L%27Origine_des_esp%C3%A8ces" title="L'Origine des espèces – francúzština" lang="fr" hreflang="fr" data-title="L'Origine des espèces" data-language-autonym="Français" data-language-local-name="francúzština" class="interlanguage-link-target">Français</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-fy mw-list-item"><a href="https://fy.wikipedia.org/wiki/Oer_de_oarsprong_fan_de_soarten" title="Oer de oarsprong fan de soarten – západná frízština" lang="fy" hreflang="fy" data-title="Oer de oarsprong fan de soarten" data-language-autonym="Frysk" data-language-local-name="západná frízština" class="interlanguage-link-target">Frysk</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-gl mw-list-item"><a href="https://gl.wikipedia.org/wiki/A_orixe_das_especies" title="A orixe das especies – galícijčina" lang="gl" hreflang="gl" data-title="A orixe das especies" data-language-autonym="Galego" data-language-local-name="galícijčina" class="interlanguage-link-target">Galego</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-he mw-list-item"><a href="https://he.wikipedia.org/wiki/%D7%9E%D7%95%D7%A6%D7%90_%D7%94%D7%9E%D7%99%D7%A0%D7%99%D7%9D" title="מוצא המינים – hebrejčina" lang="he" hreflang="he" data-title="מוצא המינים" data-language-autonym="עברית" data-language-local-name="hebrejčina" class="interlanguage-link-target">עברית</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-hi mw-list-item"><a href="https://hi.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%9C%E0%A5%80%E0%A4%B5%E0%A4%9C%E0%A4%BE%E0%A4%A4%E0%A4%BF_%E0%A4%95%E0%A4%BE_%E0%A4%89%E0%A4%A6%E0%A5%8D%E0%A4%AD%E0%A4%B5" title="जीवजाति का उद्भव – hindčina" lang="hi" hreflang="hi" data-title="जीवजाति का उद्भव" data-language-autonym="हिन्दी" data-language-local-name="hindčina" class="interlanguage-link-target">हिन्दी</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-hr mw-list-item"><a href="https://hr.wikipedia.org/wiki/Podrijetlo_vrsta" title="Podrijetlo vrsta – chorvátčina" lang="hr" hreflang="hr" data-title="Podrijetlo vrsta" data-language-autonym="Hrvatski" data-language-local-name="chorvátčina" class="interlanguage-link-target">Hrvatski</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-hu mw-list-item"><a href="https://hu.wikipedia.org/wiki/A_fajok_eredete" title="A fajok eredete – maďarčina" lang="hu" hreflang="hu" data-title="A fajok eredete" data-language-autonym="Magyar" data-language-local-name="maďarčina" class="interlanguage-link-target">Magyar</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-hy mw-list-item"><a href="https://hy.wikipedia.org/wiki/%D5%8F%D5%A5%D5%BD%D5%A1%D5%AF%D5%B6%D5%A5%D6%80%D5%AB_%D5%AE%D5%A1%D5%A3%D5%B8%D6%82%D5%B4%D5%A8" title="Տեսակների ծագումը – arménčina" lang="hy" hreflang="hy" data-title="Տեսակների ծագումը" data-language-autonym="Հայերեն" data-language-local-name="arménčina" class="interlanguage-link-target">Հայերեն</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-id mw-list-item"><a href="https://id.wikipedia.org/wiki/Asal-usul_Spesies" title="Asal-usul Spesies – indonézština" lang="id" hreflang="id" data-title="Asal-usul Spesies" data-language-autonym="Bahasa Indonesia" data-language-local-name="indonézština" class="interlanguage-link-target">Bahasa Indonesia</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-is mw-list-item"><a href="https://is.wikipedia.org/wiki/Uppruni_tegundanna" title="Uppruni tegundanna – islandčina" lang="is" hreflang="is" data-title="Uppruni tegundanna" data-language-autonym="Íslenska" data-language-local-name="islandčina" class="interlanguage-link-target">Íslenska</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-it mw-list-item"><a href="https://it.wikipedia.org/wiki/L%27origine_delle_specie" title="L'origine delle specie – taliančina" lang="it" hreflang="it" data-title="L'origine delle specie" data-language-autonym="Italiano" data-language-local-name="taliančina" class="interlanguage-link-target">Italiano</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ja mw-list-item"><a href="https://ja.wikipedia.org/wiki/%E7%A8%AE%E3%81%AE%E8%B5%B7%E6%BA%90" title="種の起源 – japončina" lang="ja" hreflang="ja" data-title="種の起源" data-language-autonym="日本語" data-language-local-name="japončina" class="interlanguage-link-target">日本語</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-jv mw-list-item"><a href="https://jv.wikipedia.org/wiki/On_the_Origin_of_Species" title="On the Origin of Species – jávčina" lang="jv" hreflang="jv" data-title="On the Origin of Species" data-language-autonym="Jawa" data-language-local-name="jávčina" class="interlanguage-link-target">Jawa</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-kab mw-list-item"><a href="https://kab.wikipedia.org/wiki/I%E1%BA%93uran_n_telmas" title="Iẓuran n telmas – kabylčina" lang="kab" hreflang="kab" data-title="Iẓuran n telmas" data-language-autonym="Taqbaylit" data-language-local-name="kabylčina" class="interlanguage-link-target">Taqbaylit</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ko mw-list-item"><a href="https://ko.wikipedia.org/wiki/%EC%A2%85%EC%9D%98_%EA%B8%B0%EC%9B%90" title="종의 기원 – kórejčina" lang="ko" hreflang="ko" data-title="종의 기원" data-language-autonym="한국어" data-language-local-name="kórejčina" class="interlanguage-link-target">한국어</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-la mw-list-item"><a href="https://la.wikipedia.org/wiki/On_the_Origin_of_Species" title="On the Origin of Species – latinčina" lang="la" hreflang="la" data-title="On the Origin of Species" data-language-autonym="Latina" data-language-local-name="latinčina" class="interlanguage-link-target">Latina</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-lt mw-list-item"><a href="https://lt.wikipedia.org/wiki/R%C5%AB%C5%A1i%C5%B3_atsiradimas" title="Rūšių atsiradimas – litovčina" lang="lt" hreflang="lt" data-title="Rūšių atsiradimas" data-language-autonym="Lietuvių" data-language-local-name="litovčina" class="interlanguage-link-target">Lietuvių</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-lv mw-list-item"><a href="https://lv.wikipedia.org/wiki/Sugu_izcel%C5%A1an%C4%81s" title="Sugu izcelšanās – lotyština" lang="lv" hreflang="lv" data-title="Sugu izcelšanās" data-language-autonym="Latviešu" data-language-local-name="lotyština" class="interlanguage-link-target">Latviešu</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-mk mw-list-item"><a href="https://mk.wikipedia.org/wiki/%D0%97%D0%B0_%D0%BF%D0%BE%D1%82%D0%B5%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D1%82%D0%BE_%D0%BD%D0%B0_%D0%B2%D0%B8%D0%B4%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%82%D0%B5" title="За потеклото на видовите – macedónčina" lang="mk" hreflang="mk" data-title="За потеклото на видовите" data-language-autonym="Македонски" data-language-local-name="macedónčina" class="interlanguage-link-target">Македонски</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ml mw-list-item"><a href="https://ml.wikipedia.org/wiki/%E0%B4%92%E0%B4%B1%E0%B4%BF%E0%B4%9C%E0%B4%BF%E0%B5%BB_%E0%B4%93%E0%B4%AB%E0%B5%8D_%E0%B4%B8%E0%B5%8D%E0%B4%AA%E0%B5%80%E0%B4%B7%E0%B5%80%E0%B4%B8%E0%B5%8D" title="ഒറിജിൻ ഓഫ് സ്പീഷീസ് – malajálamčina" lang="ml" hreflang="ml" data-title="ഒറിജിൻ ഓഫ് സ്പീഷീസ്" data-language-autonym="മലയാളം" data-language-local-name="malajálamčina" class="interlanguage-link-target">മലയാളം</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-mr mw-list-item"><a href="https://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%9C%E0%A4%BE%E0%A4%A4%E0%A5%80%E0%A4%82%E0%A4%9A%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%BE_%E0%A4%89%E0%A4%A6%E0%A5%8D%E0%A4%97%E0%A4%AE%E0%A4%B5%E0%A4%B0" title="जातींच्या उद्गमवर – maráthčina" lang="mr" hreflang="mr" data-title="जातींच्या उद्गमवर" data-language-autonym="मराठी" data-language-local-name="maráthčina" class="interlanguage-link-target">मराठी</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ms mw-list-item"><a href="https://ms.wikipedia.org/wiki/Asal_Usul_Spesies" title="Asal Usul Spesies – malajčina" lang="ms" hreflang="ms" data-title="Asal Usul Spesies" data-language-autonym="Bahasa Melayu" data-language-local-name="malajčina" class="interlanguage-link-target">Bahasa Melayu</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-mwl mw-list-item"><a href="https://mwl.wikipedia.org/wiki/La_Ourige_de_las_Speces" title="La Ourige de las Speces – mirandčina" lang="mwl" hreflang="mwl" data-title="La Ourige de las Speces" data-language-autonym="Mirandés" data-language-local-name="mirandčina" class="interlanguage-link-target">Mirandés</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ne mw-list-item"><a href="https://ne.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%93%E0%A4%B0%E0%A4%BF%E0%A4%9C%E0%A4%A8_%E0%A4%85%E0%A4%AB_%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%AA%E0%A4%BF%E0%A4%B8%E0%A4%BF%E0%A4%9C" title="ओरिजन अफ स्पिसिज – nepálčina" lang="ne" hreflang="ne" data-title="ओरिजन अफ स्पिसिज" data-language-autonym="नेपाली" data-language-local-name="nepálčina" class="interlanguage-link-target">नेपाली</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-nia mw-list-item"><a href="https://nia.wikipedia.org/wiki/On_the_Origin_of_Species" title="On the Origin of Species – niasánčina" lang="nia" hreflang="nia" data-title="On the Origin of Species" data-language-autonym="Li Niha" data-language-local-name="niasánčina" class="interlanguage-link-target">Li Niha</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-nl mw-list-item"><a href="https://nl.wikipedia.org/wiki/De_oorsprong_der_soorten" title="De oorsprong der soorten – holandčina" lang="nl" hreflang="nl" data-title="De oorsprong der soorten" data-language-autonym="Nederlands" data-language-local-name="holandčina" class="interlanguage-link-target">Nederlands</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-nn mw-list-item"><a href="https://nn.wikipedia.org/wiki/On_the_Origin_of_Species" title="On the Origin of Species – nórčina (nynorsk)" lang="nn" hreflang="nn" data-title="On the Origin of Species" data-language-autonym="Norsk nynorsk" data-language-local-name="nórčina (nynorsk)" class="interlanguage-link-target">Norsk nynorsk</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-no mw-list-item"><a href="https://no.wikipedia.org/wiki/Artenes_opprinnelse" title="Artenes opprinnelse – nórčina (bokmal)" lang="nb" hreflang="nb" data-title="Artenes opprinnelse" data-language-autonym="Norsk bokmål" data-language-local-name="nórčina (bokmal)" class="interlanguage-link-target">Norsk bokmål</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-oc mw-list-item"><a href="https://oc.wikipedia.org/wiki/L%27origina_de_las_esp%C3%A8cias" title="L'origina de las espècias – okcitánčina" lang="oc" hreflang="oc" data-title="L'origina de las espècias" data-language-autonym="Occitan" data-language-local-name="okcitánčina" class="interlanguage-link-target">Occitan</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-pa mw-list-item"><a href="https://pa.wikipedia.org/wiki/%E0%A8%9C%E0%A9%80%E0%A8%B5_%E0%A8%AA%E0%A9%8D%E0%A8%B0%E0%A8%9C%E0%A8%BE%E0%A8%A4%E0%A9%80%E0%A8%86%E0%A8%82_%E0%A8%A6%E0%A9%80_%E0%A8%89%E0%A8%A4%E0%A8%AA%E0%A8%A4%E0%A9%80" title="ਜੀਵ ਪ੍ਰਜਾਤੀਆਂ ਦੀ ਉਤਪਤੀ – pandžábčina" lang="pa" hreflang="pa" data-title="ਜੀਵ ਪ੍ਰਜਾਤੀਆਂ ਦੀ ਉਤਪਤੀ" data-language-autonym="ਪੰਜਾਬੀ" data-language-local-name="pandžábčina" class="interlanguage-link-target">ਪੰਜਾਬੀ</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-pl mw-list-item"><a href="https://pl.wikipedia.org/wiki/O_powstawaniu_gatunk%C3%B3w" title="O powstawaniu gatunków – poľština" lang="pl" hreflang="pl" data-title="O powstawaniu gatunków" data-language-autonym="Polski" data-language-local-name="poľština" class="interlanguage-link-target">Polski</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-pnb mw-list-item"><a href="https://pnb.wikipedia.org/wiki/%D8%A7%D9%86%D9%88%D8%A7%D8%AD_%D8%AF%DB%8C_%D8%A7%D8%B5%D9%84" title="انواح دی اصل – Western Punjabi" lang="pnb" hreflang="pnb" data-title="انواح دی اصل" data-language-autonym="پنجابی" data-language-local-name="Western Punjabi" class="interlanguage-link-target">پنجابی</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ps mw-list-item"><a href="https://ps.wikipedia.org/wiki/%D8%AF_%DA%89%D9%88%D9%84%D9%88%D9%86%D9%88_%D8%A7%D8%B5%D9%84" title="د ډولونو اصل – paštčina" lang="ps" hreflang="ps" data-title="د ډولونو اصل" data-language-autonym="پښتو" data-language-local-name="paštčina" class="interlanguage-link-target">پښتو</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-pt badge-Q17437796 badge-featuredarticle mw-list-item" title="najlepší článok"><a href="https://pt.wikipedia.org/wiki/A_Origem_das_Esp%C3%A9cies" title="A Origem das Espécies – portugalčina" lang="pt" hreflang="pt" data-title="A Origem das Espécies" data-language-autonym="Português" data-language-local-name="portugalčina" class="interlanguage-link-target">Português</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ro mw-list-item"><a href="https://ro.wikipedia.org/wiki/Originea_speciilor" title="Originea speciilor – rumunčina" lang="ro" hreflang="ro" data-title="Originea speciilor" data-language-autonym="Română" data-language-local-name="rumunčina" class="interlanguage-link-target">Română</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ru mw-list-item"><a href="https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%9F%D1%80%D0%BE%D0%B8%D1%81%D1%85%D0%BE%D0%B6%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5_%D0%B2%D0%B8%D0%B4%D0%BE%D0%B2" title="Происхождение видов – ruština" lang="ru" hreflang="ru" data-title="Происхождение видов" data-language-autonym="Русский" data-language-local-name="ruština" class="interlanguage-link-target">Русский</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-sh mw-list-item"><a href="https://sh.wikipedia.org/wiki/On_the_Origin_of_Species" title="On the Origin of Species – srbochorvátčina" lang="sh" hreflang="sh" data-title="On the Origin of Species" data-language-autonym="Srpskohrvatski / српскохрватски" data-language-local-name="srbochorvátčina" class="interlanguage-link-target">Srpskohrvatski / српскохрватски</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-si mw-list-item"><a href="https://si.wikipedia.org/wiki/%E0%B6%94%E0%B6%B1%E0%B7%8A_%E0%B6%AF_%E0%B6%94%E0%B6%BB%E0%B7%92%E0%B6%A2%E0%B7%92%E0%B6%B1%E0%B7%8A_%E0%B6%94%E0%B7%86%E0%B7%8A_%E0%B7%83%E0%B7%8A%E0%B6%B4%E0%B7%93%E0%B7%82%E0%B7%93%E0%B7%83%E0%B7%8A" title="ඔන් ද ඔරිජින් ඔෆ් ස්පීෂීස් – sinhalčina" lang="si" hreflang="si" data-title="ඔන් ද ඔරිජින් ඔෆ් ස්පීෂීස්" data-language-autonym="සිංහල" data-language-local-name="sinhalčina" class="interlanguage-link-target">සිංහල</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-simple mw-list-item"><a href="https://simple.wikipedia.org/wiki/On_the_Origin_of_Species" title="On the Origin of Species – Simple English" lang="en-simple" hreflang="en-simple" data-title="On the Origin of Species" data-language-autonym="Simple English" data-language-local-name="Simple English" class="interlanguage-link-target">Simple English</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-sl mw-list-item"><a href="https://sl.wikipedia.org/wiki/O_nastanku_vrst" title="O nastanku vrst – slovinčina" lang="sl" hreflang="sl" data-title="O nastanku vrst" data-language-autonym="Slovenščina" data-language-local-name="slovinčina" class="interlanguage-link-target">Slovenščina</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-sr mw-list-item"><a href="https://sr.wikipedia.org/wiki/%D0%9E_%D0%BF%D0%BE%D1%80%D0%B5%D0%BA%D0%BB%D1%83_%D0%B2%D1%80%D1%81%D1%82%D0%B0" title="О пореклу врста – srbčina" lang="sr" hreflang="sr" data-title="О пореклу врста" data-language-autonym="Српски / srpski" data-language-local-name="srbčina" class="interlanguage-link-target">Српски / srpski</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-sv mw-list-item"><a href="https://sv.wikipedia.org/wiki/Om_arternas_uppkomst" title="Om arternas uppkomst – švédčina" lang="sv" hreflang="sv" data-title="Om arternas uppkomst" data-language-autonym="Svenska" data-language-local-name="švédčina" class="interlanguage-link-target">Svenska</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ta mw-list-item"><a href="https://ta.wikipedia.org/wiki/%E0%AE%89%E0%AE%AF%E0%AE%BF%E0%AE%B0%E0%AE%BF%E0%AE%A9%E0%AE%99%E0%AF%8D%E0%AE%95%E0%AE%B3%E0%AE%BF%E0%AE%A9%E0%AF%8D_%E0%AE%A4%E0%AF%8B%E0%AE%B1%E0%AF%8D%E0%AE%B1%E0%AE%AE%E0%AF%8D_(%E0%AE%A8%E0%AF%82%E0%AE%B2%E0%AF%8D)" title="உயிரினங்களின் தோற்றம் (நூல்) – tamilčina" lang="ta" hreflang="ta" data-title="உயிரினங்களின் தோற்றம் (நூல்)" data-language-autonym="தமிழ்" data-language-local-name="tamilčina" class="interlanguage-link-target">தமிழ்</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-th mw-list-item"><a href="https://th.wikipedia.org/wiki/%E0%B8%81%E0%B8%B3%E0%B9%80%E0%B8%99%E0%B8%B4%E0%B8%94%E0%B8%AA%E0%B8%9B%E0%B8%B5%E0%B8%8A%E0%B8%B5%E0%B8%AA%E0%B9%8C" title="กำเนิดสปีชีส์ – thajčina" lang="th" hreflang="th" data-title="กำเนิดสปีชีส์" data-language-autonym="ไทย" data-language-local-name="thajčina" class="interlanguage-link-target">ไทย</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-tl mw-list-item"><a href="https://tl.wikipedia.org/wiki/On_the_Origin_of_Species" title="On the Origin of Species – tagalčina" lang="tl" hreflang="tl" data-title="On the Origin of Species" data-language-autonym="Tagalog" data-language-local-name="tagalčina" class="interlanguage-link-target">Tagalog</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-tr mw-list-item"><a href="https://tr.wikipedia.org/wiki/T%C3%BCrlerin_K%C3%B6keni" title="Türlerin Kökeni – turečtina" lang="tr" hreflang="tr" data-title="Türlerin Kökeni" data-language-autonym="Türkçe" data-language-local-name="turečtina" class="interlanguage-link-target">Türkçe</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-uk mw-list-item"><a href="https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%9F%D0%BE%D1%85%D0%BE%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%B2%D0%B8%D0%B4%D1%96%D0%B2" title="Походження видів – ukrajinčina" lang="uk" hreflang="uk" data-title="Походження видів" data-language-autonym="Українська" data-language-local-name="ukrajinčina" class="interlanguage-link-target">Українська</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ur mw-list-item"><a href="https://ur.wikipedia.org/wiki/%D8%A7%D8%B5%D9%84_%D8%A7%D9%84%D8%A7%D9%86%D9%88%D8%A7%D8%B9" title="اصل الانواع – urdčina" lang="ur" hreflang="ur" data-title="اصل الانواع" data-language-autonym="اردو" data-language-local-name="urdčina" class="interlanguage-link-target">اردو</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-vi mw-list-item"><a href="https://vi.wikipedia.org/wiki/Ngu%E1%BB%93n_g%E1%BB%91c_c%C3%A1c_lo%C3%A0i" title="Nguồn gốc các loài – vietnamčina" lang="vi" hreflang="vi" data-title="Nguồn gốc các loài" data-language-autonym="Tiếng Việt" data-language-local-name="vietnamčina" class="interlanguage-link-target">Tiếng Việt</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-war mw-list-item"><a href="https://war.wikipedia.org/wiki/On_the_Origin_of_Species" title="On the Origin of Species – waray" lang="war" hreflang="war" data-title="On the Origin of Species" data-language-autonym="Winaray" data-language-local-name="waray" class="interlanguage-link-target">Winaray</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-wuu mw-list-item"><a href="https://wuu.wikipedia.org/wiki/%E7%89%A9%E7%A7%8D%E8%B5%B7%E6%BA%90" title="物种起源 – čínština (wu)" lang="wuu" hreflang="wuu" data-title="物种起源" data-language-autonym="吴语" data-language-local-name="čínština (wu)" class="interlanguage-link-target">吴语</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-zh mw-list-item"><a href="https://zh.wikipedia.org/wiki/%E7%89%A9%E7%A7%8D%E8%B5%B7%E6%BA%90" title="物种起源 – čínština" lang="zh" hreflang="zh" data-title="物种起源" data-language-autonym="中文" data-language-local-name="čínština" class="interlanguage-link-target">中文</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-zh-classical mw-list-item"><a href="https://zh-classical.wikipedia.org/wiki/%E7%89%A9%E9%A1%9E%E5%AE%97%E8%A1%8D" title="物類宗衍 – čínština (klasická)" lang="lzh" hreflang="lzh" data-title="物類宗衍" data-language-autonym="文言" data-language-local-name="čínština (klasická)" class="interlanguage-link-target">文言</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-zh-min-nan mw-list-item"><a href="https://zh-min-nan.wikipedia.org/wiki/L%C5%ABn_Ch%C3%A9ng_%C3%AA_Kh%C3%AD-go%C3%A2n" title="Lūn Chéng ê Khí-goân – čínština (dialekty Minnan)" lang="nan" hreflang="nan" data-title="Lūn Chéng ê Khí-goân" data-language-autonym="閩南語 / Bân-lâm-gú" data-language-local-name="čínština (dialekty Minnan)" class="interlanguage-link-target">閩南語 / Bân-lâm-gú</a></li><li class="interlanguage-link interwiki-zh-yue mw-list-item"><a href="https://zh-yue.wikipedia.org/wiki/%E7%89%A9%E7%A8%AE%E8%B5%B7%E6%BA%90" title="物種起源 – kantončina" lang="yue" hreflang="yue" data-title="物種起源" data-language-autonym="粵語" data-language-local-name="kantončina" class="interlanguage-link-target">粵語</a></li> </ul> <div class="after-portlet after-portlet-lang"><a href="https://www.wikidata.org/wiki/Special:EntityPage/Q20124#sitelinks-wikipedia" title="Upraviť medzijazykové odkazy" class="wbc-editpage">Upraviť odkazy</a></div> </div> </div> </div> </header> <div class="vector-page-toolbar"> <div class="vector-page-toolbar-container"> <div id="left-navigation"> <nav aria-label="Menné priestory"> <div id="p-associated-pages" class="vector-menu vector-menu-tabs mw-portlet mw-portlet-associated-pages" > <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="ca-nstab-main" class="selected vector-tab-noicon mw-list-item"><a href="/wiki/O_p%C3%B4vode_druhov" title="Zobraziť obsah stránky [c]" accesskey="c">Stránka</a></li><li id="ca-talk" class="vector-tab-noicon mw-list-item"><a href="/wiki/Diskusia:O_p%C3%B4vode_druhov" rel="discussion" title="Diskusia o obsahu stránky [t]" accesskey="t">Diskusia</a></li> </ul> </div> </div> <div id="vector-variants-dropdown" class="vector-dropdown emptyPortlet" > <input type="checkbox" id="vector-variants-dropdown-checkbox" role="button" aria-haspopup="true" data-event-name="ui.dropdown-vector-variants-dropdown" class="vector-dropdown-checkbox " aria-label="Změnit variantu jazyka" > <label id="vector-variants-dropdown-label" for="vector-variants-dropdown-checkbox" class="vector-dropdown-label cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--fake-button--enabled cdx-button--weight-quiet" aria-hidden="true" >slovenčina </label> <div class="vector-dropdown-content"> <div id="p-variants" class="vector-menu mw-portlet mw-portlet-variants emptyPortlet" > <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> </ul> </div> </div> </div> </div> </nav> </div> <div id="right-navigation" class="vector-collapsible"> <nav aria-label="Zobrazenia"> <div id="p-views" class="vector-menu vector-menu-tabs mw-portlet mw-portlet-views" > <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="ca-view" class="selected vector-tab-noicon mw-list-item"><a href="/wiki/O_p%C3%B4vode_druhov">Čítať</a></li><li id="ca-ve-edit" class="vector-tab-noicon mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit" title="Upraviť túto stránku [v]" accesskey="v">Upraviť</a></li><li id="ca-edit" class="collapsible vector-tab-noicon mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit" title="Upraviť zdrojový kód tejto stránky [e]" accesskey="e">Upraviť zdroj</a></li><li id="ca-history" class="vector-tab-noicon mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=history" title="Minulé revízie tejto stránky. [h]" accesskey="h">Zobraziť históriu</a></li> </ul> </div> </div> </nav> <nav class="vector-page-tools-landmark" aria-label="Nástroje stránky"> <div id="vector-page-tools-dropdown" class="vector-dropdown vector-page-tools-dropdown" > <input type="checkbox" id="vector-page-tools-dropdown-checkbox" role="button" aria-haspopup="true" data-event-name="ui.dropdown-vector-page-tools-dropdown" class="vector-dropdown-checkbox " aria-label="Nástroje" > <label id="vector-page-tools-dropdown-label" for="vector-page-tools-dropdown-checkbox" class="vector-dropdown-label cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--fake-button--enabled cdx-button--weight-quiet" aria-hidden="true" >Nástroje </label> <div class="vector-dropdown-content"> <div id="vector-page-tools-unpinned-container" class="vector-unpinned-container"> <div id="vector-page-tools" class="vector-page-tools vector-pinnable-element"> <div class="vector-pinnable-header vector-page-tools-pinnable-header vector-pinnable-header-unpinned" data-feature-name="page-tools-pinned" data-pinnable-element-id="vector-page-tools" data-pinned-container-id="vector-page-tools-pinned-container" data-unpinned-container-id="vector-page-tools-unpinned-container" > <div class="vector-pinnable-header-label">Nástroje</div> <button class="vector-pinnable-header-toggle-button vector-pinnable-header-pin-button" data-event-name="pinnable-header.vector-page-tools.pin">presunúť do postranného panelu</button> <button class="vector-pinnable-header-toggle-button vector-pinnable-header-unpin-button" data-event-name="pinnable-header.vector-page-tools.unpin">skryť</button> </div> <div id="p-cactions" class="vector-menu mw-portlet mw-portlet-cactions emptyPortlet vector-has-collapsible-items" title="Další možnosti" > <div class="vector-menu-heading"> Akcie </div> <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="ca-more-view" class="selected vector-more-collapsible-item mw-list-item"><a href="/wiki/O_p%C3%B4vode_druhov">Čítať</a></li><li id="ca-more-ve-edit" class="vector-more-collapsible-item mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit" title="Upraviť túto stránku [v]" accesskey="v">Upraviť</a></li><li id="ca-more-edit" class="collapsible vector-more-collapsible-item mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit" title="Upraviť zdrojový kód tejto stránky [e]" accesskey="e">Upraviť zdroj</a></li><li id="ca-more-history" class="vector-more-collapsible-item mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=history">Zobraziť históriu</a></li> </ul> </div> </div> <div id="p-tb" class="vector-menu mw-portlet mw-portlet-tb" > <div class="vector-menu-heading"> Všeobecné </div> <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="t-whatlinkshere" class="mw-list-item"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem/O_p%C3%B4vode_druhov" title="Zoznam všetkých wiki stránok, ktoré sem odkazujú [j]" accesskey="j">Odkazy na túto stránku</a></li><li id="t-recentchangeslinked" class="mw-list-item"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:S%C3%BAvisiacePosledn%C3%A9%C3%9Apravy/O_p%C3%B4vode_druhov" rel="nofollow" title="Posledné úpravy na stránkach, na ktoré odkazuje táto stránka [k]" accesskey="k">Súvisiace úpravy</a></li><li id="t-upload" class="mw-list-item"><a href="//commons.wikimedia.org/wiki/Special:UploadWizard?uselang=sk" title="Nahranie súborov [u]" accesskey="u">Nahrať súbor</a></li><li id="t-specialpages" class="mw-list-item"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C5%A0peci%C3%A1lneStr%C3%A1nky" title="Zoznam všetkých špeciálnych stránok [q]" accesskey="q">Špeciálne stránky</a></li><li id="t-permalink" class="mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&oldid=7806750" title="Trvalý odkaz na túto verziu stránky">Trvalý odkaz</a></li><li id="t-info" class="mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=info" title="Viac informácií o tejto stránke">Informácie o stránke</a></li><li id="t-cite" class="mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Citova%C5%A5&page=O_p%C3%B4vode_druhov&id=7806750&wpFormIdentifier=titleform" title="Informácie ako citovať túto stránku">Citovať túto stránku</a></li><li id="t-urlshortener" class="mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:UrlShortener&url=https%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2Fwiki%2FO_p%25C3%25B4vode_druhov">Získať skrátené URL</a></li><li id="t-urlshortener-qrcode" class="mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:QrCode&url=https%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2Fwiki%2FO_p%25C3%25B4vode_druhov">Stiahnuť QR kód</a></li> </ul> </div> </div> <div id="p-coll-print_export" class="vector-menu mw-portlet mw-portlet-coll-print_export" > <div class="vector-menu-heading"> Tlačiť/exportovať </div> <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="coll-create_a_book" class="mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Knihy&bookcmd=book_creator&referer=O+p%C3%B4vode+druhov">Vytvoriť knihu</a></li><li id="coll-download-as-rl" class="mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:DownloadAsPdf&page=O_p%C3%B4vode_druhov&action=show-download-screen">Stiahnuť ako PDF</a></li><li id="t-print" class="mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&printable=yes" title="Verzia tejto stránky pre tlač [p]" accesskey="p">Verzia pre tlač</a></li> </ul> </div> </div> <div id="p-wikibase-otherprojects" class="vector-menu mw-portlet mw-portlet-wikibase-otherprojects" > <div class="vector-menu-heading"> V iných projektoch </div> <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li class="wb-otherproject-link wb-otherproject-commons mw-list-item"><a href="https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:On_the_Origin_of_Species" hreflang="en">Wikimedia Commons</a></li><li id="t-wikibase" class="wb-otherproject-link wb-otherproject-wikibase-dataitem mw-list-item"><a href="https://www.wikidata.org/wiki/Special:EntityPage/Q20124" title="Odkaz na prepojenú položku dátového úložiska [g]" accesskey="g">Položka Wikidata</a></li> </ul> </div> </div> </div> </div> </div> </div> </nav> </div> </div> </div> <div class="vector-column-end"> <div class="vector-sticky-pinned-container"> <nav class="vector-page-tools-landmark" aria-label="Nástroje stránky"> <div id="vector-page-tools-pinned-container" class="vector-pinned-container"> </div> </nav> <nav class="vector-appearance-landmark" aria-label="Vzhľad"> <div id="vector-appearance-pinned-container" class="vector-pinned-container"> <div id="vector-appearance" class="vector-appearance vector-pinnable-element"> <div class="vector-pinnable-header vector-appearance-pinnable-header vector-pinnable-header-pinned" data-feature-name="appearance-pinned" data-pinnable-element-id="vector-appearance" data-pinned-container-id="vector-appearance-pinned-container" data-unpinned-container-id="vector-appearance-unpinned-container" > <div class="vector-pinnable-header-label">Vzhľad</div> <button class="vector-pinnable-header-toggle-button vector-pinnable-header-pin-button" data-event-name="pinnable-header.vector-appearance.pin">presunúť do postranného panelu</button> <button class="vector-pinnable-header-toggle-button vector-pinnable-header-unpin-button" data-event-name="pinnable-header.vector-appearance.unpin">skryť</button> </div> </div> </div> </nav> </div> </div> <div id="bodyContent" class="vector-body" aria-labelledby="firstHeading" data-mw-ve-target-container> <div class="vector-body-before-content"> <div class="mw-indicators"> </div> <div id="siteSub" class="noprint">z Wikipédie, slobodnej encyklopédie</div> </div> <div id="contentSub"><div id="mw-content-subtitle"></div></div> <div id="mw-content-text" class="mw-body-content"><div class="mw-content-ltr mw-parser-output" lang="sk" dir="ltr"><table class="infobox vcard" style="width:25em; font-size:90%; line-height:1.4em; text-align:left;"> <tbody><tr> <th style="text-align:center; font-size:1.3em; line-height:1.3em; background:#EECBAD; color:#000000;" colspan="2">O pôvode druhov </th></tr> <tr> <th style="text-align:center" colspan="2">On the Origin of Species </th></tr> <tr> <td colspan="2" style="text-align:center;"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Origin_of_Species_title_page.jpg" class="mw-file-description"><img src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/cd/Origin_of_Species_title_page.jpg/250px-Origin_of_Species_title_page.jpg" decoding="async" width="250" height="401" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/cd/Origin_of_Species_title_page.jpg/375px-Origin_of_Species_title_page.jpg 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/cd/Origin_of_Species_title_page.jpg/500px-Origin_of_Species_title_page.jpg 2x" data-file-width="2888" data-file-height="4636" /></a> Titulna stránka z 1.vydania<a href="#cite_note-1">[1]</a> </td></tr> <tr> <td colspan="2" align="center"> <hr /> </td></tr> <tr> <td valign="top">Autor </td> <td><a href="/wiki/Charles_Darwin" title="Charles Darwin">Charles Darwin</a> </td></tr> <tr> <td valign="top">Pôvodný jazyk </td> <td>angličtina </td></tr> <tr> <td valign="top">Krajina vydania </td> <td><a href="/wiki/Spojen%C3%A9_kr%C3%A1%C4%BEovstvo" title="Spojené kráľovstvo">Spojené kráľovstvo</a> </td></tr> <tr> <td valign="top">Nakladateľstvo originálneho vydania </td> <td><a href="/w/index.php?title=John_Murray&action=edit&redlink=1" class="new" title="John Murray (stránka neexistuje)">John Murray</a> </td></tr> <tr> <td valign="top">Dátum 1. vydania originálu </td> <td><a href="/wiki/24._november" title="24. november">24. november</a> <a href="/wiki/1859" title="1859">1859</a><a href="#cite_note-Freeman_1977_úryvok-2">[2]</a> </td></tr> <tr> <th style="text-align:center; line-height:1.5em; background:#EECBAD; color:#000000" colspan="2">Chronológia </th></tr> <tr> <td valign="top">Predchádzajúci diel </td> <td><a href="/w/index.php?title=On_the_Tendency_of_Species_to_form_Varieties;_and_on_the_Perpetuation_of_Varieties_and_Species_by_Natural_Means_of_Selection&action=edit&redlink=1" class="new" title="On the Tendency of Species to form Varieties; and on the Perpetuation of Varieties and Species by Natural Means of Selection (stránka neexistuje)">On the Tendency of Species to form Varieties; and on the Perpetuation of Varieties and Species by Natural Means of Selection</a> </td></tr> <tr> <td valign="top">Nasledujúci diel </td> <td><a href="/w/index.php?title=Fertilisation_of_Orchids&action=edit&redlink=1" class="new" title="Fertilisation of Orchids (stránka neexistuje)">Fertilisation of Orchids</a> </td></tr> <tr> <th style="text-align:center; line-height:1.5em; background:#EECBAD; color:#000000" colspan="2">Slovenské vydania knihy </th></tr> <tr> <td colspan="2" style="text-align:center;"> <table class="collapsible collapsed" style="width:100%; background:transparent; line-height:1.4em; text-align:left;"> <tbody><tr> <th colspan="2" style="text-align:center; line-height:1.5em; color:#000000">Prvé vydanie knihy </th></tr> <tr> <td valign="top">Dátum slovenského vydania </td> <td>2006 </td></tr> <tr> <td valign="top">Väzba </td> <td>Tvrdá väzba </td></tr> <tr> <td valign="top">Formát </td> <td>13,5 x 19,0 cm </td></tr> <tr> <td valign="top">Hmotnosť </td> <td>0,56 kg </td></tr> <tr> <td valign="top">Edícia </td> <td>Ad fontes </td></tr> <tr> <td valign="top">Vydavateľstvo </td> <td>Kalligram </td></tr> <tr> <td valign="top">Prekladateľ </td> <td><a href="/w/index.php?title=Cedzo_Richard&action=edit&redlink=1" class="new" title="Cedzo Richard (stránka neexistuje)">Cedzo Richard</a> </td></tr> <tr> <td valign="top">Počet strán </td> <td>542 </td></tr> <tr> <td valign="top">ISBN </td> <td><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/80-7149-745-2" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/80-7149-745-2">ISBN 80-7149-745-2</a> </td></tr> </tbody></table> </td></tr> <tr> <th colspan="2" style="text-align:center; background-color:#EECBAD; color:#000000;">Ďalšie odkazy </th></tr> <tr> <td valign="top">Commons </td> <td><a href="https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:The_Origin_of_Species" class="extiw" title="commons:Category:The Origin of Species">O pôvode druhov</a> </td></tr> <tr> <td> </td></tr><tr><td colspan="2" title="Portály, ktorých súčasťou je táto stránka" style="text-align:center; border-top: 1px solid #aaa;"><div style="border: solid #aaa 1px; background: #f9f9f9; padding: 0ex 1ex; display:inline-table; padding: 0ex 0.05ex; border-style:none; background:transparent;" title="Portály, ktorých súčasťou je táto stránka"> <table style="margin: 0; padding: 0ex"> <tbody><tr> <td style="vertical-align:middle;margin: 0;border:none;"> </td> <td style="text-align:left;border:none;"><a href="/wiki/Port%C3%A1l:Literat%C3%BAra" title="Literárny portál"><img alt="Literárny portál" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/36/Open_bible_01_01.svg/18px-Open_bible_01_01.svg.png" decoding="async" width="18" height="13" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/36/Open_bible_01_01.svg/27px-Open_bible_01_01.svg.png 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/36/Open_bible_01_01.svg/36px-Open_bible_01_01.svg.png 2x" data-file-width="259" data-file-height="188" /></a> <a href="/wiki/Port%C3%A1l:Literat%C3%BAra" title="Portál:Literatúra">Literárny portál</a> <a href="/wiki/Port%C3%A1l:Biol%C3%B3gia" title="Biologický portál"><img alt="Biologický portál" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/04/Polyploidization.svg/18px-Polyploidization.svg.png" decoding="async" width="18" height="11" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/04/Polyploidization.svg/27px-Polyploidization.svg.png 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/04/Polyploidization.svg/36px-Polyploidization.svg.png 2x" data-file-width="200" data-file-height="120" /></a> <a href="/wiki/Port%C3%A1l:Biol%C3%B3gia" title="Portál:Biológia">Biologický portál</a> </td></tr></tbody></table></div></td></tr> </tbody></table> O pôvode druhov (celý názov a iné názvy pozri nižšie) je významné dielo <a href="/wiki/Veda" title="Veda">vedeckej</a> <a href="/wiki/Literat%C3%BAra" title="Literatúra">literatúry</a>, ktoré publikoval <a href="/wiki/Charles_Darwin" title="Charles Darwin">Charles Darwin</a> dňa <a href="/wiki/24._november" title="24. november">24. novembra</a> <a href="/wiki/1859" title="1859">1859</a>. Darwin v tejto knihe prvýkrát uverejnil svoju <a href="/wiki/Te%C3%B3ria_evol%C3%BAcie_(biol%C3%B3gia)" title="Teória evolúcie (biológia)">evolučnú teóriu</a>. Kniha bola po prvý raz v slovenčine vydaná v roku 2006 v Bratislave vo vydavateľstve Kaligram v preklade Richarda Cedza <a href="#cite_note-3">[3]</a>. <meta property="mw:PageProp/toc" /> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Názvy">Názvy</h2>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=1" title="Upraviť sekciu: Názvy" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=1" title="Editovat zdrojový kód sekce Názvy">upraviť zdroj</a>]</div> Anglický názov znie: On the Origin of Species : by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life - doslovný preklad: O pôvode [alebo vzniku] druhov: prostredníctvom prírodného [alebo prirodzeného] výberu [alebo prírodnej/prirodzenej selekcie], alebo [alebo čiže] uchov(áv)anie [alebo zachov(áv)anie, uchov(áv)aním, zachov(áv)aním] zvýhodnených plemien [alebo rás] v boji o život. V slovenčine kniha vyšlo pod názvami: <ul><li>O pôvode druhov: prostredníctvom prírodného výberu<a href="#cite_note-4">[4]</a></li> <li>Pôvod druhov<a href="#cite_note-5">[5]</a>.</li></ul> Inak sa v slovenských textoch uvádza aj pod názvami (uvedený je len výber): <ul><li>O pôvode druhov prírodným [alebo prirodzeným] výberom<a href="#cite_note-6">[6]</a><a href="#cite_note-7">[7]</a>,</li> <li>O pôvode druhov prostredníctvom prirodzeného výberu, alebo zachovanie zvýhodnených rás v boji o život <a href="#cite_note-8">[8]</a></li> <li>O pôvode druhov<a href="#cite_note-T-9">[9]</a><a href="#cite_note-10">[10]</a></li> <li>O vzniku druhov prirodzeným [alebo prírodným] výberom (alebo uchovávanie [alebo uchovaním] prospešných plemien v boji o život)<a href="#cite_note-11">[11]</a><a href="#cite_note-12">[12]</a><a href="#cite_note-13">[13]</a>,</li> <li>O vzniku druhov<a href="#cite_note-T-9">[9]</a>.</li></ul> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Úvod">Úvod</h2>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=2" title="Upraviť sekciu: Úvod" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=2" title="Editovat zdrojový kód sekce Úvod">upraviť zdroj</a>]</div> Darwin v tejto knihe prvýkrát uverejnil svoju <a href="/wiki/Te%C3%B3ria_evol%C3%BAcie_(biol%C3%B3gia)" title="Teória evolúcie (biológia)">evolučnú teóriu</a>, ktorá je založená na myšlienke, že princíp prežitia a vývinu všetkého živého spočíva v <a href="/wiki/Te%C3%B3ria_evol%C3%BAcie_(biol%C3%B3gia)#Prirodzený_výber" title="Teória evolúcie (biológia)">prirodzenom výbere</a>, teda lepšom prispôsobení sa podmienkam, v ktorých jedinci žijú. Predložil množstvo dôkazov, že rozmanitosť života vznikla odlíšením vývoja jedincov zo spoločných predkov. Darwinova kniha vyvolala rozsiahlu diskusiu, nielen prírodovednú, ale aj filozofickú a teologickú. Aj keď teória v nej vyložená bola neskôr veľakrát modifikovaná, dopĺňaná a zdokonalená, jej základná myšlienka sa dodnes považuje za vedecké východisko pre pochopenie vývoja druhového bohatstva na našej planéte. Nové biologické objavy vedci vysvetľovali rozličnými evolučnými teóriami už pred Darwinom. Idey o premene <a href="/wiki/Druh_(taxon%C3%B3mia)" title="Druh (taxonómia)">druhov</a> viedli k sporom s veriacimi, ktorí zastávali názor, že druhy sú nemenná súčasť vopred danej <a href="/wiki/Hierarchia" title="Hierarchia">hierarchie</a> a človek je jedinečný, a nie je príbuzný so zvieratami. Počas prvej polovice 19. storočia zotrvávala úzka spätosť anglického prírodovedného hlavného prúdu s <a href="/wiki/Anglik%C3%A1nska_cirkev" class="mw-disambig" title="Anglikánska cirkev">anglikánskou cirkvou</a>. Veda bola totiž súčasť <a href="/wiki/Prirodzen%C3%A1_teol%C3%B3gia" title="Prirodzená teológia">prirodzenej teológie</a>. A tak hoci politické a teologické dôsledky evolučných teórií boli intenzívne diskutované a podpora týchto myšlienok medzi opozičnými biológmi aj verejnosťou postupne rástla, nezískala myšlienka o možnosti zmeny druhov na iné podporu <a href="/wiki/Mainstream" title="Mainstream">hlavného prúdu</a> vedcov. Kniha bola zrozumiteľná aj <a href="/wiki/Laicita" class="mw-disambig" title="Laicita">laickým</a> čitateľom a pritiahla široký záujem okamžite po zverejnení. Charles Darwin bol rešpektovaný prírodovedеc, preto boli jeho objavy brané vážne a dôkazy ním predkladané vyvolali nové kolo vedeckých, filozofických a náboženských diskusií. Debata nad knihou prispela kampani <a href="/wiki/Thomas_Henry_Huxley" title="Thomas Henry Huxley">Thomasa H. Huxleyho</a> a jeho kolegov z X Clubu za zosvetštenie vedy prostredníctvom propagácie <a href="/wiki/Naturalizmus_(filozofia)" title="Naturalizmus (filozofia)">naturalizmu</a>. Počas dvoch desaťročí väčšina vedcov prijala myšlienku evolúcie s vetvením od spoločných predkov, ale význam prirodzeného výberu prijímali len pomaly. V priebehu doby uvedomovania si dosahu Darwinovej myšlienky a významu, ktoré prebiehalo od 80. rokov <a href="/wiki/19._storo%C4%8Dia" class="mw-redirect" title="19. storočia">19. storočia</a> až do 30. rokov <a href="/wiki/20._storo%C4%8Dia" class="mw-redirect" title="20. storočia">20. storočia</a>, získali rôzne ďalšie mechanizmy evolúcie lepšiu povesť. V 30. a 40. rokoch 20. storočia postupne vznikla moderná evolučná syntéza. V nej sa podarilo spojiť Darwinov koncept evolučnej adaptácie prostredníctvom prírodného výberu s <a href="/wiki/Gregor_Mendel" title="Gregor Mendel">Mendelovou</a> teóriou dedičnosti a populačnou genetikou. Vznikla tak moderná evolučná teória, ktorá sa stala východiskom vied o živote. <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Zhrnutie_Darwinovej_teórie">Zhrnutie Darwinovej teórie</h2>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=3" title="Upraviť sekciu: Zhrnutie Darwinovej teórie" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=3" title="Editovat zdrojový kód sekce Zhrnutie Darwinovej teórie">upraviť zdroj</a>]</div> <figure class="mw-halign-right" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Charles_Darwin_seated.jpg" class="mw-file-description"><img alt="čiernobiela fotografia, pohľad zboku, sediaci, oholený, no s bokombradami, hore plešatý, po bokoch kratšie vlasy; výrazné obočie vzbudzuje dojem mračenia sa, pozerá dopredu" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/86/Charles_Darwin_seated.jpg/200px-Charles_Darwin_seated.jpg" decoding="async" width="200" height="282" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/86/Charles_Darwin_seated.jpg/300px-Charles_Darwin_seated.jpg 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/86/Charles_Darwin_seated.jpg/400px-Charles_Darwin_seated.jpg 2x" data-file-width="2448" data-file-height="3456" /></a><figcaption>Charles Darwin krátko pred publikovaním O pôvode druhov</figcaption></figure> Darwinova teória evolúcie je založená na kľúčových <a href="/wiki/Fakt" title="Fakt">faktoch</a> a na <a href="/wiki/Z%C3%A1ver" class="mw-disambig" title="Záver">záveroch</a> z nich vyvodených. Tie prírodovedec Ernst Mayr<a href="#cite_note-14">[14]</a> zhrnul nasledovne: <ul><li>Fakt: Potenciálna plodnosť všetkých druhov je taká vysoká, že keby sa všetky narodené jedince opäť úspešne reprodukovali, ich počet by exponenciálne rástol.</li> <li>Fakt: Napriek pravidelným zmenám zostáva populácia zhruba rovnako veľká.</li> <li>Fakt: Zdroje, napríklad potrava, sú obmedzené a relatívne stabilné v priebehu času.</li> <li>Záver: Existuje "boj o prežitie" medzi jedincami.</li> <li>Fakt: Každý jednotlivec v populácii sa líši od iného.</li> <li>Fakt: Mnoho týchto odchýlok je dedičných.</li> <li>Záver: Prežitie v zápase o život nie je náhodné, ale sčasti závisí na zdedených vlastnostiach jedincov, ktorí prežili; Táto nerovnosť v prežívaní vytvára proces prirodzeného výberu.</li> <li>Záver: Pomalým procesom sa populácie postupne menia, týmito zmenami dochádza k evolúcii a v priebehu času sa vytvárajú nové druhy.</li></ul> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Okolnosti">Okolnosti</h2>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=4" title="Upraviť sekciu: Okolnosti" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=4" title="Editovat zdrojový kód sekce Okolnosti">upraviť zdroj</a>]</div> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Vývoj_pred_Darwinovou_teóriou">Vývoj pred Darwinovou teóriou</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=5" title="Upraviť sekciu: Vývoj pred Darwinovou teóriou" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=5" title="Editovat zdrojový kód sekce Vývoj pred Darwinovou teóriou">upraviť zdroj</a>]</div> V neskorších vydaniach knihy sledoval Darwin evolučné myšlienky až do doby pred <a href="/wiki/Aristoteles" title="Aristoteles">Aristotelom</a>.<a href="#cite_note-15">[15]</a> Text, ktorý cituje, je Aristotelov súhrn myšlienok staršieho gréckeho <a href="/wiki/Filozof" title="Filozof">filozofa</a> <a href="/wiki/Empedokl%C3%A9s" class="mw-redirect" title="Empedoklés">Empedoklésa</a>.<a href="#cite_note-16">[16]</a> Dávni <a href="/wiki/Cirkevn%C3%BD_otec_(stredovek)" title="Cirkevný otec (stredovek)">cirkevní otcovia</a> a <a href="/wiki/Stredovek" title="Stredovek">stredovekí</a> európski učenci interpretovali príbeh o stvorení sveta skôr alegoricky ako literárne-historicky.<a href="#cite_note-17">[17]</a> Opis organizmov bol zameraný na ich <a href="/wiki/Mytol%C3%B3gia" class="mw-disambig" title="Mytológia">mytologický</a> a <a href="/wiki/Heraldika" title="Heraldika">heraldický</a> význam, ako aj na fyzický výzor. Ľudia verili, že príroda je nestabilná a vrtošivá a zo spojenia dvoch druhov sa rodia monštrá. Prijatá bola tiež teória spontánneho vzniku, teda vzniku živej hmoty z neživej.<a href="#cite_note-18">[18]</a> <figure class="mw-default-size mw-halign-left" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Georges_Cuvier_-_Elephant_jaw.png" class="mw-file-description"><img alt="pohľad z hora, obe majú tvar písmena "V", zuby zrastené do jednej veľkej, priečne ryhovanej stoličky; vyzerajú takmer rovnako, mamutia je trochu širšia a zuby na nej úplne vzadu klesajú" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d2/Georges_Cuvier_-_Elephant_jaw.png/220px-Georges_Cuvier_-_Elephant_jaw.png" decoding="async" width="220" height="389" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d2/Georges_Cuvier_-_Elephant_jaw.png/330px-Georges_Cuvier_-_Elephant_jaw.png 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d2/Georges_Cuvier_-_Elephant_jaw.png/440px-Georges_Cuvier_-_Elephant_jaw.png 2x" data-file-width="600" data-file-height="1060" /></a><figcaption>Cuvierova ilustrácia spodnej čeľuste a) mamuta, b) slona indického, využitá ako dôkaz vyhynutia</figcaption></figure> <a href="/wiki/Reform%C3%A1cia" title="Reformácia">Reformácia</a> <a href="/wiki/Katol%C3%ADcka_cirkev" class="mw-disambig" title="Katolícka cirkev">Katolíckej cirkvi</a> podnietila rozšírenie doslovného vykladania <a href="/wiki/Biblia" title="Biblia">Biblie</a>, ktorej predstavy stvorenia boli v rozpore s objavmi <a href="/wiki/Veda" title="Veda">vedy</a>. Tá totiž usilovala o vysvetlenie súhlasné s <a href="/wiki/Mechanicizmus" title="Mechanicizmus">mechanicizmom</a> <a href="/wiki/Ren%C3%A9_Descartes" title="René Descartes">Descarta</a> a <a href="/wiki/Empirizmus" title="Empirizmus">empirizmom</a> <a href="/wiki/Francis_Bacon" title="Francis Bacon">Baconovej metódy</a>. Po zmätku z <a href="/wiki/Anglick%C3%A1_ob%C4%8Dianska_vojna" title="Anglická občianska vojna">Anglickej občianskej vojny</a> (1642 – 1651) chcela <a href="/wiki/Kr%C3%A1%C4%BEovsk%C3%A1_spolo%C4%8Dnos%C5%A5" title="Kráľovská spoločnosť">Kráľovská spoločnosť</a> ukázať, že veda neohrozuje náboženskú ani politickú stabilitu. Anglický prírodovedec <a href="/w/index.php?title=John_Ray&action=edit&redlink=1" class="new" title="John Ray (stránka neexistuje)">John Ray</a> rozvinul vplyvnú <a href="/wiki/Prirodzen%C3%A1_teol%C3%B3gia" title="Prirodzená teológia">prirodzenú teológiu</a> racionálneho poriadku. Podľa jeho <a href="/wiki/Systematika_(veda)" title="Systematika (veda)">systematiky</a> sú druhy nemenné a pevné, ich adaptácia a zložitosť bola vytvorená <a href="/wiki/Boh" title="Boh">Bohom</a> a <a href="/wiki/Poddruh" title="Poddruh">poddruhy</a> vykazujú malé rozdiely spôsobené miestnymi podmienkami. V Božom dobrotivom stvorení mäsožravce spôsobujú milosrdne rýchlu smrť, ale utrpenie spôsobované <a href="/wiki/Parazitizmus" title="Parazitizmus">parazitizmom</a> bolo <a href="/wiki/Teod%C3%ADcea" title="Teodícea">záhadným problémom</a>. Aj <a href="/wiki/Vedeck%C3%A1_klasifik%C3%A1cia" title="Vedecká klasifikácia">biologická klasifikácia</a>, zavedená <a href="/wiki/Carl_Linn%C3%A9" title="Carl Linné">Carlom Linné</a> v roku <a href="/wiki/1735" title="1735">1735</a> tiež videla druhy ako nemenné v súlade s Božím plánom. Roku <a href="/wiki/1766" title="1766">1766</a> navrhol <a href="/w/index.php?title=Georges_Buffon&action=edit&redlink=1" class="new" title="Georges Buffon (stránka neexistuje)">Georges Buffon</a> možnosť, že niektoré podobné druhy, ako napríklad <a href="/wiki/K%C3%B4%C5%88_(podrod)" title="Kôň (podrod)">kone</a> a <a href="/wiki/Som%C3%A1r" title="Somár">osly</a> alebo <a href="/wiki/Tiger_d%C5%BEung%C4%BEov%C3%BD" title="Tiger džungľový">tigre</a>, <a href="/wiki/Lev" class="mw-disambig" title="Lev">levy</a> a <a href="/wiki/Leopard" class="mw-disambig" title="Leopard">leopardy</a>, môžu pochádzať zo spoločného predchodcu. <a href="/w/index.php?title=Ussherova_chronol%C3%B3gia&action=edit&redlink=1" class="new" title="Ussherova chronológia (stránka neexistuje)">Ussher v svojej chronológii</a> z 50. rokov 17. storočia vypočítal stvorenie na rok 4004 pred Kr., ale od 80. rokov 18. storočia <a href="/wiki/Geol%C3%B3g" title="Geológ">geológovia</a> predpokladali svet oveľa starší. <a href="/w/index.php?title=Werneri%C3%A1ni&action=edit&redlink=1" class="new" title="Werneriáni (stránka neexistuje)">Werneriáni</a> uvažovali, že geologické vrstvy sú usadeniny vzniknuté ústupom oceánu, ale <a href="/wiki/James_Hutton" title="James Hutton">James Hutton</a> navrhol sebaudržujúci nekonečný cyklus, predpovedajúc tým <a href="/wiki/Princ%C3%ADp_aktualizmu" title="Princíp aktualizmu">princíp aktualizmu</a>.<a href="#cite_note-19">[19]</a> <a href="/w/index.php?title=Erasmus_Darwin&action=edit&redlink=1" class="new" title="Erasmus Darwin (stránka neexistuje)">Erasmus Darwin</a>, Charlesov starý otec, načrtol <a href="/wiki/Hypot%C3%A9za" title="Hypotéza">hypotézu</a> premeny druhov v 90. rokoch <a href="/wiki/18._storo%C4%8Dia" class="mw-redirect" title="18. storočia">18. storočia</a> a <a href="/wiki/Jean_Baptiste_de_Lamarck" title="Jean Baptiste de Lamarck">Jean Baptiste de Lamarck</a> publikoval rozšírenú teóriu v roku <a href="/wiki/1809" title="1809">1809</a>. Obaja predpokladali, že <a href="/wiki/Samoplodenie" title="Samoplodenie">z neživej hmoty spontánne vznikli jednoduché formy života</a>, ktoré postupne vytvárali zložitejšie formy. Tie vznikajú podľa nich prispôsobovaním sa prostrediu dedením vlastností získavaných u dospelých jedincov používaním alebo nepoužívaním častí tela. Tento proces bol neskôr nazvaný <a href="/wiki/Te%C3%B3ria_evol%C3%BAcie_(biol%C3%B3gia)#Lamarckizmus" title="Teória evolúcie (biológia)">lamarckizmus</a>. Lamarck sa domnieval, že tu bola vrodená, progresívna tendencia neustále vedúca organizmy k väčšej komplexnosti, a to v paralelných, ale oddelených radoch generácií bez vyhynutia.<a href="#cite_note-20">[20]</a> <a href="/wiki/%C3%89tienne_Geoffroy_Saint-Hilaire" title="Étienne Geoffroy Saint-Hilaire">Geoffroy</a> tvrdil, že <a href="/wiki/Rekapitula%C4%8Dn%C3%A1_te%C3%B3ria" title="Rekapitulačná teória">embryonálny vývoj rekapituluje</a> premeny organizmov v uplynulých <a href="/wiki/%C3%89ra" class="mw-disambig" title="Éra">érach</a>, kedy prostredie na <a href="/wiki/Embryo" title="Embryo">embryá</a> pôsobilo. Okrem toho mal ten názor, že zvieracie štruktúry boli určované stálym plánom, čo ukazuje <a href="/wiki/Homol%C3%B3gia_(biol%C3%B3gia)" title="Homológia (biológia)">homológia</a>. <a href="/wiki/Georges_Cuvier" title="Georges Cuvier">Georges Cuvier</a> rozhodne odporoval podobným myšlienkam, domnievajúc sa, že nepríbuzné, nemenné druhy preukazujú podobnosti odrážajúce rozvrhnutie pre funkčné potreby .<a href="#cite_note-21">[21]</a> Jeho <a href="/wiki/Paleontol%C3%B3gia" title="Paleontológia">paleontologická</a> práca z 90. rokov 18. storočia potvrdila skutočnosť vyhynutia, ktorú Cuvier vysvetlil miestnymi katastrofami, nasledovanými znovuobsadením postihnutej zóny inými druhmi.<a href="#cite_note-22">[22]</a> Prírodná teológia Brita <a href="/w/index.php?title=William_Paley&action=edit&redlink=1" class="new" title="William Paley (stránka neexistuje)">Williama Paleyho</a>, vydaná roku 1802, videla adaptáciu ako dôkaz prospešného rozvrhnutia Stvoriteľom, konajúceho cez prírodné zákony.<a href="#cite_note-23">[23]</a> Všetci prírodovedci na anglických univerzitách boli duchovní <a href="/wiki/Anglik%C3%A1nska_cirkev" class="mw-disambig" title="Anglikánska cirkev">anglikánskej cirkvi</a> a veda sa stala hľadaním týchto zákonov.<a href="#cite_note-24">[24]</a> Geológovia prispôsobili teóriu <a href="/wiki/Katastrofa" title="Katastrofa">katastrofizmu</a>, aby ukázali opakujúce sa celosvetové vyhladzovanie a vytváranie nových stálych druhov, ktorí sa prispôsobujú zmenám prostredia. Spočiatku identifikovali ako najnedávnejšiu katastrofu <a href="/wiki/Potopa_sveta" title="Potopa sveta">potopu sveta</a>.<a href="#cite_note-25">[25]</a> Niektorí anatómovia, napríklad <a href="/w/index.php?title=Robert_Grant_(anat%C3%B3m)&action=edit&redlink=1" class="new" title="Robert Grant (anatóm) (stránka neexistuje)">Robert Grant</a>, boli ovplyvnení Lamarckom a Geoffroyom, ale väčšina prírodovedcov považovala ich myšlienky o premene za hrozbu pre Božie stanovenie spoločenského poriadku.<a href="#cite_note-26">[26]</a> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Začiatky_Darwinovej_teórie">Začiatky Darwinovej teórie</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=6" title="Upraviť sekciu: Začiatky Darwinovej teórie" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=6" title="Editovat zdrojový kód sekce Začiatky Darwinovej teórie">upraviť zdroj</a>]</div> V roku <a href="/wiki/1825" title="1825">1825</a> prišiel Darwin na <a href="/wiki/University_of_Edinburgh" title="University of Edinburgh">Edinburghskú univerzitu</a> študovať medicínu.<a href="#cite_note-27">[27]</a> V druhom ročníku zanedbával štúdium medicíny a namiesto toho sa venoval prírodopisu. Strávil štyri mesiace asistovaním <a href="/w/index.php?title=Robert_Grant_(anat%C3%B3m)&action=edit&redlink=1" class="new" title="Robert Grant (anatóm) (stránka neexistuje)">Robertovi Grantovi</a> pri výskume morských <a href="/wiki/Bezstavovce" title="Bezstavovce">bezstavovcov</a> zo <a href="/wiki/Severn%C3%A9_more" title="Severné more">Severného mora</a>.<a href="#cite_note-28">[28]</a> Grant odhalil Darwinovo nadšenie pre skúmanie premeny druhov, ale on sám to odmietol.<a href="#cite_note-29">[29]</a> Štúdium na <a href="/wiki/University_of_Cambridge" title="University of Cambridge">Cambridgeskej univerzite</a> začal Darwin v roku <a href="/wiki/1827" title="1827">1827</a>. Tu sa učil prírodnej teológii od botanika <a href="/w/index.php?title=John_Stevens_Henslow&action=edit&redlink=1" class="new" title="John Stevens Henslow (stránka neexistuje)">Johna Stevensa Henslowa</a> a čítal <a href="/w/index.php?title=William_Paley&action=edit&redlink=1" class="new" title="William Paley (stránka neexistuje)">Williama Paleyho</a>, <a href="/wiki/John_Herschel" title="John Herschel">Johna Herschela</a> a <a href="/wiki/Alexander_von_Humboldt" title="Alexander von Humboldt">Alexandra von Humboldta</a>. Zapálený do vedy študoval aj <a href="/w/index.php?title=Katastrofismus&action=edit&redlink=1" class="new" title="Katastrofismus (stránka neexistuje)">katastrofistickú geológiu</a> s <a href="/w/index.php?title=Adam_Sedgwick&action=edit&redlink=1" class="new" title="Adam Sedgwick (stránka neexistuje)">Adamom Sedgwick</a>.<a href="#cite_note-30">[30]</a><a href="#cite_note-31">[31]</a> <figure class="mw-halign-right" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:HMS_Beagle_by_Conrad_Martens.jpg" class="mw-file-description"><img alt="farebná maľba: pokojná hladina mora, loď pri pohľade spredu, vošla do zátoky, má zdvihnuté 2 predné plachty, zadnejšia je zložená; člny domorodcov sú z boku, bližšie, jeden tmavý človek na nich stojí, má zdvihnuté obe ruky, je otočený smerom k lodi" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/22/HMS_Beagle_by_Conrad_Martens.jpg/255px-HMS_Beagle_by_Conrad_Martens.jpg" decoding="async" width="255" height="170" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/22/HMS_Beagle_by_Conrad_Martens.jpg/383px-HMS_Beagle_by_Conrad_Martens.jpg 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/22/HMS_Beagle_by_Conrad_Martens.jpg/510px-HMS_Beagle_by_Conrad_Martens.jpg 2x" data-file-width="1235" data-file-height="821" /></a><figcaption>Lod Beagle vo vodách pri Ohňovej zemi, kde moreplavcov zdravia domorodí Fuegiáni. Malba od Conrada Martensa</figcaption></figure> V decembri <a href="/wiki/1831" title="1831">1831</a> sa spojil s <a href="/w/index.php?title=Druh%C3%A1_cesta_HMS_Beagle&action=edit&redlink=1" class="new" title="Druhá cesta HMS Beagle (stránka neexistuje)">expedíciou Beagle</a> ako geológ a prírodovedec. Prečítal knihu <a href="/w/index.php?title=Princ%C3%ADpy_geol%C3%B3gie&action=edit&redlink=1" class="new" title="Princípy geológie (stránka neexistuje)">Princípy geológie</a> <a href="/wiki/Charles_Lyell" title="Charles Lyell">Charlesa Lyella</a> a od prvej zastávky na brehu ostrova <a href="/wiki/Kapverdy" title="Kapverdy">St. Jago</a> (v súostroví Kapverdy) považoval Lyellov <a href="/wiki/Princ%C3%ADp_aktualizmu" title="Princíp aktualizmu">uniformitarianismus</a> za kľúč ku geologickej histórii krajiny. Darwin odhalil fosílie pripomínajúce obrovské <a href="/wiki/P%C3%A1savec_%C5%A1tetinov%C3%BD" title="Pásavec štetinový">pásovce</a> a zaznamenal zemepisné rozdelenie moderných druhov v nádeji, že nájde centrum ich vzniku.<a href="#cite_note-32">[32]</a> Pri svojej návšteve <a href="/wiki/Oh%C5%88ov%C3%A1_zem" class="mw-redirect mw-disambig" title="Ohňová zem">Ohňovej zeme</a> viezol na lodi Beagle aj domorodých obyvateľov, ktorých pred pár rokmi zobral kapitán lode na predchádzajúcej výprave na prevýchovu a vzdelávanie v Anglicku. Po spoznaní miestneho obyvateľstva ho zarazilo, akými biednymi a kultúrne odlišnými tvormi ľudia môžu byť, a už nikdy nevidel nepreklenuteľný rozdiel medzi ľuďmi a zvieratami.<a href="#cite_note-33">[33]</a><a href="#cite_note-34">[34]</a> Keď sa <a href="/w/index.php?title=HMS_Beagle&action=edit&redlink=1" class="new" title="HMS Beagle (stránka neexistuje)">loď Beagle</a> v roku <a href="/wiki/1836" title="1836">1836</a> blížila k Anglicku, poznamenal si Darwin, že druhy možno nie sú nemenné.<a href="#cite_note-35">[35]</a> Britský prírodovedec <a href="/wiki/Richard_Owen" title="Richard Owen">Richard Owen</a> odhalil, že fosílie vyhynutých druhov objavených Darwinom v <a href="/wiki/Ju%C5%BEn%C3%A1_Amerika" title="Južná Amerika">Južnej Amerike</a> sú späté s žijúcimi druhmi na rovnakom <a href="/wiki/Kontinent" title="Kontinent">kontinente</a>. V marci <a href="/wiki/1837" title="1837">1837</a> oznámil <a href="/wiki/Ornitol%C3%B3g" class="mw-redirect" title="Ornitológ">ornitológ</a> <a href="/wiki/John_Gould" title="John Gould">John Gould</a>, že <a href="/w/index.php?title=Nandu_Darwinov&action=edit&redlink=1" class="new" title="Nandu Darwinov (stránka neexistuje)">nandu Darwinov</a> bol separovaný druh príbuzný už predtým popísaným <a href="/wiki/Nandu" title="Nandu">nandu</a> (hoci ich územia sa prelínali), že <a href="/w/index.php?title=Spev%C3%A1k_mnohohlas%C3%BD&action=edit&redlink=1" class="new" title="Spevák mnohohlasý (stránka neexistuje)">speváky mnohohlasé</a> (Mimus polyglottos) na <a href="/wiki/Galap%C3%A1gy" title="Galapágy">Galapágoch</a> sú zastúpené tromi samostatnými druhmi, z ktorých každý je špecifický pre konkrétny ostrov, a že mnohé odlišné vtáky z týchto ostrovov boli klasifikované ako <a href="/wiki/Pinka_(pinkovit%C3%A9)" title="Pinka (pinkovité)">pinky</a>.<a href="#cite_note-36">[36]</a> Darwin začal v sérii poznámok špekulovať o možnosti, že "jeden druh sa mení v druhý", aby vysvetlil tieto objavy, a niekedy v júli načrtol <a href="/wiki/Geneal%C3%B3gia_(hist%C3%B3ria)" title="Genealógia (história)">genealogické</a> vetvenia jednoduchého <a href="/wiki/Strom_%C5%BEivota" class="mw-disambig" title="Strom života">stromu života</a>. Ten nezahŕňal Lamarckovu nezávislú <a href="/w/index.php?title=V%C3%BDvojov%C3%A1_vetva&action=edit&redlink=1" class="new" title="Vývojová vetva (stránka neexistuje)">vývojovú vetvu</a>, pokračujúcu vo vyššie formy.<a href="#cite_note-37">[37]</a><a href="#cite_note-38">[38]</a><a href="#cite_note-39">[39]</a> V zoologickej záhrade prvýkrát uvidel opice a bol hlboko ovplyvnený tým, ako sa <a href="/wiki/Orangutan" title="Orangutan">orangutan</a> podobá človeku.<a href="#cite_note-40">[40]</a> Na konci septembra 1838 začal Darwin čítať knihu britského ekonóma <a href="/wiki/Thomas_Malthus" title="Thomas Malthus">Thomasa Malthusa</a> <a href="/w/index.php?title=Esej_o_princ%C3%ADpe_popul%C3%A1cie&action=edit&redlink=1" class="new" title="Esej o princípe populácie (stránka neexistuje)">Esej o princípe populácie</a> s jej štatistickým dôkazom, že sa ľudská populácia rozmnožuje kvôli majetku a usiluje o prežitie.<a href="#cite_note-41">[41]</a> Nachádzal v tom súvislosť s bojom o existenciu medzi divou zverou a <a href="/w/index.php?title=August%C3%ADn_Pyramus_de_Candolle&action=edit&redlink=1" class="new" title="Augustín Pyramus de Candolle (stránka neexistuje)">de Candolleovým</a> "súperením druhov" medzi rastlinami. Okamžite si predstavil obrovskú silu poháňajúcu dobre prispôsobené variácie do "medzier v ekonomike prírody" tak, že preživší môžu odovzdať svoju podobu a schopnosti ďalej, zatiaľ čo nepriaznivé variácie sú zničené.<a href="#cite_note-42">[42]</a><a href="#cite_note-Wyhe_2009a-43">[43]</a><a href="#cite_note-44">[44]</a> V decembri 1838 prirovnal chovateľov vyberajúcich znaky k Malthusovej Prírode vyberajúcej z „náhodných“ variant tak, aby „každá časť novo získanej štruktúry bola plne funkčná a dokonalá“, čím vymyslel „najkrajšiu časť mojej teórie“ o pôvode druhov.<a href="#cite_note-45">[45]</a> Teraz mal Darwin základnú štruktúru svojej teórie prírodného výberu, „podľa ktorej mohol pracovať,“<a href="#cite_note-46">[46]</a> ale bol plne zaujatý svojou kariérou geológa a odkladal písanie svojich náčrtov teórie, pokým v máji 1842 nedokončil knihu <a href="/w/index.php?title=%C5%A0trukt%C3%BAra_a_rozdelenie_koralov%C3%BDch_%C3%BAtesov&action=edit&redlink=1" class="new" title="Štruktúra a rozdelenie koralových útesov (stránka neexistuje)">Štruktúra a rozdelenie koralových útesov</a>.<a href="#cite_note-47">[47]</a><a href="#cite_note-48">[48]</a> <div style="clear:both;"></div> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Ďalší_vývoj">Ďalší vývoj</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=7" title="Upraviť sekciu: Ďalší vývoj" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=7" title="Editovat zdrojový kód sekce Ďalší vývoj">upraviť zdroj</a>]</div> Darwin pokračoval vo výskume a rozsiahlo prepracoval svoju teóriu, pričom sa zameriaval na hlavnú prácu – publikáciu vedeckých výsledkov výpravy Beagle.<a href="#cite_note-49">[49]</a> V januári 1842 pokusne napísal svoje myšlienky Lyellovi,<a href="#cite_note-50">[50]</a> potom v júni nanečisto napísal tridsaťpäťstránkový náčrt svojej teórie.<a href="#cite_note-51">[51]</a> Na začiatku roka 1844 začal korešpondenciu o svojich teóriách s botanikom <a href="/w/index.php?title=Joseph_Dalton_Hooker&action=edit&redlink=1" class="new" title="Joseph Dalton Hooker (stránka neexistuje)">Josephom Daltonom Hookerom</a> a okolo júla spracoval svoj náčrt do dvestotridsaťstránkovej eseje, ktorá mala byť v prípade jeho predčasnej smrti rozšírená o výsledky výskumu a zverejnená.<a href="#cite_note-52">[52]</a> <figure class="mw-default-size mw-halign-left" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Charles_Darwin_-_Pigeon_skulls.png" class="mw-file-description"><img alt="pohľady zboku: lebky sa líšia najmä zobákmi: prvý divý holub má stredne veľký rovný zobák smerujúci mierne dole, ďalší má malý, len polovičnej dĺžky, smerujúci rovno, tretí má mohutný rovný zobák, smerujúci mierne dolu, na konci trochu zahnutý smerom dole a posledný má mohutný oblúkovitý zobák, celý zahnutý smerom dole" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c6/Charles_Darwin_-_Pigeon_skulls.png/220px-Charles_Darwin_-_Pigeon_skulls.png" decoding="async" width="220" height="196" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c6/Charles_Darwin_-_Pigeon_skulls.png/330px-Charles_Darwin_-_Pigeon_skulls.png 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c6/Charles_Darwin_-_Pigeon_skulls.png/440px-Charles_Darwin_-_Pigeon_skulls.png 2x" data-file-width="1800" data-file-height="1600" /></a><figcaption>Darwin objavil, ako sa líšia lebky rôznych plemien holubov, a to opísal v knihe Premena zvierat a rastlín pri zdomácňovaní.</figcaption></figure> V decembri 1844 zobudila anonymne publikovaná vedecko-populárna kniha <a href="/w/index.php?title=Stopy_pr%C3%ADrodn%C3%BDch_dej%C3%ADn_stvorenia&action=edit&redlink=1" class="new" title="Stopy prírodných dejín stvorenia (stránka neexistuje)">Stopy prírodných dejín stvorenia</a>, napísaná <a href="/wiki/%C5%A0k%C3%B3tsko" title="Škótsko">škótskym</a> žurnalistom <a href="/w/index.php?title=Robert_Chambers&action=edit&redlink=1" class="new" title="Robert Chambers (stránka neexistuje)">Robertom Chambersom</a>, záujem verejnosti o teóriu premeny druhov. Táto kniha využila evidenciu z fosílneho záznamu a <a href="/wiki/Embryol%C3%B3gia" title="Embryológia">embryológiu</a> na podporu tvrdenia, že žijúce organizmy sa časom vyvíjajú z jednoduchších na zložitejšie. To však ukazovalo skôr na priamy vývoj, ako na teóriu vetvenia zo spoločného pôvodu, a ignorovalo <a href="/wiki/Adapt%C3%A1cia" class="mw-disambig" title="Adaptácia">adaptáciu</a>. Darwin prácu čoskoro po zverejnení prečítal a vysmieval sa jej amatérskej geológii a zoológii,<a href="#cite_note-53">[53]</a> ale svoje argumenty zvážil po tom, čo poprední vedci vrátane Adama Sedgwicka napadli jej etiku a vedecké chyby.<a href="#cite_note-54">[54]</a> Publikácia mala významný vplyv na názor verejnosti a intenzívna debata pomohla pripraviť cestu pre prijatie vedecky sofistikovanejšieho Pôvodu druhov, pretože rozšírila špekulácie o evolúcii aj medzi "obyčajných" ľudí. Kým zopár prírodovedcov bolo ochotných teóriu premeny zvažovať, <a href="/wiki/Herbert_Spencer" title="Herbert Spencer">Herbert Spencer</a> sa v 50. rokoch 19. storočia stal aktívnym zástancom lamarckismu a postupného vývoja.<a href="#cite_note-55">[55]</a> V januári 1847 Darwin Hookera presvedčil, aby si zobral kópiu eseje, a ten mu nakoniec poslal stránku poznámok, podávajúc Darwinovi toľko potrebnú spätnú väzbu. Darwin, upozornený na svoje nedostatky v odbornosti v <a href="/wiki/Taxon%C3%B3mia_(biol%C3%B3gia)" title="Taxonómia (biológia)">taxonómii</a>, začal osemročné štúdium <a href="/wiki/F%C3%BAzon%C3%B4%C5%BEky" title="Fúzonôžky">fúzonôžok</a> a neskôr sa stal popredným expertom na ich klasifikáciu. Použitím svojej teórie objavil <a href="/wiki/Homol%C3%B3gia_(biol%C3%B3gia)" title="Homológia (biológia)">homológiu</a> ukazujúcu, že nepatrne zmenené časti tela slúžia k odlišným funkciám, aby sa prispôsobili novým podmienkam, a založil medzistupeň v evolúcii <a href="/wiki/Gonochorizmus" title="Gonochorizmus">gonochorizmu</a>.<a href="#cite_note-Bowler_2003_169_–_173-56">[56]</a><a href="#cite_note-57">[57]</a> Štúdium fúzonôžok Darwina presvedčilo, že rozdielnosti sa objavujú neustále a nie sú iba reakciou na zmenu situácie. V roku <a href="/wiki/1854" title="1854">1854</a> dokončil poslednú časť písania o expedícii Beagle a začal naplno pracovať na teórii evolúcie. Jeho myslenie prešlo od domnienky, že druhy sa formovali iba v izolovaných populáciách ako napr. na ostrove, a priklonilo sa k názoru na <a href="/wiki/Speci%C3%A1cia" title="Speciácia">speciáciu</a> bez izolácie. Videl vzrastajúcu špecializáciu vnútri veľkých stálych populácií ako plynulé využívanie nových <a href="/wiki/Ekologick%C3%A1_nika" title="Ekologická nika">ekologických ník</a>. Vykonával experimentálne bádanie so zameraním na problémy svojej teórie. Študoval vývojové a anatomické rozdiely medzi odlišnými plemenami mnohých domestikovaných zvierat a aktívne sa zapojil do chovu domestikovaného holuba skalného. Tiež experimentoval (s pomocou svojho syna Francisa) na možnostiach, ktorými sa rastlinné semená a zvieratá môžu rozptýliť cez oceány a kolonizovať vzdialené ostrovy. Od roku 1856 bola jeho teória oveľa prepracovanejšia a s množstvom podporných dôkazov.<a href="#cite_note-Bowler_2003_169_–_173-56">[56]</a><a href="#cite_note-58">[58]</a> <div style="clear:both;"></div> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Publikácia">Publikácia</h2>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=8" title="Upraviť sekciu: Publikácia" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=8" title="Editovat zdrojový kód sekce Publikácia">upraviť zdroj</a>]</div> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Udalosti_vedúce_k_publikovaniu">Udalosti vedúce k publikovaniu</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=9" title="Upraviť sekciu: Udalosti vedúce k publikovaniu" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=9" title="Editovat zdrojový kód sekce Udalosti vedúce k publikovaniu">upraviť zdroj</a>]</div> <figure class="mw-default-size mw-halign-right" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Alfred_Russel_Wallace_1862_-_Project_Gutenberg_eText_15997.png" class="mw-file-description"><img alt="čiernobielo: pohľad medzi spredu a zboku, no tvár ma otočenú priamo k fotografovi; stojaci, opierajúci sa kolenom a rukou o stoličku, v malých okrúhlych okuliaroch a tmavom klobúku so širokou strieškou, s čiernymi fúzmi a veľkou čiernou bradou, ktorá mu pod ústami trochu začína šedivieť" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/b2/Alfred_Russel_Wallace_1862_-_Project_Gutenberg_eText_15997.png/220px-Alfred_Russel_Wallace_1862_-_Project_Gutenberg_eText_15997.png" decoding="async" width="220" height="420" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b2/Alfred_Russel_Wallace_1862_-_Project_Gutenberg_eText_15997.png 1.5x" data-file-width="304" data-file-height="580" /></a><figcaption>Fotografia Alfréda Russela Wallacea zo <a href="/wiki/Singapur" title="Singapur">Singapuru</a> z roku 1862</figcaption></figure> Článok o <a href="/wiki/Introdukcia" class="mw-disambig" title="Introdukcia">introdukcii</a> druhov, napísaný <a href="/wiki/Alfred_Russel_Wallace" title="Alfred Russel Wallace">Alfredom Russelom Wallaceom</a> v roku 1855, tvrdil, že vzory v geografickom rozdelení žijúcich a fosílnych druhov môžu byť vysvetlené, ak každý nový druh vznikne vždy v blízkosti už existujúceho, blízko príbuzného druhu.<a href="#cite_note-59">[59]</a> <a href="/wiki/Charles_Lyell" title="Charles Lyell">Charles Lyell</a> na rozdiel od Darwina rozpoznal následky Wallaceova článku a jeho možnú náväznosť na Darwinovu prácu. Preto na jar 1856 naliehal na Darwina, aby publikoval svoju teóriu a zaistil si tak prednosť. Darwin váhal medzi túžbou vydať plné a presvedčivé dielo a tlakom na rýchlo vytvorený krátky článok. Rozhodol sa, že nechce odhaliť svoje nápady editorovi, ktorý by článok musel posúdiť pred publikovaním v akademických novinách. 14. mája 1856 začal načrtávať dielo a okolo júla sa rozhodol vytvoriť úplnú odbornú publikáciu o druhoch.<a href="#cite_note-Quammen_2006_135_–_158-60">[60]</a> Darwin cez dva roky tvrdo pracoval na knihe <a href="/w/index.php?title=Pr%C3%ADrodn%C3%BD_v%C3%BDber_(rukopis)&action=edit&redlink=1" class="new" title="Prírodný výber (rukopis) (stránka neexistuje)">Prírodný výber</a>, keď 18. júna 1858 prijal balík od Wallacea, ktorý pracoval na <a href="/wiki/Moluky" title="Moluky">Molukách</a>, súostroví v Indonézii. Zásielka obsahovala krátku dvadsaťstrannú esej popisujúcu evolučný mechanizmus a žiadosť, aby ju Darwin poslal Lyellovi, ak ju uzná za hodnotnú. Mechanizmus bol podobný ako v Darwinovej teórii.<a href="#cite_note-Quammen_2006_135_–_158-60">[60]</a><a href="#cite_note-64">[pozn. 1]</a> Darwin, skľúčený tým, že bol predbehnutý, ešte v ten deň odoslal Lyellovi list, v ktorom píše: <blockquote>„Nikdy som nevidel viac prekvapujúcu zhodu okolností... keby bol mal Wallace moju rukopisnú skicu napísanú v roku 1842, nemohol by z nej urobiť lepší krátky abstrakt!“<a href="#cite_note-65">[64]</a><a href="#cite_note-66">[65]</a></blockquote> Lyell a Hooker sa zhodli, že Wallaceova esej, doplnená o Darwinove objavy, môže byť prezentovaná <a href="/w/index.php?title=Linn%C3%A9ho_spolo%C4%8Dnos%C5%A5&action=edit&redlink=1" class="new" title="Linného spoločnosť (stránka neexistuje)">Linného spoločnosti</a> v <a href="/wiki/Lond%C3%BDn" title="Londýn">Londýne</a>.<a href="#cite_note-67">[66]</a> 1. júla 1858 boli články nazvané <a href="/w/index.php?title=O_tendencii_druhov_formova%C5%A5_odrody_a_udr%C5%BEiavanie_odr%C3%B4d_a_druhov_prirodzen%C3%BDm_v%C3%BDberom&action=edit&redlink=1" class="new" title="O tendencii druhov formovať odrody a udržiavanie odrôd a druhov prirodzeným výberom (stránka neexistuje)">O tendencii druhov formovať odrody a udržiavanie odrôd a druhov prirodzeným výberom</a>, ktoré napísali Wallace a Darwin, pred spoločnosťou postupne prečítané, nezobudili ale takmer nijaký ohlas. Po konferencii sa Darwin rozhodol napísať výťah z celej svojej práce.<a href="#cite_note-68">[67]</a> Začal pracovať 20. júla 1858 počas dovolenky v <a href="/w/index.php?title=Sandown&action=edit&redlink=1" class="new" title="Sandown (stránka neexistuje)">Sandowne</a> na ostrove <a href="/wiki/Wight" title="Wight">Wight</a>,<a href="#cite_note-69">[68]</a> a celú prácu zaradil do svojich pamätí.<a href="#cite_note-70">[69]</a> Lyell riešil prípravy s vydavateľom <a href="/wiki/John_Murray_(vydavate%C4%BEstvo)" title="John Murray (vydavateľstvo)">Johnom Murrayom III.</a> z nakladateľstva John Murray,<a href="#cite_note-71">[70]</a> ktorý okamžite 31. marca 1859 odpovedal na Darwinov list.<a href="#cite_note-72">[71]</a> Prijatím ponuky Murray súhlasil so zverejnením bez predchádzajúceho pohľadu na rukopis a ponúkol Darwinovi 2/3 zárobku<a href="#cite_note-73">[72]</a> (nakoniec Murray zaplatil Darwinovi 180 <a href="/wiki/Libra_%C5%A1terlingov" class="mw-redirect" title="Libra šterlingov">libier</a> za prvú edíciu, do Darwinovej smrti v roku 1882 vzniklo šesť vydaní a Darwin na nich zarobil takmer 3000 libier<a href="#cite_note-74">[73]</a>). Pôvodne sa Darwin rozhodol, že dielo pomenuje „Výťah zo štúdie o pôvode druhov a rozmanitosti prostredníctvom prirodzeného výberu“, ale po Murrayovom prehováraní bol titul skrátený na „O pôvode druhov“, s podtitulom „O vzniku druhov prírodným výberom, čiže uchovaním prospešných plemien v boji o život“.<a href="#cite_note-Freeman_1977_úryvok-2">[2]</a> Tu je termín <a href="/wiki/Plemeno" class="mw-disambig" title="Plemeno">plemená</a> (anglicky races) použitý ako alternatíva pre <a href="/wiki/Druh" class="mw-disambig" title="Druh">druhy</a> a nesúvisí s moderným významom ľudských rás – prvé použitie v knihe odkazuje na „niekoľko druhov, napríklad kapusta“ a pokračuje diskusiou o „druhoch či plemenách našich domestikovaných zvierat a rastlín“.<a href="#cite_note-75">[74]</a> <div style="clear:both;"></div> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Váhanie_s_vydaním">Váhanie s vydaním</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=10" title="Upraviť sekciu: Váhanie s vydaním" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=10" title="Editovat zdrojový kód sekce Váhanie s vydaním">upraviť zdroj</a>]</div> Darwin mal síce základnú teóriu prirodzeného výberu, podľa ktorej pracoval, už od decembra 1838, ale ani o dvadsať rokov neskôr, keď mu prišiel Wallaceov list, nebol pripravený svoju teóriu zverejniť. Dlho sa rozhodoval, či sa vyhnúť alebo odložiť tvorbu svojej publikácie z osobných dôvodov. Pravdepodobne zvažoval, že po prejavení svojho názoru môže dôjsť k náboženskému prenasledovaniu alebo spoločenskej potupe. Okrem toho by mohol nahnevať svojich priateľov z cirkvi a pobožnú manželku Emmu. Aj Darwinova choroba, ktorá ho trápila už od plavby na lodi Beagle a lekári jej príčinu nepoznali, neustále spôsobovala ďalšie meškanie. Vo svojom odbornom článku o <a href="/w/index.php?title=Glen_Roy&action=edit&redlink=1" class="new" title="Glen Roy (stránka neexistuje)">Glen Roy</a> urobil veľkú chybu, keď predpokladal, že jeho brehy sú morského pôvodu, čo možno viedlo k väčšej opatrnosti. <a href="/w/index.php?title=David_Quammen&action=edit&redlink=1" class="new" title="David Quammen (stránka neexistuje)">David Quammen</a> tvrdí, že všetky tieto faktory mohli predĺžiť dobu, počas ktorej Darwin nebol pripravený vydať knihu O pôvode druhov. Upozornil aj na Darwinovu bohatú produkciu kníh a rušný rodinný život počas tejto doby.<a href="#cite_note-76">[75]</a> Podľa novšej štúdie historika vedy <a href="/w/index.php?title=John_van_Wyhe&action=edit&redlink=1" class="new" title="John van Wyhe (stránka neexistuje)">Johna van Wyhea</a> pochádza myšlienka, že Darwin vydanie odkladal, až zo 40. rokov 20. storočia. Darwinovi súčasníci považovali čas do vydania publikácie za primeraný. Darwin vždy dokončil jednu knihu, kým začal písať ďalšiu. Počas svojich výskumov hovoril s veľa ľuďmi o svojom záujme zverejniť poznatky o premene druhov bez vyvolania pobúrenia. Stále zamýšľal vydanie, ale až do septembra 1854 na knihe nemohol pracovať na plný úväzok. Jeho odhad, že písanie "veľkej knihy" zaberie päť rokov, bol príliš optimistický.<a href="#cite_note-77">[76]</a> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Publikácia_a_dodatočné_úpravy">Publikácia a dodatočné úpravy</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=11" title="Upraviť sekciu: Publikácia a dodatočné úpravy" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=11" title="Editovat zdrojový kód sekce Publikácia a dodatočné úpravy">upraviť zdroj</a>]</div> Kniha O pôvode druhov bola prvýkrát publikovaná vo štvrtok 24. novembra 1859<a href="#cite_note-Brownová_2007_9-78">[77]</a> a jeho cena bola 15 <a href="/wiki/Anglick%C3%A1_libra#delenie" title="Anglická libra">šilingov</a>. Kniha bola kníhkupectvom ponúknutá na Murrayho jesennej aukcii vo štvrtok 22. novembra a všetky dostupné kópie boli ihneď predané. Celkovo bolo vytlačených 1250 kópií, ale po odpočítaní prezentačných a recenzných výtlačkov a tiež piatich kópií potrebných na získanie autorských práv ich bolo do predaja uvedených okolo 1170.<a href="#cite_note-Freeman_1977_úryvok-2">[2]</a> Z toho významné množstvo, 500 kópií, zakúpila <a href="/w/index.php?title=Charles_Edward_Mudie&action=edit&redlink=1" class="new" title="Charles Edward Mudie (stránka neexistuje)">Mudieho knižnica</a>, ktorá si tak chcela zaistiť prísun odberateľov.<a href="#cite_note-79">[78]</a> Druhé vydanie obsahujúce 3000 kópií bolo na trh uvedené 7. januára 1860<a href="#cite_note-80">[79]</a> a zahŕňalo početné opravy. Pridaná bola aj reakcia na náboženský nesúhlas doplnením nového <a href="/wiki/Epigram" title="Epigram">epigramu</a> na strane II, citácia <a href="/w/index.php?title=Charles_Kingsley&action=edit&redlink=1" class="new" title="Charles Kingsley (stránka neexistuje)">Charlesa Kingsleyho</a> a fráza "Stvoriteľom" ("by the Creator"), upravujúca konečnú vetu:<a href="#cite_note-Browne_2002_95_–_96-81">[80]</a>:<blockquote>„Z vojny v prírode, z hladu a smrti bezprostredne vzniká najvznešenejšia vec, ktorú sme schopní pochopiť, totiž vytváranie vyšších živočíchov. V pohľade na život, ktorého viaceré schopnosti Stvoriteľ pôvodne vdýchol do mála či len do jednej formy a v tom, že počas obehu tejto planéty podľa pevného zákona gravitácie sa z takého jednoduchého začiatku vyvinuli a stále vyvíjajú najkrajšie a najpodivuhodnejšie nekonečné formy, je niečo vznešené.“</blockquote> Počas Darwinovho života bola kniha šesťkrát vydaná<a href="#cite_note-Brownová_2007_9-78">[77]</a> a prešla mnohými zmenami a úpravami, vysporiadavajúc sa tak so vznesenými námietkami. Tretie vydanie bolo uverejnené v roku 1861 s množstvom prepísaných či pridaných viet a úvodným dodatkom nazvaným Historická črta nedávneho vývoja názoru na pôvod druhov.<a href="#cite_note-Darwin_1861_xiii-82">[81]</a> Napriek tomu štvrtá edícia z roku 1866 obsahovala ďalšie opravy. Piate vydanie, publikované 10. februára 1869, opäť začlenilo viacero zmien a prvýkrát obsahovalo frázu „prežitie najzdatnejšieho“,<a href="#cite_note-Brownová_2007_10-83">[82]</a> ktorá bola presadzovaná filozofom <a href="/wiki/Herbert_Spencer" title="Herbert Spencer">Herbertom Spencerom</a> v jeho Principles of Biology (1864):<blockquote>„Prežitie najzdatnejšieho, ktoré som sa tu snažil vyjadriť v mechanických pojmoch, je to, čo pan Darwin nazval ‚prírodným výberom alebo uchovaním prospešných plemien v boji o život‘.“<a href="#cite_note-84">[83]</a></blockquote> V januári 1871 publikoval <a href="/w/index.php?title=George_Jackson_Mivart&action=edit&redlink=1" class="new" title="George Jackson Mivart (stránka neexistuje)">George Jackson Mivart</a> svoje dielo O vzniku druhov, kde uvádza detailné argumenty proti prírodnému výberu, ktorý podľa neho obsahuje chybnú <a href="/wiki/Metafyzika" title="Metafyzika">metafyziku</a>.<a href="#cite_note-Mivart_1871_?-85">[84]</a> Darwin dôkladne prehodnotil šieste vydanie Pôvodu (bolo to prvé vydanie, kde použil slovo „evolúcia“)<a href="#cite_note-86">[85]</a><a href="#cite_note-87">[86]</a><a href="#cite_note-88">[pozn. 2]</a> a na adresu Mivartových argumentov pridal novú kapitolu VII, „Rôzne námietky“.<a href="#cite_note-Freeman_1977_úryvok-2">[2]</a><a href="#cite_note-Desmond_Moore_1991_577_582_590_592_–_593-89">[87]</a> Šieste vydanie bolo publikované Murrayom 19. februára 1872 pod názvom O pôvode druhov. Darwin však chcel urobiť knihu prístupnejšiu širokej verejnosti a preto sa s vydavateľom dohodol na zmenšení písma,<a href="#cite_note-Brownová_2007_10-83">[82]</a> čím znížil cenu 15 šilingov o polovicu na 7 šilingov a 6 pencí. Predaj knihy v šiestom vydaní, zahŕňajúcom aj významový slovník od WS Dallase, sa zvýšil zo 60tich na 250 predaných výtlačkov za mesiac.<a href="#cite_note-Desmond_Moore_1991_577_582_590_592_–_593-89">[87]</a> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Publikácie_mimo_Spojeného_kráľovstva">Publikácie mimo Spojeného kráľovstva</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=12" title="Upraviť sekciu: Publikácie mimo Spojeného kráľovstva" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=12" title="Editovat zdrojový kód sekce Publikácie mimo Spojeného kráľovstva">upraviť zdroj</a>]</div> <figure class="mw-default-size mw-halign-left" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Asa_Gray_(1867).jpg" class="mw-file-description"><img alt="čiernobiely portrét spredu, trošku väčší nos, stredne tmavé vlasy česané nabok, spolovice prekrývajú stredne odstávajúce uši, pozerá do objektívu, akoby s nenápadným veľmi jemným úsmevom" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/40/Asa_Gray_%281867%29.jpg/220px-Asa_Gray_%281867%29.jpg" decoding="async" width="220" height="239" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/40/Asa_Gray_%281867%29.jpg/330px-Asa_Gray_%281867%29.jpg 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/4/40/Asa_Gray_%281867%29.jpg 2x" data-file-width="368" data-file-height="400" /></a><figcaption>Americký botanik <a href="/w/index.php?title=Asa_Gray&action=edit&redlink=1" class="new" title="Asa Gray (stránka neexistuje)">Asa Gray</a> (1810 – 1888)</figcaption></figure> V Spojených štátoch amerických <a href="/w/index.php?title=Asa_Gray&action=edit&redlink=1" class="new" title="Asa Gray (stránka neexistuje)">Asa Gray</a> vyjednával s <a href="/wiki/Boston" class="mw-disambig" title="Boston">bostonským</a> nakladateľstvom o publikácii autorizovanej americkej verzie, ale dozvedel sa, že dve <a href="/wiki/New_York_(mesto)" title="New York (mesto)">newyorské</a> vydavateľské firmy už plánujú využiť absenciu medzinárodných autorských práv na tlačenie Pôvodu.<a href="#cite_note-90">[88]</a> Darwin sa radoval z popularity knihy a pýtal sa Graya, či má nejaký zisk.<a href="#cite_note-91">[89]</a> Grayovi sa podarilo vyjednať 5% autorský honorár s newyorskou D. Appleton & Company,<a href="#cite_note-92">[90]</a> ktorá jednu edíciu vydala uprostred januára 1860 a ďalšie dve stiahla. V májovom liste Darwin uviedol náklad 2500 kópií. Nie je však jasné, či tým má na mysli iba prvý výtlačok, pretože ten rok boli vydané štyri.<a href="#cite_note-Freeman_1977_úryvok-2">[2]</a><a href="#cite_note-93">[91]</a> Počas Darwinovho života bola kniha široko prekladaná, ale vznikali problémy s prekladom pojmov a metafor a niektoré preklady boli skreslené prekladateľovou vlastnou agendou.<a href="#cite_note-Browne_2002_256_–_259-94">[92]</a> Darwin distribuoval prezentačné kópie do Francúzska a Nemecka, dúfajúc, že sa objavia vhodní uchádzači, pretože od prekladateľov sa očakávalo vytvorenie vlastných dohôd s miestnym vydavateľom. Privítal ponuku význačného staršieho prírodovedca a geológa <a href="/w/index.php?title=Heinrich_Georg_Bronn&action=edit&redlink=1" class="new" title="Heinrich Georg Bronn (stránka neexistuje)">Heinricha Georga Bronna</a>, ale nemecký preklad publikovaný v roku 1860 obsahoval Bronnove vlastné myšlienky a navyše aj kontroverzné témy, ktoré Darwin zámerne vynechal. Bronn preložil „zvýhodnené druhy“ ako "perfektné druhy" a pridal vlastné články o nevyriešených problémoch ako napr. o pôvode života, rovnako tak aj záverečnú kapitolu o náboženskom dôsledku čiastočne inšpirovanú Bronnovým lipnutím na <a href="/wiki/Filozofia_pr%C3%ADrody" title="Filozofia prírody">filozofii prírody</a>.<a href="#cite_note-Browne_2002_140_–_142-95">[93]</a> V roku 1862 Bronn vytvoril druhé vydanie založené na tretej anglickej edícii a Darwinových navrhnutých doplnkoch, ale potom zomrel na <a href="/wiki/Infarkt" title="Infarkt">infarkt</a><a href="#cite_note-Darwin_Burkhardt_Harvey_Porter_1997_anotácia-96">[94]</a>. Darwin úzko korešpondoval s <a href="/w/index.php?title=Julius_Victor_Carus&action=edit&redlink=1" class="new" title="Julius Victor Carus (stránka neexistuje)">Juliusom Victorom Carusom</a>, ktorý v roku 1867 publikoval vylepšený preklad.<a href="#cite_note-97">[95]</a> Darwinova snaha nájsť prekladateľa vo Francúzsku sa skončila neúspechom, len v roku 1862 vyšiel preklad od <a href="/w/index.php?title=Cl%C3%A9mence_Royerov%C3%A1&action=edit&redlink=1" class="new" title="Clémence Royerová (stránka neexistuje)">Clémence Royerovej</a>. V knihe bol pridaný úvod, chváliaci Darwinove myšlienky ako alternatívu náboženského zjavenia a presadzujúce idey očakávaného <a href="/wiki/Soci%C3%A1lny_darwinizmus" class="mw-redirect" title="Sociálny darwinizmus">sociálneho darwinizmu</a> a <a href="/wiki/Eugenika" title="Eugenika">eugeniky</a>. Ďalej zahŕňa množstvo poznámok, v ktorých Royerová podáva vlastné odpovede na pochybnosti, ktoré Darwin vyjadril. Darwin si písal s Royerovou o druhom vydaní z roku 1866 a treťom z roku 1870, ale mal problém prinútiť ju k odstráneniu poznámok a bol z týchto úprav ustarostený.<a href="#cite_note-Darwin_Burkhardt_Harvey_Porter_1997_anotácia-96">[94]</a><a href="#cite_note-Browne_2002_142_–_144-98">[96]</a> Zostal nespokojný až do roku 1876, kedy bol zverejnený preklad Edmonda Barbiera.<a href="#cite_note-Freeman_1977_úryvok-2">[2]</a> Holandský preklad bol vydaný v roku 1860.<a href="#cite_note-99">[97]</a> Okolo roku 1864 vyšli ďalšie talianske a ruské preklady.<a href="#cite_note-Browne_2002_256_–_259-94">[92]</a> Za Darwinovho života bol Pôvod zverejňovaný vo <a href="/wiki/%C5%A0v%C3%A9d%C4%8Dina" title="Švédčina">švédčine</a> (1871),<a href="#cite_note-100">[98]</a> <a href="/wiki/D%C3%A1n%C4%8Dina" title="Dánčina">dánčine</a> (1872), <a href="/wiki/Po%C4%BE%C5%A1tina" title="Poľština">poľštine</a> (1873), <a href="/wiki/Ma%C4%8Far%C4%8Dina" title="Maďarčina">maďarčine</a> (1873 – 1874), <a href="/wiki/%C5%A0paniel%C4%8Dina" title="Španielčina">španielčine</a> (1877) a <a href="/wiki/Srb%C4%8Dina" title="Srbčina">srbčine</a> (1878). Okolo roku 1977 bola kniha dostupná v ďalších 18 jazykoch.<a href="#cite_note-101">[99]</a><a href="#cite_note-102">[100]</a> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Obsah">Obsah</h2>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=13" title="Upraviť sekciu: Obsah" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=13" title="Editovat zdrojový kód sekce Obsah">upraviť zdroj</a>]</div> <ol start="0" type="I" title="O pôvode druhov [obsah]" style="font-size:105%;font-weight:bold;"><a href="#cite_note-103">[101]</a> <a href="#Titulná_stránka_a_úvod">Úvod</a> <li value="1"><div class="NavFrame" style="border:1;"> <div class="NavHead" style="font-size:105%; background:transparent;" align="left"><a href="#Premeny_pri_domestikácii_a_premeny_prírodné">Premenlivosť pri domestikácii</a></div> <ul class="NavContent" style="display:none; font-weight:normal;text-align:left; font-size:105%; margin-top: 0; margin-bottom: 0; line-height: inherit"><li style="line-height: inherit; margin: 0">Príčiny premenlivosti. </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Korelácia rastu </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Účinky zvyku </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Dedičnosť </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Charakter domestikovaných odrôd </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Problém rozlišovania medzi odrodami a druhmi </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Pôvod domestikovaných odrôd z jedného alebo viacerých druhov </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Domáce holuby ich rozdiely a pôvod </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Princíp výberu uznávaný pred dávnymi časmi, jeho účinky </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Metodický a neuvedomelý výber </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Neznámy pôvod našich domestikovaných zvierat a rastlín </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Okolnosti priaznivé pre ľudskú schopnosť výberu </li></ul> </div> </li> <li><div class="NavFrame" style="border:1;"> <div class="NavHead" style="font-size:105%; background:transparent;" align="left"><a href="#Premeny_pri_domestikácii_a_premeny_prírodné">Premenlivosť v prírode</a></div> <ul class="NavContent" style="display:none; font-weight:normal;text-align:left; font-size:105%; margin-top: 0; margin-bottom: 0; line-height: inherit"><li style="line-height: inherit; margin: 0">Premenlivosť </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Individuálne rozdiely </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Pochybné druhy </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Veľmi rozšírené, veľmi rozptýlené a bežné druhy sa menia najviac </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Druhy väčších rodov sa menia v ktorejkoľvek krajine viac ako druhy menších rodov </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Mnoho druhov väčších rodov sa podobá na odrody v tom, že sú veľmi úzko, hoci navzájom nerovnako spriaznené, a v tom, že majú obmedzený areál </li></ul> </div> </li> <li><div class="NavFrame" style="border:1;"> <div class="NavHead" style="font-size:105%; background:transparent;" align="left"><a href="#Boj_o_existenciu,_prírodný_výber_a_premenlivosť">Boj o život</a></div> <ul class="NavContent" style="display:none; font-weight:normal;text-align:left; font-size:105%; margin-top: 0; margin-bottom: 0; line-height: inherit"><li style="line-height: inherit; margin: 0">Týka sa prírodného výberu </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Používanie tohto termínu v širšom zmysle </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Schopnosti množiť sa geometrickým radom </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Rýchly nárast zdomácnených zvierat a rastlín </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Povaha zábran množenia </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Všeobecné súperenie </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Účinky podnebia </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Ochrana v počte jedincov </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Boj o život najkrutejší medzi jedincami a odrodami toho istého druhu; Často krutý medzi druhmi toho istého rodu </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Vzťah organizmu k organizmu ako najdôležitejší zo všetkých vzťahov </li></ul> </div> </li> <li><div class="NavFrame" style="border:1;"> <div class="NavHead" style="font-size:105%; background:transparent;" align="left"><a href="#Boj_o_existenciu,_prírodný_výber_a_premenlivosť">Prírodný výber</a></div> <ul class="NavContent" style="display:none; font-weight:normal;text-align:left; font-size:105%; margin-top: 0; margin-bottom: 0; line-height: inherit"><li style="line-height: inherit; margin: 0">Prírodný výber </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Jeho moc v porovnaní s výberom realizovaným človekom </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Jeho moc nad zanedbateľnými znakmi </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Jeho moc v každom veku a pri oboch pohlaviach </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Pohlavný výber O všeobecnosti vzájomného kríženia medzi jedincami toho istého druhu </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Priaznivé a nepriaznivé okolnosti prírodného výberu, menovite vzájomné kríženie, izolácia, počet jedincov; Pomalá činnosť </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Vyhynutie spôsobené prírodným výberom </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Divergencia znakov vo vzťahu k diverzifikácii obyvateľov ktoréhokoľvek malého územia a vo vzťahu k zdomácneniu </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Pôsobenie prírodného výberu prostredníctvom divergencie znakov a vyhynutia na potomkov spoločných rodičov </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Vysvetlenie zoskupovania všetkých živých bytostí </li></ul> </div> </li> <li><div class="NavFrame" style="border:1;"> <div class="NavHead" style="font-size:105%; background:transparent;" align="left"><a href="#Zmena_a_dedičnosť">Zákony premenlivosti</a></div> <ul class="NavContent" style="display:none; font-weight:normal;text-align:left; font-size:105%; margin-top: 0; margin-bottom: 0; line-height: inherit"><li style="line-height: inherit; margin: 0">Účinky vonkajších podmienok </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Používanie a nepoužívanie spojené s prírodným výberom; orgány na lietanie a orgány zraku </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Aklimatizácia </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Korelácia rastu </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Kompenzácia a hospodárnosť rastu </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Nesprávna korelácia </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Mnohonásobné, rudimentárne a nízko organizované štruktúry sú veľmi premenlivé: druhové znaky sú premenlivejšie ako rodové; sekundárne pohlavné znaky sú premenlivé </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Druhy toho istého rodu sa menia analogicky </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Návrat k dávno strateným znakom </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Zhrnutie </li></ul> </div> </li> <li><div class="NavFrame" style="border:1;"> <div class="NavHead" style="font-size:105%; background:transparent;" align="left"><a href="#Problémy_teórie">Problémy teórie</a></div> <ul class="NavContent" style="display:none; font-weight:normal;text-align:left; font-size:105%; margin-top: 0; margin-bottom: 0; line-height: inherit"><li style="line-height: inherit; margin: 0">Problémy teórie o vývoji modifikáciou </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Vývoj </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Neprítomnosť alebo vzácnosť prechodných odrôd </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Vývoj životných zvykov </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Diverzifikované zvyky u tých istých druhov </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Druhy so zvykmi, ktoré sa podstatne odlišujú od zvykov ich príbuzných </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Mimoriadne dokonalé orgány </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Prostriedky vývoja </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Problematické prípady </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Natura non facit saltum </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Málo dôležité orgány </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Orgány, ktoré nie sú vo všetkých prípadoch absolútne dokonalé </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Zákon jednoty typu a podmienok života zahrnutý v teórii prírodného výberu </li></ul> </div> </li> <li><div class="NavFrame" style="border:1;"> <div class="NavHead" style="font-size:105%; background:transparent;" align="left"><a href="#Problémy_teórie">Inštinkt</a></div> <ul class="NavContent" style="display:none; font-weight:normal;text-align:left; font-size:105%; margin-top: 0; margin-bottom: 0; line-height: inherit"><li style="line-height: inherit; margin: 0">Inštinkty sú porovnateľné so zvykmi, majú však odlišný pôvod </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Stupňované inštinkty </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Vošky a mravce </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Premenlivé inštinkty </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Domestikované inštinkty a ich pôvod </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Prírodné inštinkty kukučky, pštrosa a parazitických včiel </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Otrokárske mravce </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Včela domáca a jej inštinkt vytvárať bunky </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Problémy teórie prírodného výberu inštinktov </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Bezpohlavný alebo neplodný hmyz </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Zhrnutie </li></ul> </div> </li> <li><div class="NavFrame" style="border:1;"> <div class="NavHead" style="font-size:105%; background:transparent;" align="left"><a href="#Problémy_teórie">Hybridizmus</a></div> <ul class="NavContent" style="display:none; font-weight:normal;text-align:left; font-size:105%; margin-top: 0; margin-bottom: 0; line-height: inherit"><li style="line-height: inherit; margin: 0">Rozdiel medzi neplodnosťou pri prvom krížení a neplodnosťou hybridov </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Rôzna miera neplodnosti, nie všeobecná, ovplyvnená úzkym vzájomným krížením a odstránená domestikáciou </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Zákony riadiace neplodnosť hybridov </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Neplodnosť nie je osobitná danosť, ale závislosť od iných rozdielov </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Príčiny neplodnosti pri prvom krížení a neplodnosti hybridov </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Podobnosť medzi účinkami zmenených podmienok života a krížením </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Plodnosť skrížených odrôd a potomkov, ktorí takto vznikli, nie je všeobecná </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Porovnanie hybridov a mongrelov nezávisle od ich plodnosti </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Zhrnutie </li></ul> </div> </li> <li><div class="NavFrame" style="border:1;"> <div class="NavHead" style="font-size:105%; background:transparent;" align="left"><a href="#Geologický_záznam">O nedokonalosti geologického záznamu</a></div> <ul class="NavContent" style="display:none; font-weight:normal;text-align:left; font-size:105%; margin-top: 0; margin-bottom: 0; line-height: inherit"><li style="line-height: inherit; margin: 0">O neprítomnosti prostredných odrôd v súčasnosti </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">O povahe vyhynutých prechodných odrôd a o ich množstve </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">O obrovskom toku času, ktorý vyvodzujeme z rýchlosti usadzovania a denudácie </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">O chudobnosti našich paleontologických zbierok </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">O striedaní geologických súvrství </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">O neprítomnosti prechodných odrôd v každom súvrství </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">O náhlom výskyte skupín druhov </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">O ich náhlom výskyte v najnižšej známej skamenenej vrstve </li></ul> </div> </li> <li><div class="NavFrame" style="border:1;"> <div class="NavHead" style="font-size:105%; background:transparent;" align="left"><a href="#Geologický_záznam">O geologickej postupnosti organizmov</a></div> <ul class="NavContent" style="display:none; font-weight:normal;text-align:left; font-size:105%; margin-top: 0; margin-bottom: 0; line-height: inherit"><li style="line-height: inherit; margin: 0">O pomalom a postupnom objavovaní sa nových druhov </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">O odlišných rýchlostiach ich zmien </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Druhy, ktoré sa u ž raz stratili, sa znovu neobjavujú </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Skupiny druhov sa riadia tými istými všeobecnými pravidlami pri svojom objavovaní sa a zmiznutí ako jednotlivé druhy </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">O vyhynutí </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">O súčasných zmenách vo formách života na celom svete </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">O príbuznostiach vyhynutých druhov navzájom a so žijúcimi druhmi </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">O stave vývoja dávnych foriem </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">O postupnosti tých istých typov v tej istej oblasti </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Zhrnutie predchádzajúcej a tejto kapitoly </li></ul> </div> </li> <li><div class="NavFrame" style="border:1;"> <div class="NavHead" style="font-size:105%; background:transparent;" align="left"><a href="#Geografické_rozšírenie">Zemepisné rozšírenie</a></div> <ul class="NavContent" style="display:none; font-weight:normal;text-align:left; font-size:105%; margin-top: 0; margin-bottom: 0; line-height: inherit"><li style="line-height: inherit; margin: 0">Súčasné rozšírenie nemožno vysvetľovať rozdielmi vo fyzických podmienkach </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Význam bariér </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Príbuznosť organizmov na tom istom kontinente </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Centrá stvorenia </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Šírenie pomocou zmien podnebia a nadmorskej výšky a príležitostnými prostriedkami </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Šírenie počas doby ľadovej súčasne po celom svete </li></ul> </div> </li> <li><div class="NavFrame" style="border:1;"> <div class="NavHead" style="font-size:105%; background:transparent;" align="left"><a href="#Geografické_rozšírenie">Zemepisné rozšírenie (pokračovanie)</a></div> <ul class="NavContent" style="display:none; font-weight:normal;text-align:left; font-size:105%; margin-top: 0; margin-bottom: 0; line-height: inherit"><li style="line-height: inherit; margin: 0">Rozšírenie sladkovodných organizmov </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">O obyvateľoch oceánskych ostrovov </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Neprítomnosť obojživelníkov a suchozemských cicavcov </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">O príbuznosti obyvateľov ostrovov s obyvateľmi najbližšej pevniny </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">O osídľovaní z najbližšieho zdroja s následnou modifikáciou </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Zhrnutie predchádzajúcej a tejto kapitoly </li></ul> </div> </li> <li><div class="NavFrame" style="border:1;"> <div class="NavHead" style="font-size:105%; background:transparent;" align="left"><a href="#Klasifikácia,_morfológia,_embryológia,_rudimentárne_orgány">Vzájomné príbuznosti organizmov: morfológia, embryológia, rudimentárne orgány</a></div> <ul class="NavContent" style="display:none; font-weight:normal;text-align:left; font-size:105%; margin-top: 0; margin-bottom: 0; line-height: inherit"><li style="line-height: inherit; margin: 0">KLASIFIKÁCIA, skupiny sú podriadené iným skupinám </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Systém prírody </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Pravidlá a problémy pri klasifikácii vysvetlené podľa teórie vývoja modifikáciou </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Klasifikácia odrôd </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Vývoj sa vždy používa pri klasifikácii </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Analogické alebo prispôsobivé znaky </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Všeobecná, zložitá a rozbiehajúca sa príbuznosť </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Vyhynutie oddeľuje a určuje skupiny </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">MORFOLÓGIA medzi členmi tej istej triedy, medzi časťami toho istého jedinca </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">EMBRYOLÓGIA, jej zákony vysvetlené tým, že odchýlky nenastali v ranom veku a dedia sa v zodpovedajúcom veku </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">RUDIMENTÁRNE ORGÁNY, vysvetlenie ich pôvodu </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Záver </li></ul> </div> </li> <li><div class="NavFrame" style="border:1;"> <div class="NavHead" style="font-size:105%; background:transparent;" align="left"><a href="#Závery">Zhrnutie a záver</a></div> <ul class="NavContent" style="display:none; font-weight:normal;text-align:left; font-size:105%; margin-top: 0; margin-bottom: 0; line-height: inherit"><li style="line-height: inherit; margin: 0">Zhrnutie problémov teórie prírodného výberu </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Zhrnutie všeobecných a špeciálnych okolností v jeho prospech </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Príčiny všeobecnej viery v nemennosť druhov </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Ako ďaleko možno rozšíriť teóriu prírodného výberu </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Účinky jej prijatia pri štúdiu prírodovedy </li><li style="line-height: inherit; margin: 0">Záverečné poznámky </li></ul> </div> </li> </ol> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Titulná_stránka_a_úvod">Titulná stránka a úvod</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=14" title="Upraviť sekciu: Titulná stránka a úvod" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=14" title="Editovat zdrojový kód sekce Titulná stránka a úvod">upraviť zdroj</a>]</div> Strana ii obsahuje citácie <a href="/wiki/William_Whewell" title="William Whewell">Williama Whewella</a>, <a href="/wiki/Francis_Bacon" title="Francis Bacon">Francisa Bacona</a> o teológii <a href="/wiki/Pr%C3%ADrodn%C3%BD_z%C3%A1kon" title="Prírodný zákon">prírodných zákonitostí</a>,<a href="#cite_note-104">[102]</a> harmonizácii vedy a o náboženstve v súlade s vierou <a href="/wiki/Isaac_Newton" title="Isaac Newton">Isaaca Newtona</a> v racionálneho Boha, ktorý ustanovil zákonov dbalý vesmír.<a href="#cite_note-105">[103]</a> V druhom vydaní, aby vyhovel náboženským požiadavkám svojich najstarších priateľov, pridal Darwin epigraf <a href="/w/index.php?title=Joseph_Butler&action=edit&redlink=1" class="new" title="Joseph Butler (stránka neexistuje)">Josepha Butlera</a>, ktorý vyhlasuje, že Boh mohol pracovať skrze prírodovedecké zákony rovnako ako skrze <a href="/wiki/Z%C3%A1zrak" title="Zázrak">zázraky</a>.<a href="#cite_note-Browne_2002_95_–_96-81">[80]</a> Úvod potvrdzuje Darwinove kvalifikácie ako prírodovedca a autora,<a href="#cite_note-106">[104]</a> potom odkazuje na list <a href="/wiki/John_Herschel" title="John Herschel">John Herschela</a>, ktorý navrhuje, že pôvod druhov „by mohol byť považovaný za prirodzený v protiklade ku zázračnému procesu“:<a href="#cite_note-107">[105]</a> <blockquote>„Keď som sa ako prírodovedec plavil na lodi Jeho Veličenstva Beagle, prekvapili ma niektoré skutočnosti týkajúce sa rozšírenia obyvateľov Južnej Ameriky a geologických vzťahov medzi súčasnými a predošlými organizmami tohto kontinentu. Zdalo sa mi, že tieto skutočnosti vrhajú svetlo na pôvod druhov – záhadu záhad, ako to nazval jeden z našich najväčších filozofov.“<a href="#cite_note-108">[106]</a><a href="#cite_note-109">[107]</a></blockquote> Darwin špeciálne poukázal na rozdelenie druhov <a href="/wiki/Nandu" title="Nandu">nandu</a>, <a href="/wiki/Korytna%C4%8Dka_slonia" title="Korytnačka slonia">korytnačky slonej</a> a <a href="/w/index.php?title=Spev%C3%A1k_mnohohlas%C3%BD&action=edit&redlink=1" class="new" title="Spevák mnohohlasý (stránka neexistuje)">speváka mnohohlasého</a>. Zmienil sa o rokoch práce na svojej teórii a o Wallaceovej zásielke s rovnakým záverom, a o tom, že to je príčina "publikovania tohto súhrnu" jeho neúplnej práce. Načrtol svoje myšlienky a uviedol podstatu svojej teórie: <blockquote>„Pretože sa rodí oveľa viac jedincov každého druhu, ako môže eventuálne prežiť, a pretože následkom toho sa často prejavuje boj o existenciu, vyplýva z toho, že akýkoľvek tvor líšiaci sa hoc aj málo v niektorej jemu užitočnej vlastnosti, v zložitých a niekedy sa meniacich podmienkach života bude mať väčšiu nádej na prežitie a bude prirodzene vybraný. Z mocného princípu dedičnosti vyplýva, že akákoľvek vyselektovaná vlastnosť bude mať tendenciu šíriť svoju novú, zmenenú formu.“<a href="#cite_note-110">[108]</a><a href="#cite_note-111">[109]</a></blockquote> Od tretieho vydania opatril Darwin úvod predslovom s náčrtom historického vývoja evolučných myšlienok.<a href="#cite_note-112">[110]</a> V tomto náčrte priznal, že <a href="/w/index.php?title=Patrick_Matthew&action=edit&redlink=1" class="new" title="Patrick Matthew (stránka neexistuje)">Patrick Matthew</a>, neznámy Wallaceovi aj jemu, predvídal koncept prírodného výberu v dodatku knihy publikovanej v roku 1831.<a href="#cite_note-Darwin_1861_xiii-82">[81]</a> Vo štvrtom vydaní sa potom zmienil, že <a href="/w/index.php?title=William_Charles_Wells&action=edit&redlink=1" class="new" title="William Charles Wells (stránka neexistuje)">William Charles Wells</a> tak urobil už v roku 1813.<a href="#cite_note-113">[111]</a> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Premeny_pri_domestikácii_a_premeny_prírodné">Premeny pri domestikácii a premeny prírodné</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=15" title="Upraviť sekciu: Premeny pri domestikácii a premeny prírodné" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=15" title="Editovat zdrojový kód sekce Premeny pri domestikácii a premeny prírodné">upraviť zdroj</a>]</div> <figure class="mw-default-size mw-halign-left" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Rock_dove_-_natures_pics.jpg" class="mw-file-description"><img alt="fotka: pohľad takmer spredu, mierne zboku a zdola, letiaci; široko rozprestrené krídla aj chvost; hlava mierne sklonená; ľavá noha zložená pozdĺž tela, pravá s čiastočne otvorenými prstami; chvost takmer celý čierny; krídla väčšinou biele, ku koncu do šedej, na konci pier čierne; telo bielo-modré; krk naboku svetlofialový, vpredu prechádza do tmavofialovej, vyššie do modrej s nádychom zelenej; hlava modrá; zobák pri koreni biely, ďalej šedý; oči oranžové; nohy červené s bielymi priečnymi pásikmi" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/2b/Rock_dove_-_natures_pics.jpg/220px-Rock_dove_-_natures_pics.jpg" decoding="async" width="220" height="147" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/2b/Rock_dove_-_natures_pics.jpg/330px-Rock_dove_-_natures_pics.jpg 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/2b/Rock_dove_-_natures_pics.jpg/440px-Rock_dove_-_natures_pics.jpg 2x" data-file-width="1440" data-file-height="960" /></a><figcaption>Holub skalný je podľa Darwina predkom všetkých holubích plemien.</figcaption></figure> Kapitola I zahŕňa <a href="/w/index.php?title=Chov_zvierat&action=edit&redlink=1" class="new" title="Chov zvierat (stránka neexistuje)">chov zvierat</a> a <a href="/w/index.php?title=Pestovanie_rastl%C3%ADn&action=edit&redlink=1" class="new" title="Pestovanie rastlín (stránka neexistuje)">pestovanie rastlín</a>, vracajúc sa pri tom až do <a href="/wiki/Starovek%C3%BD_Egypt" title="Staroveký Egypt">starovekého Egypta</a>. Darwin pojednáva o súčasných názoroch na pôvod rôznych vyšľachtených plemien a dokazuje, že mnohé vznikli výberovým chovom zo spoločných predkov.<a href="#cite_note-114">[112]</a> Pre ilustráciu <a href="/w/index.php?title=Umel%C3%BD_v%C3%BDber&action=edit&redlink=1" class="new" title="Umelý výber (stránka neexistuje)">umelého výberu</a> popísal chov domestikovaných holubov<a href="#cite_note-Quammen_2006_184_–_186-115">[113]</a> a poznamenal, že "rôznorodosť holubích plemien je niečo úžasného". Všetky podľa neho však pochádzajú z holuba skalného.<a href="#cite_note-116">[114]</a> Darwin videl dva druhy zmien: (1) vzácne prudké zmeny – tie nazval „monštruozity“ alebo „obludnosti“ (napr. ovce s dlhším telom a krátkymi nohami), (2) všadeprítomné malé odlišnosti (napr. o málo kratší alebo dlhší zobák holubov).<a href="#cite_note-h49-117">[115]</a> Oba typy dedičných zmien môžu byť použité chovateľmi, ale pre Darwina boli v evolúcii najdôležitejšie drobné zmeny. V kapitole II Darwin tvrdí, že rozlišovanie medzi <a href="/wiki/Druh" class="mw-disambig" title="Druh">druhmi</a> a <a href="/wiki/Odroda" class="mw-redirect mw-disambig" title="Odroda">odrodami</a> je svojvoľné, pretože experti menia svoje rozhodnutia, keď sú objavené nové formy. Usudzuje, že „dobre popísaná odroda môže byť oprávnene nazvaná vznikajúcim druhom“ a že „druhy sú len zreteľné a ustálené odrody“.<a href="#cite_note-118">[116]</a> Poukazuje na všadeprítomnú rôznosť v prírode.<a href="#cite_note-119">[117]</a> Historici spozorovali, že prírodovedci si boli dlho vedomí, že jedinci rovnakého druhu sa líšia jeden od druhého, ale považovali tieto rozdiely za obmedzené a nedôležité odchýlky od <a href="/wiki/Archetyp" class="mw-disambig" title="Archetyp">archetypu</a> daného druhu. Archetyp bol podľa nich pevný ideál v mysli Boha. Darwin a Wallace stanovili odlišnosti medzi jedincami rovnakého druhu hlavnými k pochopeniu sveta prírody.<a href="#cite_note-Quammen_2006_184_–_186-115">[113]</a> <div style="clear:both;"></div> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Boj_o_existenciu,_prírodný_výber_a_premenlivosť">Boj o existenciu, prírodný výber a premenlivosť</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=16" title="Upraviť sekciu: Boj o existenciu, prírodný výber a premenlivosť" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=16" title="Editovat zdrojový kód sekce Boj o existenciu, prírodný výber a premenlivosť">upraviť zdroj</a>]</div> V kapitole III. sa Darwin pýta, ako sa odrody, ktoré nazval nastávajúcimi druhmi, stávajú novými odlišnými druhmi, a v odpovedi uvádza kľúčovú predstavu, ktorú nazval "<a href="/wiki/Te%C3%B3ria_evol%C3%BAcie_(biol%C3%B3gia)#Prirodzený_výber" title="Teória evolúcie (biológia)">prirodzený výber</a>".<a href="#cite_note-120">[118]</a> V piatej edícii ešte dodal: <blockquote>„Ale výraz <a href="/w/index.php?title=Pre%C5%BEitie_najzdatnej%C5%A1ieho&action=edit&redlink=1" class="new" title="Prežitie najzdatnejšieho (stránka neexistuje)">prežitie najzdatnejšieho</a>, často používaný <a href="/wiki/Herbert_Spencer" title="Herbert Spencer">Herbertom Spencerom</a>, je oveľa presnejší a niekedy rovnako výhodný.“<a href="#cite_note-h61-121">[119]</a><a href="#cite_note-122">[120]</a></blockquote> <blockquote>„Vďaka boju o život bude mať ľubovoľná, akokoľvek nepatrná odchýlka, ktorá vznikla z ľubovoľnej príčiny, sklon zachovať daného jedinca a spravidla ju budú potomkovia dediť, pokiaľ je v ľubovoľnej miere prospešná pre jedinca ktoréhokoľvek druhu v jeho nekonečne zložitých vzťahoch k iným organizmom a k vonkajšej prírode. Aj potomkovia teda budú mať lepšiu šancu na prežitie, lebo z mnohých jedincov nejakého druhu, ktoré sa pravidelne rodia, môže prežiť iba malý počet. Tento princíp zachovávajúci každú jemnú odchýlku, ak je užitočná, som nazval prírodným výberom, aby som vyznačil jeho vzťah k schopnosti výberu realizovaného človekom.“<a href="#cite_note-h61-121">[119]</a><a href="#cite_note-123">[121]</a></blockquote> Zaznamenal, že <a href="/w/index.php?title=August%C3%ADn_Pyramus_de_Candolle&action=edit&redlink=1" class="new" title="Augustín Pyramus de Candolle (stránka neexistuje)">Augustín Pyramus de Candolle</a> a <a href="/wiki/Charles_Lyell" title="Charles Lyell">Charles Lyell</a> uviedli, že všetky organizmy sú vystavené drsnému súťaženiu. Darwin zdôrazňuje použitie frázy "<a href="/wiki/Boj_o_%C5%BEivot" title="Boj o život">boj o existenciu</a>" v "rozsiahlom a prenesenom zmysle, vrátane závislosti bytia jedného jedinca na druhom." Ako príklady potom dáva rastliny bojujúce proti suchu i rastliny súťažiace o vtáky, ktorí jedia ich ovocie a rozširujú ich semená. Popisuje boj vyplývajúci z nárastu populácie: <blockquote>„Ide o Malthusovo učenie aplikované s mnohonásobnou silou na celú rastlinnú a živočíšnu ríšu,...“</blockquote> Pojednáva o prekážkach tohto populačného rastu, vrátane zložitých <a href="/wiki/Ekol%C3%B3gia" title="Ekológia">ekologických</a> vzájomných závislostí, a podotýka, že boj o život je najkrutejší medzi blízko príbuznými formami "which fill nearly the same place in the economy of nature".<a href="#cite_note-124">[122]</a> V kapitole IV Darwin líči, ako „nekonečne zložitý a tesne prepojený je vzájomný vzťah medzi organizmami a vzťah organizmov k fyzickým podmienkam ich života“.<a href="#cite_note-125">[123]</a><a href="#cite_note-126">[124]</a> Pre príklad líči krajinu, kde zmena podmienok vedie k vyhynutiu niektorých druhov, prisťahovanie nových a tam, kde nastali vhodné zmeny, k tomu, že sa následníci niektorých druhov prispôsobujú novým podmienkam. Všimol si, že umelý výber praktizovaný chovateľmi zvierat zvyčajne produkuje v povahách plemien značné odchýlky, a predpokladá, že prírodný výber môže dokázať to isté. <figure typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Darwin_divergence.jpg" class="mw-file-description"><img src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/45/Darwin_divergence.jpg/240px-Darwin_divergence.jpg" decoding="async" width="240" height="171" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/45/Darwin_divergence.jpg/360px-Darwin_divergence.jpg 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/45/Darwin_divergence.jpg/480px-Darwin_divergence.jpg 2x" data-file-width="1400" data-file-height="1000" /></a><figcaption>Darwinov diagram evolučného stromu</figcaption></figure> <blockquote>„Ale ako, môžeme sa pýtať, môže nejaký podobný princíp fungovať v prírode? Verím, že môže a funguje najefektívnejšie z jednoduchého dôvodu: čím rôznorodejšie je potomstvo v stavbe tela, v povahe, v správaní nejakého druhu, tým má viac možností obsadiť mnoho a rôznych miest "zriadených" prírodou a tak sa môže zvýšiť jeho počet.“<a href="#cite_note-127">[125]</a><a href="#cite_note-128">[126]</a></blockquote> Historici podotkli, že tu Darwin predvídal modernú predstavu <a href="/wiki/Ekologick%C3%A1_nika" title="Ekologická nika">ekologickej niky</a>.<a href="#cite_note-129">[127]</a> Netvrdil, že každá úspešná zmena musí byť vybraná, ani že zvýhodnené zvieratá sú lepšie alebo na vyššom stupni vývoja, ale iba lepšie prispôsobené svojmu prostrediu. Darwin predložil hypotézu, kde <a href="/wiki/Pohlavn%C3%BD_v%C3%BDber" title="Pohlavný výber">pohlavným výberom</a>, ktorý je riadený konkurenciou medzi samcami o družky, vysvetlil znaky <a href="/wiki/Pohlavn%C3%BD_dimorfizmus" class="mw-redirect" title="Pohlavný dimorfizmus">pohlavného dimorfizmu</a>, ako je napr levia hriva, jelenie parohy, páví chvost, vtáčí spev alebo žiarivé perie niektorých vtáčích samcov.<a href="#cite_note-130">[128]</a> Podrobnejšie analyzoval pohlavný výber v knihe <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_%C4%8Dloveka_a_pohlavnom_v%C3%BDbere&action=edit&redlink=1" class="new" title="O pôvode človeka a pohlavnom výbere (stránka neexistuje)">O pôvode človeka a pohlavnom výbere</a> (1871). S použitím <a href="/wiki/Fylogen%C3%A9za" title="Fylogenéza">fylogenetického stromu</a> a výpočtov Darwin určil divergenciu (rozbiehavosť) vlastností pôvodných druhov na druhy nové. Vytvoril diagram hypotetického evolučného stromu, aby tak ilustroval rozbiehanie znakov, princíp prírodného výberu a vymierania.<a href="#cite_note-131">[129]</a> <div style="clear:both;"></div> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Zmena_a_dedičnosť">Zmena a dedičnosť</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=17" title="Upraviť sekciu: Zmena a dedičnosť" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=17" title="Editovat zdrojový kód sekce Zmena a dedičnosť">upraviť zdroj</a>]</div> V Darwinovej dobe neexistoval dohodnutý model <a href="/wiki/Dedi%C4%8Dnos%C5%A5" title="Dedičnosť">dedičnosti</a><a href="#cite_note-132">[130]</a> V kapitole I Darwin priznal, že „Zákony upravujúce dedičnosť sú úplne neznáme.“<a href="#cite_note-133">[131]</a> Prijal verziu <a href="/w/index.php?title=Dedi%C4%8Dnos%C5%A5_z%C3%ADskan%C3%BDch_znakov&action=edit&redlink=1" class="new" title="Dedičnosť získaných znakov (stránka neexistuje)">dedičnosti získaných znakov</a> (po smrti Darwina začala byť nazývaná <a href="/w/index.php?title=Lamarckismus&action=edit&redlink=1" class="new" title="Lamarckismus (stránka neexistuje)">lamarckismus</a>). V piatej kapitole rieši to, čo nazval vplyvom užívania a nepoužívania, Uviedol svoju myšlienku: <blockquote>„Nemôže byť pochýb o tom, že užívanie u domácich zvierat posilnilo alebo zväčšilo niektoré časti ich tela, zatiaľ čo nepoužívanie ich naopak zmenšilo, a že takto získané odchýlky sú dedičné.“ <a href="#cite_note-134">[132]</a></blockquote> <figure class="mw-halign-left" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Darwin_Domestic_103.png" class="mw-file-description"><img alt="čiernobiela kresba, pohľady zboku: hore tmavá hlava diviaka, dole predná časť (predné nohy, plecia, krk a hlava) veľmi tučnej veľmi bledej domácej (žerúcej) svine" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/9d/Darwin_Domestic_103.png/90px-Darwin_Domestic_103.png" decoding="async" width="90" height="171" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/9d/Darwin_Domestic_103.png/135px-Darwin_Domestic_103.png 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/9d/Darwin_Domestic_103.png/180px-Darwin_Domestic_103.png 2x" data-file-width="897" data-file-height="1706" /></a><figcaption><a href="/wiki/Fenotyp" title="Fenotyp">Fenotyp</a> zvieraťa divého a domáceho.</figcaption></figure> Tiež vyjadril svoje presvedčenie, že toto platí aj v prírode.<a href="#cite_note-135">[133]</a> Darwin konštatoval, že niektoré zmeny, ktoré boli zvyčajne pripisované užívaniu a nepoužívaniu, napríklad stratu funkčných krídel hmyzu na niektorom ostrove, môžu byť výsledkom prirodzeného výberu. V neskorších doplnkoch Pôvodu druhov Darwin rozšíril úlohu pripisovanú dedičnosti získaných znakov. Okrem toho priznal neznalosť zdroja dedičných zmien, ale špekuloval o možnosti, že sú produkované ekologickými faktormi.<a href="#cite_note-136">[134]</a><a href="#cite_note-137">[135]</a> Jedna vec však bola jasná: bez ohľadu na presnú povahu a príčiny nových odchýlok Darwin z pozorovaní a experimentov vedel, že chovatelia sú schopní tieto odchýlky vyberať a vytvárať veľké odlišnosti v mnohých generáciách výberu. Pozorovanie, že výber funguje u domestikovaných zvierat, nie je neplatné pre nedostatok pochopenia základného dedičného mechanizmu.<a href="#cite_note-h49-117">[115]</a> Chov zvierat a pestovanie rastlín ukázali, že blízke odrody často nadobúdajú podobné znaky alebo sa vracajú k znakom predkov. Podobné vzory zmien u odlišných druhov Darwin vysvetlil ako názornú ukážku <a href="/w/index.php?title=Spolo%C4%8Dn%C3%BD_p%C3%B4vod&action=edit&redlink=1" class="new" title="Spoločný pôvod (stránka neexistuje)">spoločného pôvodu</a>. Podrobne opísal, ako <a href="/w/index.php?title=Kobyla_lorda_Mortona&action=edit&redlink=1" class="new" title="Kobyla lorda Mortona (stránka neexistuje)">kobyla lorda Mortona</a> predviedla (v skutočnosti zdanlivo) <a href="/w/index.php?title=Teleg%C3%B3nia&action=edit&redlink=1" class="new" title="Telegónia (stránka neexistuje)">telegóniu</a>, t. j. jav, kedy potomok dedí vlastnosti predchádzajúceho partnera matky. Tento proces pochopil ako zvyšovanie rôznorodosti, ktorá umožňuje prirodzený výber.<a href="#cite_note-138">[136]</a><a href="#cite_note-139">[137]</a><a href="#cite_note-143">[pozn. 3]</a> <div style="clear:both;"></div> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Problémy_teórie">Problémy teórie</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=18" title="Upraviť sekciu: Problémy teórie" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=18" title="Editovat zdrojový kód sekce Problémy teórie">upraviť zdroj</a>]</div> Kapitola VI začína upozornením, že ďalšie tri kapitoly budú zamerané na možné námietky k teórii. Tou prvou je, že medzi blízko príbuznými druhmi sa často nenachádzajú žiadne prechodné formy, hoci teoreticky existovať musia. Darwin sa pýta: <blockquote>„Poprvé, prečo, ak druhy sa vyvíjajú z iných nebadateľne malými zmenami, nevidíme všade nespočetne veľa prechodných foriem? Prečo nie je celá príroda v zmätkoch, namiesto jasne definovaných druhov, aké môžeme vidieť?“<a href="#cite_note-144">[141]</a></blockquote> Darwin to prisudzuje súťaženiu medzi odlišnými druhmi, kombinovanému s malým počtom jedincov prechodných foriem, ktorý často vedie k ich vyhynutiu.<a href="#cite_note-145">[142]</a> Tento problém môže byť nazvaný ako neprítomnosť alebo výnimočnosť prechodných odrôd v životnom prostredí. Iným problémom, súvisiacim s prvým, je neprítomnosť alebo výnimočnosť prechodných odrôd v čase. Darwin to komentuje tak, že podľa teórie prírodného výberu „muselo existovať nespočet prechodných foriem.“ Darwin žasol, že „prečo ich nenachádzame uložené v nespočítateľnom množstve v kôre Zeme“.<a href="#cite_note-146">[143]</a><a href="#cite_note-147">[pozn. 4]</a> Zvyšok kapitoly pojednáva o tom, či prírodný výber môže vytvoriť zložité špecializované štruktúry a spôsoby ich používania, aj keď je ťažké si predstaviť, ako prechodné formy môžu byť funkčné. Darwin povedal : <blockquote>„Po druhé – je možné, aby živočích, vyznačujúci sa napríklad tvarom a správaním netopiera, mohol byť vytvorený zmenou nejakého živočícha s úplne odlišným správaním?<a href="#cite_note-148">[144]</a> Dá sa uveriť tomu, že prirodzený výber dokázal vytvoriť na strane jednej orgány tak bezvýznamné, akým je chvost žirafy, ktorý slúži ako plácačka na muchy, a, na strane druhej, orgány s tak obdivuhodnou štruktúrou, akým je oko, ktorého nenapodobiteľnú dokonalosť doteraz plne nevieme pochopiť.“<a href="#cite_note-149">[145]</a></blockquote> Jeho odpoveď bola, že v mnohých prípadoch zvieratá existujú s prechodnými štruktúrami, ktoré sú funkčné. Ako príklad toho, ako sa netopiere mohli vyvinúť z nelietavých predkov, uviedol <a href="/wiki/Poletu%C5%A1ka_asapan" title="Poletuška asapan">poletušky</a> a <a href="/wiki/Letuchy" title="Letuchy">letuchy</a>.<a href="#cite_note-150">[146]</a> Darwin sa domnieva, že ten, kto verí v stvorenie všetkého živého tak, ako to vidíme dnes, sa musí čudovať, ak vidí stavbu tela, nezodpovedajúcu zvykom živočícha; ako príklad udáva horské husi, ktoré majú medzi prstami plávacie blany, ale k vode chodia zriedkavo alebo nikdy. Potápky a lysky sú naproti tomu výlučne vtáky vodné, a napriek tomu majú prsty len ohraničené blanou, akoby sa premena iba začala. Darwin poukazuje na to, že v takýchto prípadoch je možné veľmi dobre vysvetliť zmenu správania sa bez adekvátnej odozvy – zmeny orgánov – tým, že u niektorých druhov zatiaľ nedošlo ku zmene orgánu, a u iných sa orgány už meniť začali.<a href="#cite_note-151">[147]</a> Ďalej Darwin pojednáva o rôznych jednoduchých očiach objavených u <a href="/wiki/Bezstavovce" title="Bezstavovce">bezstavovcov</a>, začínajúc <a href="/w/index.php?title=Optick%C3%BD_nerv&action=edit&redlink=1" class="new" title="Optický nerv (stránka neexistuje)">optickým nervom</a> pokrytým pigmentom, ktorý využil ako príklad, <a href="/w/index.php?title=Evol%C3%BAcia_oka&action=edit&redlink=1" class="new" title="Evolúcia oka (stránka neexistuje)">ako sa mohlo oko stavovcov vyvinúť</a>. Darwin usudzoval: <blockquote>„Keby sa preukázalo, že existuje nejaký zložitý orgán, ktorý nemohol byť vytvorený početnými, postupnými a drobnými modifikáciami, moja teória by sa úplne zrútila. Nedokážem však nijaký takýto prípad nájsť.“<a href="#cite_note-152">[148]</a><a href="#cite_note-153">[149]</a></blockquote> Siedma kapitola (v prvom vydaní) sa zameriava na evolúciu <a href="/wiki/In%C5%A1tinkt" title="Inštinkt">inštinktu</a>. Darwinove príklady zahŕňali dva, ktoré preskúmal experimentálne: otrokárske mravce a konštrukcia šesťhranných komôrok <a href="/wiki/V%C4%8Dela_medonosn%C3%A1" title="Včela medonosná">včelami medonosnými</a>. Darwin zaznamenal, že niektoré druhy otrokárskych mravcov sú na otrokoch závislejšie ako iné, a pozoroval, že mnoho mravčích druhov zhromažďuje a uchováva kukly iných druhov ako potravu. Považoval hypotézu, že druhy s extrémnou závislosťou na otrokoch sa vyvinuli v slede krokov, za prijateľnú. Predpokladal, že včely, ktoré vytvárajú šesťuholníkové komôrky, sa postupne vyvinuli zo včiel vyrábajúcich komôrky okrúhle, a to pod tlakom prirodzeného výberu šetriť voskom. Darwin urobil záver: <blockquote>„Napokon nemusí to byť logická dedukcia, ale pre moju predstavivosť je omnoho uspokojivejšie pozerať sa na také inštinkty, ako sú tie, že mláďa kukučky vyhadzuje svojich nevlastných súrodencov, že mravce zotročujú iné druhy, že larvy lumkovitých sa kŕmia v živých telách húseníc, nie ako na špeciálne darované alebo stvorené inštinkty, ale ako na drobné dôsledky jedného všeobecného zákona vedúceho k pokroku všetkých živých tvorov, totiž množiť sa, meniť sa, dať žiť najsilnejšiemu a zomrieť najslabšiemu.“<a href="#cite_note-154">[150]</a><a href="#cite_note-155">[151]</a></blockquote> <figure typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Zeedonk_800.jpg" class="mw-file-description"><img alt="farebná fotka zboku: uši má dlhé ako osol, hrivu čiastočne vzpriamenú; farba tela šedo-hnedá; na vrchu tela od krku až po chvost úzky čierny pás; nohy pruhované ako zebra" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/67/Zeedonk_800.jpg/200px-Zeedonk_800.jpg" decoding="async" width="200" height="148" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/67/Zeedonk_800.jpg/300px-Zeedonk_800.jpg 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/67/Zeedonk_800.jpg/400px-Zeedonk_800.jpg 2x" data-file-width="800" data-file-height="590" /></a><figcaption>Kríženec somára a zebry</figcaption></figure> Kapitola VIII je zameraná na myšlienku, že druhy majú špeciálne vlastnosti, ktoré bránia hybridom byť plodnými s cieľom zachovať oddelene vytvorené druhy. Darwin povedal, že ťažkosti vo vytváraní hybridov príbuzných druhov a životaschopnosť a plodnosť takýchto hybridov sa značne líšia, najmä u rastlín. Niekedy to, čo bolo všeobecne považované za samostatné druhy, bez obťaží produkovalo plodných hybridných potomkov a v ďalších prípadoch to, čo bolo považované za obyčajné odrody rovnakých druhov, mohlo byť krížené len ťažko. Darwin dospel k názoru: <blockquote>„Teda nakoniec, fakty stručne podané v tejto kapitole sa mi nezdajú protirečiace, ale skôr podporujúce pohľad, že neexistuje zásadný rozdiel medzi druhmi a odrodami.“<a href="#cite_note-156">[152]</a><a href="#cite_note-157">[153]</a></blockquote> Do šiesteho vydania Darwin vložil novú siedmu kapitolu (a prečísloval kapitoly nasledujúce), odpovedajúc na kritiku predchádzajúcich vydaní vrátane námietky, že mnohé črty organizmov nie sú schopné adaptácie a nemohli byť vytvorené prírodným výberom. Poukazuje na to, že niektoré z týchto rysov mohli byť vedľajšími produktmi zmien vedúcich k rysom prispôsobivým. Podľa neho sa často zdajú neprispôsobivé, pretože ich funkcia je neznáma.<a href="#cite_note-159">[pozn. 5]</a> <div style="clear:both;"></div> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Geologický_záznam">Geologický záznam</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=19" title="Upraviť sekciu: Geologický záznam" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=19" title="Editovat zdrojový kód sekce Geologický záznam">upraviť zdroj</a>]</div> Kapitola IX sa vysporiadava s faktom, že <a href="/w/index.php?title=Geologick%C3%BD_z%C3%A1znam&action=edit&redlink=1" class="new" title="Geologický záznam (stránka neexistuje)">geologický záznam</a> ukazuje formy života vznikajúce odrazu, bez nespočetných <a href="/w/index.php?title=Prechodn%C3%A9_fos%C3%ADlie&action=edit&redlink=1" class="new" title="Prechodné fosílie (stránka neexistuje)">prechodných fosílií</a>, predpokladaných u postupných zmien. Darwin si z knihy <a href="/wiki/Charles_Lyell" title="Charles Lyell">Charlesa Lyella</a> <a href="/w/index.php?title=Princ%C3%ADpy_geol%C3%B3gie&action=edit&redlink=1" class="new" title="Princípy geológie (stránka neexistuje)">Princípy geológie</a> vypožičal argument, že záznam je extrémne nedokonalý, pretože <a href="/wiki/Fos%C3%ADlia#Fosilizácia" title="Fosília">fosilizácia</a> je veľmi vzácny jav, rozprestretý do ohromne dlhých období. Vzhľadom na to, že bolo geologicky prebádaných málo oblastí, mohla byť iba útržkovitá oboznámenosť so <a href="/wiki/S%C3%BAvrstvie" title="Súvrstvie">súvrstviami</a> a fosílne zbierky boli veľmi chabé. Podľa Darwina sa miestne odrody, ktoré migrovali do rozsiahlejšieho priestoru, zdali byť náhlym výskytom nových druhov. Darwin nepredpokladal, že bude schopný zrekonštruovať dejiny evolúcie, ale stále nové objavy mu dali opodstatnenú nádej, že nové nálezy by mohli príležitostne odhaliť prechodné formy.<a href="#cite_note-h182-160">[155]</a><a href="#cite_note-h1996-161">[156]</a> Aby ukázal, že bolo dosť času pre prirodzený výber pracujúci pomaly, opäť citoval Princípy geológie a ďalšie pozorovanie založené na sedimentácii a erózii, vrátane odhadu, že erózia <a href="/w/index.php?title=Weald&action=edit&redlink=1" class="new" title="Weald (stránka neexistuje)">Wealdu</a> trvala 300 miliónov rokov.<a href="#cite_note-162">[157]</a> Počiatočný výskyt celých skupín dobre vyvinutých organizmov v najstaršej vrstve s fosíliami, teraz známy ako <a href="/wiki/Kambrick%C3%A1_expl%C3%B3zia" title="Kambrická explózia">Kambrická explózia</a>, spôsobil problém. Darwin nemal pochýb, že sa dávne moria hmýrili živými tvormi, ale uviedol, že nemá uspokojivé vysvetlenie pre nedostatok fosílií.<a href="#cite_note-163">[158]</a> Od tejto doby bol objavený fosílny dôkaz <a href="/wiki/Prekambrium" class="mw-redirect" title="Prekambrium">prekambrického</a> života a história života sa tak predĺžila o miliardy rokov.<a href="#cite_note-164">[159]</a> Kapitola X skúma, či sú vzorky fosílnych nálezov lepšie vysvetlené spoločným pôvodom a vetvenou evolúciou cez prirodzený výber alebo individuálnou tvorbou stálych druhov. Darwin predpokladal, že sa druhy menia pomaly, ale nie rovnako rýchlo – niektoré organizmy, napr. <a href="/w/index.php?title=Lingula&action=edit&redlink=1" class="new" title="Lingula (stránka neexistuje)">lingula</a>, sa od svojich najstarších skamenelín vôbec nelíši. Rýchlosť prirodzeného výberu závisí od premenlivosti a zmien životného prostredia.<a href="#cite_note-Darwin_1859a_312_–_345-165">[160]</a> To oddialilo jeho teóriu od Lamarckových zákonov nezvratného trendu.<a href="#cite_note-h182-160">[155]</a> Existujú dohady, či tým nepredvídal <a href="/w/index.php?title=Te%C3%B3ria_preru%C5%A1ovan%C3%BDch_rovnov%C3%A1h&action=edit&redlink=1" class="new" title="Teória prerušovaných rovnováh (stránka neexistuje)">teóriu prerušovaných rovnováh</a>,<a href="#cite_note-h1996-161">[156]</a><a href="#cite_note-166">[161]</a> ale niektorí vedci zdôrazňujú Darwinovu angažovanosť v <a href="/w/index.php?title=Gradualizmus&action=edit&redlink=1" class="new" title="Gradualizmus (stránka neexistuje)">gradualizme</a>.<a href="#cite_note-167">[162]</a> Citoval objavy <a href="/wiki/Richard_Owen" title="Richard Owen">Richarda Owena</a>, že niekoľko najstarších členov triedy boli jednoduché a zovšeobecnené druhy s vlastnosťami predchádzajúcimi moderným formám a že po nich nasledovali stále rozmanitejšie a špecializovanejšie formy, zodpovedajúce vetveniu zo spoločného predchodcu.<a href="#cite_note-h182-160">[155]</a> Príklady vyhynutia odpovedali jeho teórii, že príbuzné skupiny druhov, majúcich kontinuálnu existenciu až do zániku, sa neskôr znova neobjavujú. Nedávno vyhynuté druhy sa žijúcim podobali viac ako druhy z dávnejších ér a, ako mohol vidieť v Južnej Amerike a ako <a href="/w/index.php?title=William_Clift&action=edit&redlink=1" class="new" title="William Clift (stránka neexistuje)">William Clift</a> ukázal v Austrálii, fosílie z nedávnych geologických období pripomínajú druhy stále žijúce v tej istej oblasti.<a href="#cite_note-Darwin_1859a_312_–_345-165">[160]</a> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Geografické_rozšírenie">Geografické rozšírenie</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=20" title="Upraviť sekciu: Geografické rozšírenie" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=20" title="Editovat zdrojový kód sekce Geografické rozšírenie">upraviť zdroj</a>]</div> Kapitola XI sa zaoberá dôkazmi z <a href="/wiki/Biogeografia" title="Biogeografia">biogeografie</a>. Začína postrehom, že odlišnosti vo flóre a faune z rôznych regiónov nemôžu byť vysvetlené len pomocou rozdielov v životnom prostredí. Južná Amerika, Afrika a Austrália majú regióny s podobnou klímou v podobných zemepisných šírkach, ale majú veľmi odlišné rastliny aj zvieratá. Druhy, nachádzajúce sa v jednej oblasti, sú bližšie späté s druhmi žijúcimi v iných regiónoch toho istého svetadielu ako s druhmi na svetadiele inom. Darwin zaznamenal, že bariéry pre migráciu hrajú dôležitú úlohu v odlišnostiach medzi druhmi rôznych oblastí. Vodné druhy žijúce pri pobreží <a href="/wiki/Stredn%C3%A1_Amerika" title="Stredná Amerika">Strednej Ameriky</a> na atlantickej a pacifickej strane sú si blízke len v minime prípadov, hoci je <a href="/w/index.php?title=Panamsk%C3%A1_%C5%A1ija&action=edit&redlink=1" class="new" title="Panamská šija (stránka neexistuje)">Panamská šija</a> len pár kilometrov široká.<a href="#cite_note-168">[163]</a> Jeho vysvetlenie kombinovalo pôvod s modifikáciami a migráciu. Darwin ďalej povedal: <blockquote>„Na tomto princípe dedičnosti s postupnou úpravou takto môžeme pochopiť, prečo sú časti rodov, rody aj čeľade najčastejšie obmedzené na tie isté oblasti.“<a href="#cite_note-169">[164]</a><a href="#cite_note-170">[165]</a></blockquote> Vysvetlil, ako sopečný ostrov vytvorený niekoľko stoviek kilometrov od kontinentu môže byť kolonizovaný niekoľkými druhmi z tohto kontinentu. Tieto druhy sa môžu po čase zmeniť, ale stále budú blízki s druhmi kontinentálnymi, a Darwin v tomto spozoroval všeobecný trend. Debatoval o spôsoboch, ktorými môžu byť druhy rozptýlené cez oceán a kolonizovať ostrovy. Mnoho z nich tiež experimentálne preskúmal.<a href="#cite_note-171">[166]</a> Kapitola XII pokračuje diskusiou na tému biogeografia. Po stručnej diskusii o sladkovodných druhoch sa vracia späť k oceánskym ostrovom a ich špecifikám; napríklad na niektorých ostrovoch prevzali úlohu kontinentálnych cicavcov iné druhy, ako sú nelietavé vtáky alebo plazy. Súhrn oboch kapitol hovorí: <blockquote>„Ak nie je neprekonateľne ťažké uznať, že všetci jedinci toho istého druhu a podobné druhy toho istého rodu vyšli z jedného zdroja, potom si myslím, že všetky najdôležitejšie skutočnosti zemepisného rozšírenia sú vysvetliteľné na základe teórie o sťahovaní,..., spolu s postupným pozmeňovaním a rozmnožovaním nových foriem. Môžeme tak pochopiť tým veľkú dôležitosť prekážok, či pevninských alebo vodných, pri oddeľovaní jednotlivých zoologických a botanických oblastí. Môžeme tak porozumieť sústredeniu podrodov, rodov a čeľadí v tých ktorých oblastiach a prečo v rôznych zemepisných šírkach (napríklad v Južnej Amerike) obyvatelia nížin a hôr, lesov, močarísk a púšte sú tak tajomným spôsobom spojení navzájom a podobne spojení aj s vyhynutými tvormi, ktoré predtým obývali ten istý kontinent.... Podľa rovnakých pravidiel dokážeme porozumieť, ako som sa snažil ukázať, prečo oceánske ostrovy majú málo obyvateľov, ale že z tohto mála je veľká časť endemická alebo osobitá;...“<a href="#cite_note-172">[167]</a><a href="#cite_note-173">[168]</a></blockquote> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Klasifikácia,_morfológia,_embryológia,_rudimentárne_orgány">Klasifikácia, morfológia, embryológia, <a href="/wiki/Rudiment" title="Rudiment">rudimentárne</a> orgány</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=21" title="Upraviť sekciu: Klasifikácia, morfológia, embryológia, rudimentárne orgány" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=21" title="Editovat zdrojový kód sekce Klasifikácia, morfológia, embryológia, rudimentárne orgány">upraviť zdroj</a>]</div> Kapitola XIII začína poznamenaním, že klasifikácia závisí na druhoch zoskupených vo viacúrovňovom systéme skupín a podskupín, založenom na rôznych stupňoch podobnosti. <blockquote>„Od najvzdialenejšieho obdobia v histórii si ľudia uvedomujú rôzne odstupňovanú podobnosť živých organizmov, ktoré môžu byť radené do skupín podriadených iným skupinám. Toto radenie nie je ľubovolné ako zoskupovanie hviezd do súhvezdia.“<a href="#cite_note-174">[169]</a></blockquote> <blockquote>„Ja verím, že obecnosť príbuzenských väzieb – jediná známa príčina blízkej podobnosti u živých tvorov – je našimi klasifikáciami čiastočne odhaľovaná.“<a href="#cite_note-175">[170]</a><a href="#cite_note-176">[171]</a></blockquote> Po pojednaní o klasifikácii Darwin zhrnul: <blockquote>„Všetky predchádzajúce pravidlá, pomôcky a ťažkosti v klasifikácii vysvetľuje, ak sám seba veľmi neklamem, názor, že systém prírody sa zakladá na vývoji prostredníctvom modifikácie; že znaky, ktoré prírodovedci považujú za dôkaz skutočnej príbuznosti medzi ľubovoľnými dvoma alebo viacerými druhmi/ sa dedili po spoločnom rodičovi, a preto je každá správna klasifikácia genealogická; a ďalej, že spoločenstvo potomkov je skrytým putom, ktoré prírodovedci nevedomky hľadali, a nie nejaký neznámy plán stvorenia...“<a href="#cite_note-177">[172]</a></blockquote> Darwin diskutuje o <a href="/wiki/Morfol%C3%B3gia_(biol%C3%B3gia)" title="Morfológia (biológia)">morfológii</a>, vrátane významu <a href="/wiki/Homol%C3%B3gia_(biol%C3%B3gia)" title="Homológia (biológia)">homologických štruktúr</a>. Hovorí: <blockquote>„Čo môže byť zvláštnejšie ako to, že ruka človeka vytvorená na uchopenie, končatina krtka vytvorená na vŕtanie, noha koňa, plutva sviňuchy a krídlo netopiera sú skonštruované podľa toho istého vzoru a zahŕňajú rovnaké kosti s rovnakými vzájomnými polohami?“<a href="#cite_note-178">[173]</a><a href="#cite_note-179">[174]</a></blockquote> Zaznamenal, že zvieratá rovnakej triedy majú často veľmi podobné <a href="/wiki/Embryol%C3%B3gia" title="Embryológia">embryá</a>. Tiež prediskutoval rudimentárne orgány, ako sú krídla nelietavých vtákov alebo zakrpatené panvy a stehenné kosti niektorých hadov a podotkol, že niektoré zakrpatené orgány, napríklad zuby <a href="/wiki/Kosticovce" title="Kosticovce">kosticovcov</a>, sa vyskytujú len v embryonálnej fáze.<a href="#cite_note-180">[175]</a> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Závery">Závery</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=22" title="Upraviť sekciu: Závery" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=22" title="Editovat zdrojový kód sekce Závery">upraviť zdroj</a>]</div> Záverečná kapitola preskúmava body z kapitol predchádzajúcich a Darwin ju uzatvára vyjadrením želania, aby jeho teória spôsobila revolučné zmeny v mnohých oblastiach prírodných dejín. Hoci sa vo zvyšku knihy vyhol kontroverznej téme ľudského pôvodu, aby k nej čitateľovi nemali predsudky, dovolil si tu opatrnú narážku, že psychológia by mohla byť vystavaná na novom základe a že "veľa svetla bude vrhnutého na pôvod človeka a jeho históriu".<a href="#cite_note-181">[176]</a><a href="#cite_note-182">[177]</a><a href="#cite_note-183">[178]</a><a href="#cite_note-184">[179]</a><a href="#cite_note-185">[180]</a><a href="#cite_note-186">[181]</a> Darwin končí pasážou, ktorá sa stala veľmi známou a často citovanou: <blockquote>„Je zaujímavé uvažovať o husto porastenom svahu pokrytom mnohými rastlinami mnohých druhov, s vtákmi spievajúcimi na kríkoch, s rôznym poletujúcim hmyzom a červami plaziacimi sa vo vlhkej zemi, a myslieť si, že tieto zložito vytvorené formy, tak odlišné od seba a na sebe navzájom závislé vytvorili zákony pôsobiace okolo nás. (...) Z boja v prírode, z hladu a smrti tak priamo vzniká najvznešenejší jav, aký sme schopní si predstaviť – totiž vznik vyšších živočíchov. Je istá majestátnosť v tomto pohľade na život, s jeho rôznymi silami, ktoré boli pôvodne vdýchnuté do jednej alebo niekoľkých málo foriem, a zatiaľ čo táto planéta obiehala podľa pevne daného gravitačného zákona, z jednoduchého začiatku sa vyvíjali a vyvíjajú nekonečné, najkrajšie a najobdivuhodnejšie životné formy.“<a href="#cite_note-Darwin_Leakey_1989_213-187">[182]</a><a href="#cite_note-188">[183]</a></blockquote> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Štruktúra_a_štýl">Štruktúra a štýl</h2>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=23" title="Upraviť sekciu: Štruktúra a štýl" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=23" title="Editovat zdrojový kód sekce Štruktúra a štýl">upraviť zdroj</a>]</div> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Podstata_a_štruktúra_Darwinovej_argumentácie">Podstata a štruktúra Darwinovej argumentácie</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=24" title="Upraviť sekciu: Podstata a štruktúra Darwinovej argumentácie" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=24" title="Editovat zdrojový kód sekce Podstata a štruktúra Darwinovej argumentácie">upraviť zdroj</a>]</div> Darwinove ciele boli dva: ukázať, že druhy neboli jednotlivo stvorené, a ukázať, že prírodný výber je hlavnou hybnou silou zmeny.<a href="#cite_note-189">[184]</a> Vedel, že jeho čitatelia už boli oboznámení s konceptom transmutácie druhov z knihy <a href="/w/index.php?title=Vestiges_of_the_Natural_History_of_Creation&action=edit&redlink=1" class="new" title="Vestiges of the Natural History of Creation (stránka neexistuje)">Vestiges</a> a jeho úvod vysmial túto prácu pre zlyhanie v poskytnutí životaschopného mechanizmu.<a href="#cite_note-Secord_2000_508_–_511-190">[185]</a> Prvé štyri kapitoly hovoria o fakte, že výber v prírode spôsobený zápasom o existenciu je analogický selekcii odrôd pri domestikácii, a nahromadenie adaptívnych zmien poskytuje a zaisťuje vedecky testovateľný mechanizmus pre evolučnú <a href="/wiki/Speci%C3%A1cia" title="Speciácia">speciáciu</a>.<a href="#cite_note-191">[186]</a><a href="#cite_note-h181-192">[187]</a> Ďalšie kapitoly poskytujú dôkazy, že evolúcia prebieha, podporujúc myšlienku vetviacej adaptívnej evolúcie, ale bez priameho dôkazu, že selekcia je tým mechanizmom. Darwin prezentuje podporujúce fakty spísané z mnohých vedeckých disciplín ukazujúc, že jeho teória dokáže vysvetliť myriady pozorovaní z veľa oblastí prírodných dejín, ktoré sú nevysvetliteľné alternatívnym konceptom, že druhy boli samostatne stvorené.<a href="#cite_note-h181-192">[187]</a><a href="#cite_note-193">[188]</a><a href="#cite_note-194">[189]</a> Štruktúra Darwinovej argumentácie ukazuje na vplyv J. Herschela, ktorého filozofia vedy tvrdila, že mechanizmus by sa mal nazývať vera causa (skutočná príčina), ak tri veci môžu byť preukázané: jeho existencia v prírode, jeho schopnosť ovplyvňovať jav, o ktorý sa zaujímame, a jeho schopnosť vysvetliť širokú škálu pozorovaní.<a href="#cite_note-195">[190]</a> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Literárny_štýl">Literárny štýl</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=25" title="Upraviť sekciu: Literárny štýl" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=25" title="Editovat zdrojový kód sekce Literárny štýl">upraviť zdroj</a>]</div> V recenzii týždenníka <a href="/w/index.php?title=The_Examiner&action=edit&redlink=1" class="new" title="The Examiner (stránka neexistuje)">The Examiner</a> sa 3.12.1859 písalo: <blockquote>„Veľká časť knihy pána Darwina je tým, čo priemerný čitateľ môže nazvať ‚ťažké čítanie‘, teda dielo, ktorého pochopenie vyžaduje sústredenú pozornosť a istú prípravu. Nie na všetko sa však hodí toto označenie a veľa častí knihy oplýva informáciami ľahko pochopiteľnými, súčasne poučnými ako aj zábavnými.“<a href="#cite_note-Secord_2000_508_–_511-190">[185]</a><a href="#cite_note-196">[191]</a></blockquote> Hoci knižka bola dostatočne dobre čitateľná, aby sa dobre predávala, jej suchopárnosť zaručovala, aby sa na ňu nazeralo ako na zameranú na vedcov-špecialistov a aby nemohla byť odbitá ako bezvýznamná novinárčina či vymyslená beletria. Na rozdiel od stále populárnych Vestiges sa vyhýbala rozprávačskému štýlu historického románu a kozmologickým špekuláciám, hoci záverečná veta jasne naznačuje kozmický pokrok. Darwin bol dlho ponorený do literárnych žánrov (foriem) a postupov odbornej (literatúry?) vedy a efektívne využíval svoje schopnosti v zostavovaní argumentov.<a href="#cite_note-Secord_2000_508_–_511-190">[185]</a> <a href="/w/index.php?title=David_Quammen&action=edit&redlink=1" class="new" title="David Quammen (stránka neexistuje)">David Quammen</a> opísal túto knihu ako písanú všedným jazykom pre širokú verejnosť, ale poznamenal, že Darwinov literárny štýl je nerovnomerný: Na niektorých miestach sú použité zložité súvetia, ťažko čitateľné, a na miestach iných je jeho štýl nádherný. Quammen upozorňuje, že neskoršie vydania boli Darwinom oslabené ústupkami a detailami adresovanými jeho kritikom, a odporúča prvé vydanie.<a href="#cite_note-197">[192]</a> <a href="/w/index.php?title=James_T._Costa&action=edit&redlink=1" class="new" title="James T. Costa (stránka neexistuje)">James T. Costa</a> povedal, že preto, že kniha bola abstraktom vytvoreným v zhone ako odpoveď na Wallaceho štúdiu, bola prístupnejšia ako veľká kniha o prírodnom výbere, na ktorej Darwin pracoval a ktorá by bola zaťažená odbornými poznámkami a oveľa väčším počtom technických podrobností. Dodáva, že niektoré časti Pôvodu sú ťažko čitateľné a iné časti takmer lyrické a prípadové štúdie a pozorovania sú podané výpravným štýlom, neobvyklým vo vedeckých knihách, čo zvýšilo počet čitateľov.<a href="#cite_note-198">[193]</a> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Reakcie">Reakcie</h2>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=26" title="Upraviť sekciu: Reakcie" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=26" title="Editovat zdrojový kód sekce Reakcie">upraviť zdroj</a>]</div> <figure class="mw-halign-right" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Editorial_cartoon_depicting_Charles_Darwin_as_an_ape_(1871).jpg" class="mw-file-description"><img alt="čiernobiela kresba: pohľad medzi zboku a spredu: tmavé telo opice stojacej na zemi v podrepe s (oproti opici) obrovskou Darwinovou hlavou, jeho sivá dlhá brada (asi 15 cm) brada siaha až pod kolená opice" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6f/Editorial_cartoon_depicting_Charles_Darwin_as_an_ape_%281871%29.jpg/200px-Editorial_cartoon_depicting_Charles_Darwin_as_an_ape_%281871%29.jpg" decoding="async" width="200" height="269" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6f/Editorial_cartoon_depicting_Charles_Darwin_as_an_ape_%281871%29.jpg/300px-Editorial_cartoon_depicting_Charles_Darwin_as_an_ape_%281871%29.jpg 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6f/Editorial_cartoon_depicting_Charles_Darwin_as_an_ape_%281871%29.jpg/400px-Editorial_cartoon_depicting_Charles_Darwin_as_an_ape_%281871%29.jpg 2x" data-file-width="2068" data-file-height="2782" /></a><figcaption>Karikatúra Darwina s opičím telom.</figcaption></figure> Kniha vzbudila medzinárodný záujem<a href="#cite_note-Wyhe_2008_48_–_49-199">[194]</a> a širokú debatu bez prísnych hraníc medzi vedeckými otázkami a ideologickými, sociálnymi alebo náboženskými aspektmi.<a href="#cite_note-Bowler_2003_177_–_180-200">[195]</a> Mnoho prvých reakcií bolo nepriateľských, ale Darwin musel byť braný vážne, pretože jeho meno bolo vo vede významné a rešpektované. Okolo Pôvodu druhov nevzniklo toľko kontroverzií, ako pri vydaní knihy <a href="/w/index.php?title=Roberta_Chambers&action=edit&redlink=1" class="new" title="Roberta Chambers (stránka neexistuje)">Roberta Chambersa</a> z roku 1844 The Vestiges of the Natural History of Creation (Stopy prírodných dejín stvorenia). Tá bola vedcami odmietnutá,<a href="#cite_note-Wyhe_2008_48_–_49-199">[194]</a> ale prinútila širokú čitateľskú verejnosť rozmýšľať o možnosti, že príroda aj ľudská spoločnosť je riadená prírodnými zákonmi.<a href="#cite_note-Wyhe_2009a-43">[43]</a> O pôvode druhov, ako knihu širokého verejného záujmu, začali spájať s myšlienkami spoločenskej reformy. Jej zástancovia plne využili vlnu recenzií v časopisoch a Pôvod tak zobúdzal viac pozornosti, ako takmer všetky ďalšie vedecké práce, hoci bol menej úspešný v porovnaní s doteraz predávanou publikáciou Stopy stvorenia.<a href="#cite_note-201">[196]</a> Darwinova kniha legalizovala vedeckú diskusiu o evolučných mechanizmoch a novo razený termín <a href="/wiki/Darvinizmus" title="Darvinizmus">darvinizmus</a> bol používaný v spojitosti s celým <a href="/wiki/Evolucionizmus" class="mw-disambig" title="Evolucionizmus">evolucionizmom</a>, nie len s jeho vlastnými myšlienkami. Okolo polovice 70. rokov 19. storočia myšlienka evolucionizmu triumfovala.<a href="#cite_note-Bowler_2003_177_–_180-200">[195]</a> S výnimkou strohej narážky v záverečnej kapitole sa Darwin vyhýbal témam ľudskej evolúcie. Napriek tomu prvé recenzie tvrdili, že kniha vytvorila z myšlienky „ľudia z opíc“ (z publikácie Stopy stvorenia) krédo.<a href="#cite_note-202">[197]</a><a href="#cite_note-203">[198]</a> <a href="/wiki/V%C3%BDvoj_%C4%8Dloveka" class="mw-disambig" title="Vývoj človeka">Vývoj človeka</a> sa stal ústredným bodom diskusie a bol silne obhajovaný <a href="/wiki/Thomas_Henry_Huxley" title="Thomas Henry Huxley">Thomasom Henrym Huxleyom</a>, ktorý ho zdôrazňoval vo svojich populárnych "robotníckych prednáškach".<a href="#cite_note-204">[199]</a> Darwin svoje vlastné názory na to nevydával až do roku 1871.<a href="#cite_note-205">[200]</a> <a href="/wiki/Naturalizmus_(filozofia)" title="Naturalizmus (filozofia)">Naturalizmus</a> <a href="/w/index.php?title=Prirodzen%C3%BD_v%C3%BDber&action=edit&redlink=1" class="new" title="Prirodzený výber (stránka neexistuje)">prirodzeného výberu</a> sa ocitol v rozpore s predpokladmi <a href="/wiki/Teleol%C3%B3gia" title="Teleológia">účelu v prírode</a> a hoci to mohlo byť urovnané <a href="/wiki/Teistick%C3%A1_evol%C3%BAcia" title="Teistická evolúcia">teistickou evolúciou</a>, iné mechanizmy, ktoré vedú k väčšiemu pokroku či zámeru, boli prijateľnejšie. <a href="/wiki/Herbert_Spencer" title="Herbert Spencer">Herbert Spencer</a> mal už <a href="/wiki/Te%C3%B3ria_evol%C3%BAcie_(biol%C3%B3gia)#Lamarckizmus" title="Teória evolúcie (biológia)">lamarckismus</a> začlenený vo svojej populárnej filozofii progresívneho <a href="/wiki/Vo%C4%BEn%C3%BD_trh" title="Voľný trh">voľného trhu</a> ľudskej spoločnosti. Spopularizoval termíny evolúcia a <a href="/w/index.php?title=Pre%C5%BEitie_najzdatnej%C5%A1ieho&action=edit&redlink=1" class="new" title="Prežitie najzdatnejšieho (stránka neexistuje)">prežitie najzdatnejšieho</a> a mnohí sa domnievali, že Spencer je hlavným evolucionárskym mysliteľom.<a href="#cite_note-206">[201]</a> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Vplyv_na_vedeckú_spoločnosť">Vplyv na vedeckú spoločnosť</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=27" title="Upraviť sekciu: Vplyv na vedeckú spoločnosť" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=27" title="Editovat zdrojový kód sekce Vplyv na vedeckú spoločnosť">upraviť zdroj</a>]</div> Vedeckí čitatelia už boli oboznámení s argumentmi, že druhy sa menia počas procesov, ktoré podliehajú <a href="/wiki/Pr%C3%ADrodn%C3%BD_z%C3%A1kon" title="Prírodný zákon">prírodným zákonom</a>, ale Lamarckove myšlienky o premene a nejasný „zákon vývoja“ v Stopách stvorenia nenašli vedeckú podporu. Darwin prezentoval <a href="/w/index.php?title=Pr%C3%ADrodn%C3%BD_v%C3%BDber&action=edit&redlink=1" class="new" title="Prírodný výber (stránka neexistuje)">prírodný výber</a> ako vedecky testovateľný mechanizmus a súčasne uznával, že ďalšie mechanizmy ako <a href="/w/index.php?title=Dedi%C4%8Dnos%C5%A5_z%C3%ADskan%C3%BDch_vlastnost%C3%AD&action=edit&redlink=1" class="new" title="Dedičnosť získaných vlastností (stránka neexistuje)">dedičnosť získaných vlastností</a> sú možné. Svojou stratégiou dokázal vyvolať uznanie, že evolúcia prostredníctvom prírodných zákonov je hodná vedeckej štúdie, a do roku 1875 to, že evolúcia naozaj prebieha, uznalo mnoho vedcov, ale len niekoľko z nich považovalo prirodzený výber za významný. Darwinova vedecká metóda bola aj spochybnená. Jej zástancovia podporovali <a href="/wiki/Empirizmus" title="Empirizmus">empirizmus</a> <a href="/wiki/John_Stuart_Mill" title="John Stuart Mill">Millovho</a> diela Systém logiky, zatiaľ čo odporcovia sa držali idealistickej školy <a href="/wiki/William_Whewell" title="William Whewell">Whewellovej</a> <a href="/w/index.php?title=Filozofia_indukt%C3%ADvnych_vied&action=edit&redlink=1" class="new" title="Filozofia induktívnych vied (stránka neexistuje)">Filozofie induktívnych vied</a>, podľa ktorej môže výskum začať s intuitívnou skutočnosťou, že druhy sú pevne dané a vytvorené podľa Božieho plánu.<a href="#cite_note-207">[202]</a> Skorá podpora Darwinových myšlienok prišla vo forme objavov z poľa prírodovedcov študujúcich <a href="/wiki/Biogeografia" title="Biogeografia">biogeografiu</a> a <a href="/wiki/Ekol%C3%B3gia" title="Ekológia">ekológiu</a>, vrátane <a href="/w/index.php?title=Joseph_Dalton_Hooker&action=edit&redlink=1" class="new" title="Joseph Dalton Hooker (stránka neexistuje)">Josepha Daltona Hookera</a> roku 1860 a <a href="/w/index.php?title=Asa_Gray&action=edit&redlink=1" class="new" title="Asa Gray (stránka neexistuje)">Asu Graya</a> roku 1862. <a href="/w/index.php?title=Henry_Walter_Bates&action=edit&redlink=1" class="new" title="Henry Walter Bates (stránka neexistuje)">Henry Walter Bates</a> prezentoval v roku 1861 výskum, ktorý vysvetlil mimikry hmyzu použitím prirodzeného výberu. <a href="/wiki/Alfred_Russel_Wallace" title="Alfred Russel Wallace">Alfred Russel Wallace</a> prerokúval dôkazy z prieskumu <a href="/w/index.php?title=Malajzijsk%C3%A9_s%C3%BAostrovie&action=edit&redlink=1" class="new" title="Malajzijské súostrovie (stránka neexistuje)">Malajského súostrovia</a>, v rámci ktorého vydal roku 1864 článok obsahujúci evolučné vysvetlenie <a href="/w/index.php?title=Wallaceova_l%C3%ADnia&action=edit&redlink=1" class="new" title="Wallaceova línia (stránka neexistuje)">Wallaceovej línie</a>.<a href="#cite_note-208">[203]</a> <figure class="mw-halign-left" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Huxley_-_Mans_Place_in_Nature.jpg" class="mw-file-description"><img alt="čiernobielo, pohľady zboku, zľava doprava: gibon, orangutan, šimpanz, gorila a človek; všetky kostry v životnej veľkosti, len gibon 2-krát zväčšený; všetci majú rovnaké kosti, len rôznych proporcií; človek má najväčšiu mozgovú časť lebky, všetky opice majú prsty približne rovnako dlhé ale asi 2-krát dlhšie ako človek, gibon má najdlhšie ruky, malú čeľusť, chabé rebrá; orangutan má kratšie ruky ako gibon ale dlhšie ako človek, veľkosť hrudníka a hrúbku kostí približne ako človek; šimpanz má ešte mohutnejšie kosti ako orangutan, trošku menšiu tvárovú časť; gorila má najmohutnejšiu kostru (najhrubšie kosti, najväčšie stavce, najväčšiu sánku, najväčšie lopatky a panvu)" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/91/Huxley_-_Mans_Place_in_Nature.jpg/260px-Huxley_-_Mans_Place_in_Nature.jpg" decoding="async" width="260" height="156" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/91/Huxley_-_Mans_Place_in_Nature.jpg/390px-Huxley_-_Mans_Place_in_Nature.jpg 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/91/Huxley_-_Mans_Place_in_Nature.jpg/520px-Huxley_-_Mans_Place_in_Nature.jpg 2x" data-file-width="1103" data-file-height="660" /></a><figcaption><a href="/wiki/Thomas_Henry_Huxley" title="Thomas Henry Huxley">Huxley</a> použil ilustrácie, aby ukázal, že ľudia a opice majú tú istú základnú variáciu štruktúry kostry.</figcaption></figure> Evolúcia mala menej zrejmých aplikácií v <a href="/wiki/Anat%C3%B3mia" title="Anatómia">anatómii</a> a <a href="/wiki/Morfol%C3%B3gia" class="mw-disambig" title="Morfológia">morfológii</a> a spočiatku mala tiež malý vplyv na výskum anatóma <a href="/wiki/Thomas_Henry_Huxley" title="Thomas Henry Huxley">Thomasa Henryho Huxleyho</a>.<a href="#cite_note-Bowler_2003_184_–_185-209">[204]</a> Napriek tomu Huxley silne podporoval Darwina a jeho myšlienku evolúcie, požadoval však experimenty, ktoré by dokazovali, či prírodný výber môže formovať nové druhy, a pýtal sa, či je Darwinov gradualizmus vhodný pre spôsobenie <a href="/wiki/Speci%C3%A1cia" title="Speciácia">speciácie</a> bez <a href="/w/index.php?title=Saltacionizmus&action=edit&redlink=1" class="new" title="Saltacionizmus (stránka neexistuje)">veľkých zmien</a> z generácie na generáciu. Huxley chcel urobiť vedu svetskou, bez náboženských zásahov, a jeho článok vydaný v máji 1860 vo <a href="/w/index.php?title=Westminster_Review&action=edit&redlink=1" class="new" title="Westminster Review (stránka neexistuje)">Westminster Review</a> podporoval <a href="/wiki/Naturalizmus_(filozofia)" title="Naturalizmus (filozofia)">vedecký naturalizmus</a> viac ako prírodnú teológiu.<a href="#cite_note-210">[205]</a><a href="#cite_note-211">[206]</a> Chválil Darwina za „rozšírenie vlády Vedy nad oblasťami myslenia, do ktorých až doteraz prenikala len ťažko“. Razil termín „<a href="/wiki/Darvinizmus" title="Darvinizmus">darvinizmus</a>“ ako súčasť snahy zosvetštiť a sprofesionalizovať vedu.<a href="#cite_note-212">[207]</a> Huxley získal vplyv a založil <a href="/w/index.php?title=X_Club&action=edit&redlink=1" class="new" title="X Club (stránka neexistuje)">X Club</a>, ktorý využil denník <a href="/wiki/Nature" title="Nature">Nature</a> na propagáciu evolúcie a naturalizmu, formujúc tak množstvo neskorej <a href="/wiki/Viktori%C3%A1nska_%C3%A9ra" title="Viktoriánska éra">viktoriánskej</a> vedy. Neskôr nemecký morfológ <a href="/wiki/Ernst_Haeckel" title="Ernst Haeckel">Ernst Haeckel</a> presvedčil Huxleyho, že <a href="/wiki/Porovn%C3%A1vanie" title="Porovnávanie">komparatívna</a> <a href="/wiki/Anat%C3%B3mia" title="Anatómia">anatómia</a> a <a href="/wiki/Paleontol%C3%B3gia" title="Paleontológia">paleontológia</a> môžu byť použité na rekonštrukciu <a href="/wiki/Fylogenetika" title="Fylogenetika">evolučných rodokmeňov</a>.<a href="#cite_note-Bowler_2003_184_–_185-209">[204]</a><a href="#cite_note-213">[208]</a> Hlavným prírodovedcom v Británii bol anatóm <a href="/wiki/Richard_Owen" title="Richard Owen">Richard Owen</a>, idealista, ktorý v 50. rokoch 19. storočia konvertoval k názoru, že história života je postupné odhaľovanie Božieho plánu.<a href="#cite_note-214">[209]</a> Owenova recenzia Pôvodu v <a href="/w/index.php?title=Edinburgh_Review&action=edit&redlink=1" class="new" title="Edinburgh Review (stránka neexistuje)">Edinburgh Review</a> v apríli 1860 kruto napadla Huxleyho, Hookera a Darwina,<a href="#cite_note-215">[210]</a> ale tiež signalizovala prijatie akejsi evolúcie ako <a href="/w/index.php?title=Teol%C3%B3gie&action=edit&redlink=1" class="new" title="Teológie (stránka neexistuje)">teleologického</a> plánu pokračujúceho v „riadenom tvorení“ s tým, že nové druhy vznikajú prirodzeným zrodom. Medzi tých, ktorí zamietali prírodný výber, ale podporovali „stvorenie narodením“, patril tiež <a href="/w/index.php?title=George_Campbell&action=edit&redlink=1" class="new" title="George Campbell (stránka neexistuje)">George Campbell</a>, ôsmy vojvoda z <a href="/w/index.php?title=Argyll&action=edit&redlink=1" class="new" title="Argyll (stránka neexistuje)">Argyll</a>, ktorý vysvetlil krásu peria Božím plánom.<a href="#cite_note-216">[211]</a><a href="#cite_note-217">[212]</a> Od roku 1858 Huxley zdôrazňoval anatomické podobnosti medzi <a href="/wiki/%C4%BDudoopice" class="mw-disambig" title="Ľudoopice">ľudoopmi</a> a ľuďmi, popierajúc Owenov názor, že ľudia sú oddelená podtrieda. Ich nezhoda ohľadom ľudského pôvodu sa dostala do popredia na schôdzi <a href="/w/index.php?title=Britsk%C3%A1_vedeck%C3%A1_asoci%C3%A1cia&action=edit&redlink=1" class="new" title="Britská vedecká asociácia (stránka neexistuje)">Britskej asociácie pre rozvoj vedy</a> ako dnes už legendárna <a href="/w/index.php?title=Oxfordsk%C3%A1_evolucion%C3%A1rska_debata_1860&action=edit&redlink=1" class="new" title="Oxfordská evolucionárska debata 1860 (stránka neexistuje)">oxfordská evolucionárska debata</a> (Debata Huxley-Wilberforce) z roku 1860.<a href="#cite_note-218">[213]</a><a href="#cite_note-219">[214]</a> V priebehu dvoch rokov prudkého verejného sporu Huxley ukázal, že sa Owen mýlil vo svojom tvrdení, že opičím mozgom chýba štruktúra, ktorá sa vyskytuje u mozgov ľudských.<a href="#cite_note-220">[215]</a><a href="#cite_note-221">[pozn. 6]</a> Ďalší, vrátane <a href="/wiki/Charles_Lyell" title="Charles Lyell">Charlesa Lyella</a> a <a href="/wiki/Alfred_Russel_Wallace" title="Alfred Russel Wallace">Alfreda Russela Wallacea</a>, mysleli, že ľudia zdieľajú spoločného predka s ľudoopmi, ale vyššie mentálne zručnosti sa nemohli vyvíjať skrze čisto hmotný proces. Darwin publikoval svoje vlastné vysvetlenie v knihe z roku 1871 <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_%C4%8Dloveka&action=edit&redlink=1" class="new" title="O pôvode človeka (stránka neexistuje)">O pôvode človeka</a> (The Descent of Man, and Selection in Relation to Sex).<a href="#cite_note-222">[216]</a> <div class="mw-heading mw-heading4"><h4 id="Vplyv_mimo_Veľkú_Britániu">Vplyv mimo Veľkú Britániu</h4>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=28" title="Upraviť sekciu: Vplyv mimo Veľkú Britániu" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=28" title="Editovat zdrojový kód sekce Vplyv mimo Veľkú Britániu">upraviť zdroj</a>]</div> <figure class="mw-default-size mw-halign-right" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Pedigree_of_man_(Haeckel_1874).jpg" class="mw-file-description"><img alt="čiernobiela kresba v tvare mohutného skutočného stromu (bez listov), popisy v nemčine, dole "Moneren", hore "Menschen"; názov je "Stammbaum des Menschen"" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/da/Pedigree_of_man_%28Haeckel_1874%29.jpg/220px-Pedigree_of_man_%28Haeckel_1874%29.jpg" decoding="async" width="220" height="381" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/da/Pedigree_of_man_%28Haeckel_1874%29.jpg/330px-Pedigree_of_man_%28Haeckel_1874%29.jpg 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/da/Pedigree_of_man_%28Haeckel_1874%29.jpg/440px-Pedigree_of_man_%28Haeckel_1874%29.jpg 2x" data-file-width="1200" data-file-height="2077" /></a><figcaption><a href="/wiki/Ernst_Haeckel" title="Ernst Haeckel">Haeckelov</a> evolučný strom sa od Darwinovho líši, zobrazuje kmeň vedúci k človeku s vetvením k rôznym zvieratám.</figcaption></figure> Evolučné myšlienky – nie však prírodný výber – boli prijaté nemeckými biológmi, zvyknutým na myšlienky <a href="/wiki/Homol%C3%B3gia_(biol%C3%B3gia)" title="Homológia (biológia)">homológie</a> v <a href="/wiki/Morfol%C3%B3gia" class="mw-disambig" title="Morfológia">morfológii</a> z <a href="/wiki/Johann_Wolfgang_von_Goethe" title="Johann Wolfgang von Goethe">Goetheho</a> <a href="/w/index.php?title=Metamorf%C3%B3za_rastl%C3%ADn&action=edit&redlink=1" class="new" title="Metamorfóza rastlín (stránka neexistuje)">Metamorfóz rastlín</a> a z ich dlhej tradície komparatívnej anatómie. <a href="/w/index.php?title=Heinrich_Georg_Bronn&action=edit&redlink=1" class="new" title="Heinrich Georg Bronn (stránka neexistuje)">Bronnove</a> úpravy v jeho nemeckom preklade zvýšili obavy konzervatívcov, ale nadchli politických radikálov. <a href="/wiki/Ernst_Haeckel" title="Ernst Haeckel">Ernst Haeckel</a> bol mimoriadne nadšený a dal si za cieľ zjednotiť Darwinove myšlienky s Lamarckovými a Goethovými, pričom chcel súčasne prezentovať princípy <a href="/wiki/Filozofia_pr%C3%ADrody" title="Filozofia prírody">filozofia prírody</a>.<a href="#cite_note-Browne_2002_140_–_142-95">[93]</a><a href="#cite_note-Bowler_2003_186_–_187_237_241-223">[217]</a> K ich ambicióznemu programu rekonštrukcie dejín života na Zemi, podporovanému <a href="/wiki/Paleontol%C3%B3gia" title="Paleontológia">paleontologickými</a> objavmi, sa pripojil aj <a href="/wiki/Thomas_Henry_Huxley" title="Thomas Henry Huxley">Huxley</a>. Haeckel rozsiahlo využil <a href="/wiki/Embryol%C3%B3gia" title="Embryológia">embryológiu</a> vo svojej <a href="/wiki/Rekapitula%C4%8Dn%C3%A1_te%C3%B3ria" title="Rekapitulačná teória">rekapitulačnej teórii</a>, ktorá vyjadrovala progresívny, takmer lineárny model evolúcie. Darwin, ktorý sledoval aj vývoj v zahraničí, si poznamenal, že <a href="/wiki/Karl_Ernst_von_Baer" title="Karl Ernst von Baer">Baerovy</a> zákony embryológie podporujú jeho myšlienku zložitého vetvenia.<a href="#cite_note-224">[218]</a> <a href="/w/index.php?title=Asa_Gray&action=edit&redlink=1" class="new" title="Asa Gray (stránka neexistuje)">Asa Gray</a> propagoval a obhajoval O pôvode druhov proti americkým prírodovedcom s idealistickým prístupom, najmä proti <a href="/w/index.php?title=Jean_Louis_Rodolphe_Agassiz&action=edit&redlink=1" class="new" title="Jean Louis Rodolphe Agassiz (stránka neexistuje)">Louisovi Agassizovi</a>, ktorý videl každý druh ako samostatnú a pevne danú jednotku v mysli Stvoriteľa. Agassiz klasifikoval ako druhy aj to, čo iní považovali iba za odrody. <a href="/wiki/Edward_Drinker_Cope" title="Edward Drinker Cope">Edward Drinker Cope</a> a <a href="/w/index.php?title=Alpheus_Hyatt&action=edit&redlink=1" class="new" title="Alpheus Hyatt (stránka neexistuje)">Alpheus Hyatt</a> porovnávali tento pohľad s evolucionizom vo forme <a href="/w/index.php?title=Neolamarckismus&action=edit&redlink=1" class="new" title="Neolamarckismus (stránka neexistuje)">neolamarckismu</a>, zahŕňajúceho rekapitulačnú teóriu.<a href="#cite_note-Bowler_2003_186_–_187_237_241-223">[217]</a> Francúzsky hovoriaci prírodovedci v niekoľkých krajinách ukázali pochopenie pre upravenejší francúzsky preklad <a href="/w/index.php?title=Cl%C3%A9mence_Royerov%C3%A1&action=edit&redlink=1" class="new" title="Clémence Royerová (stránka neexistuje)">Clémence Royerovej</a>, ale Darwinove myšlienky mali vo Francúzsku malý vplyv. Tu každý vedec podporujúci evolučné myšlienky volil formu lamarckismu.<a href="#cite_note-Browne_2002_142_–_144-98">[96]</a> Ruská inteligencia prijala všeobecný fenomén evolúcie už niekoľko rokov pred publikovaním Darwinovej teórie a vedci ju rýchlo zobrali do úvahy, hoci <a href="/wiki/Maltuzi%C3%A1nstvo" title="Maltuziánstvo">maltuziánske</a> aspekty boli vnímané ako relatívne nedôležité. Politická ekonómia boja bola <a href="/wiki/Karl_Marx" title="Karl Marx">Marxom</a> a <a href="/wiki/Lev_Nikolajevi%C4%8D_Tolstoj" title="Lev Nikolajevič Tolstoj">Tolstojom</a> kritizovaná ako britský stereotyp. Tolstoj prostredníctvom postavy Konštantína Levina v románe <a href="/wiki/Lev_Nikolajevi%C4%8D_Tolstoj#Dielo" title="Lev Nikolajevič Tolstoj">Anna Kareninová</a> ostro kritizuje mravnosť Darwinových názorov.<a href="#cite_note-Browne_2002_256_–_259-94">[92]</a> <div class="mw-heading mw-heading4"><h4 id="Námietky_k_prirodzenému_výberu">Námietky k prirodzenému výberu</h4>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=29" title="Upraviť sekciu: Námietky k prirodzenému výberu" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=29" title="Editovat zdrojový kód sekce Námietky k prirodzenému výberu">upraviť zdroj</a>]</div> Boli tu vážne vedecké námietky k procesu <a href="/w/index.php?title=Prirodzen%C3%BD_v%C3%BDber&action=edit&redlink=1" class="new" title="Prirodzený výber (stránka neexistuje)">prirodzeného výberu</a> ako kľúčovému mechanizmu evolúcie, vrátane trvania <a href="/wiki/Karl_Wilhelm_von_N%C3%A4geli" title="Karl Wilhelm von Nägeli">Karla von Nägeliho</a> na tom, že bežný rys bez adaptívnej výhody sa nemôže vyvinúť výberom. Darwin pripustil, že by to mohlo súvisieť s adaptívnymi vlastnosťami. Jeho odhadu, že vek Zeme umožnil postupnú evolúciu, oponoval <a href="/wiki/William_Thomson" title="William Thomson">William Thomson</a> (neskôr známy pod svojím šľachtickým menom lord Kelvin), ktorý vypočítal, že sa ochladzuje menej ako 100 miliónov rokov. Darwin prijal <a href="/w/index.php?title=Zmie%C5%A1an%C3%A1_dedi%C4%8Dnos%C5%A5&action=edit&redlink=1" class="new" title="Zmiešaná dedičnosť (stránka neexistuje)">zmiešanú dedičnosť</a>, ale <a href="/w/index.php?title=Fleeming_Jenkin&action=edit&redlink=1" class="new" title="Fleeming Jenkin (stránka neexistuje)">Fleeming Jenkin</a> kalkuloval, že prírodný výber, ktorý znaky kombinuje, nemôže zhromažiť tie užitočné. Darwin sa snažil čeliť týmto námietkam v piatom vydaní. <a href="/w/index.php?title=George_Jackson_Mivart&action=edit&redlink=1" class="new" title="George Jackson Mivart (stránka neexistuje)">George Jackson Mivart</a> podporoval riadenú evolúciu a zostavil vedecké aj náboženské námietky proti prirodzenému výberu. V reakcii na ne Darwin urobil dôležité zmeny v šiestom vydaní. Problémy veku Zeme a dedičnosti boli však vyriešené až v 20. storočí.<a href="#cite_note-Mivart_1871_?-85">[84]</a><a href="#cite_note-225">[219]</a> Do polovice 70. rokov 19. storočia prijala evolúciu väčšina vedcov, ale prirodzený výber bol odsunutý do podružnej role, lebo verila, že evolúcia je zámerná a pokračujúca. Rad evolučných teórií v dobách „<a href="/w/index.php?title=Zatmenie_darwinizmu&action=edit&redlink=1" class="new" title="Zatmenie darwinizmu (stránka neexistuje)">zatmenia darvinizmu</a>“ obsahovala formy <a href="/w/index.php?title=Saltacionizmus&action=edit&redlink=1" class="new" title="Saltacionizmus (stránka neexistuje)">saltacionizmu</a>, podľa ktorého vznikajú nové druhy pomocou skokov, nie postupným prispôsobovaním. Objavili sa aj formy <a href="/w/index.php?title=Ortogen%C3%A9zy&action=edit&redlink=1" class="new" title="Ortogenézy (stránka neexistuje)">ortogenézy</a>, hlásajúce, že druhy majú vnútorné tendencie meniť sa v konkrétnom smere, a formy neolamarckismu, v ktorých dedičnosť získaných znakov vedie k vývoju. Menšinový názor <a href="/w/index.php?title=August_Weismann&action=edit&redlink=1" class="new" title="August Weismann (stránka neexistuje)">Augusta Weismanna</a>, že prirodzený výber je jediným mechanizmom, bol nazvaný pojmom <a href="/wiki/Neodarvinizmus" title="Neodarvinizmus">neodarvinizmus</a>. Všeobecne sa predpokladalo, že znovuobjavenie <a href="/wiki/Gregor_Mendel#Mendelove_pravidlá" title="Gregor Mendel">Mendelových zákonov dedičnosti</a>-<a href="/wiki/Mendelizmus" title="Mendelizmus">mendelizmus</a> ruší platnosť Darwinových názorov.<a href="#cite_note-226">[220]</a><a href="#cite_note-Quammen_2006_205_–_234-227">[221]</a> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Vplyv_na_ekonomické_a_politické_diskusie">Vplyv na ekonomické a politické diskusie</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=30" title="Upraviť sekciu: Vplyv na ekonomické a politické diskusie" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=30" title="Editovat zdrojový kód sekce Vplyv na ekonomické a politické diskusie">upraviť zdroj</a>]</div> Kým niektorí ako Spencer použili analógiu prirodzeného výberu ako argument proti zásahom vlády do ekonomiky na podporu chudobných, iní vrátane Wallaceho argumentovali, že zásahy sú potrebné na nápravu sociálnych a ekonomických nespravodlivostí podľa zásady fair play predtým, ako prirodzený výber môže v budúcnosti zdokonaliť ľudstvo. Niektoré politické komentáre vrátane Physics and Politics <a href="/w/index.php?title=Walter_Bagehot&action=edit&redlink=1" class="new" title="Walter Bagehot (stránka neexistuje)">Waltera Bagehota</a> z roku 1872 sa pokúšali rozšíriť myšlienku prirodzeného výberu na konkurenciu medzi národmi a medzi ľudskými rasami. Takéto myšlienky boli včlenené do už prebiehajúcej snahy niekoľkých prác v antropológii, ktoré sa snažili vedecky dokázať nadradenosť <a href="/wiki/Europoidn%C3%A1_rasa" title="Europoidná rasa">európoidnej rasy</a> nad nebelošskými rasami a ospravedliť európsky imperializmus. Historici píšu, že títo politickí a ekonomickí komentátori mali iba povrchné znalosti Darwinovej vedeckej teórie a boli rovnako silno ovplyvnení inými koncepciami o sociálnom vývoji, ako boli napr. Lamarckiánske myšlienky Spencera a Haeckela. Darwin protestoval proti zneužívaniu jeho myšlienok na ospravedlnenie vojenskej agresie a neetických obchodných praktík, pretože veril, že morálka je súčasťou zdatnosti (fitnes) ľudstva; odporoval aj <a href="/w/index.php?title=Polygenizmus&action=edit&redlink=1" class="new" title="Polygenizmus (stránka neexistuje)">polygenizmu</a>, myšlienke, že ľudské rasy sa zásadne líšia a nemajú spoločného nedávneho predka.<a href="#cite_note-228">[222]</a> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Náboženský_postoj">Náboženský postoj</h3>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=31" title="Upraviť sekciu: Náboženský postoj" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=31" title="Editovat zdrojový kód sekce Náboženský postoj">upraviť zdroj</a>]</div> V dobách meniaceho sa myslenia a zvyšujúceho sa zosvetšťovania vyvolala Darwinova kniha najrôznejšie náboženské reakcie. Spory, ktoré vznikli, boli zložité a vznikla veľká oblasť kompromisov. Objavy v geológii znamenali, že tu bol malý odpor založený na doslovnej interpretácii knihy <a href="/wiki/Genesis" class="mw-disambig" title="Genesis">Genesis</a>,<a href="#cite_note-Bowler_2003_202_–_208-229">[223]</a> ale obhajoba <a href="/w/index.php?title=Teleologick%C3%BD_argument&action=edit&redlink=1" class="new" title="Teleologický argument (stránka neexistuje)">teleologického argumentu</a> a <a href="/wiki/Prirodzen%C3%A1_teol%C3%B3gia" title="Prirodzená teológia">prirodzenej teológie</a> bola centrálnym námetom debát o knihe v anglicky hovoriacom svete.<a href="#cite_note-230">[224]</a><a href="#cite_note-231">[225]</a> <figure class="mw-default-size mw-halign-left" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Rev_Baden_Powell.jpg" class="mw-file-description"><img alt="čiernobielo, pohľad skoro spredu, kúsok zboku: sediaci v kresle, v rukách drží klobúk, pozerá na maliara, rovný nos, dvojitá brada" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f2/Rev_Baden_Powell.jpg/220px-Rev_Baden_Powell.jpg" decoding="async" width="220" height="281" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f2/Rev_Baden_Powell.jpg/330px-Rev_Baden_Powell.jpg 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/f2/Rev_Baden_Powell.jpg 2x" data-file-width="350" data-file-height="447" /></a><figcaption>Liberálny teológ Baden Powell bránil evolučné myšlienky, argumentujúc tým, že introdukcia nových druhov by mala byť považovaná skôr za prírodný, ako zázračný proces.<a href="#cite_note-232">[226]</a></figcaption></figure> Prirodzená teológia nebola zjednotenou náukou a zatiaľ čo niektorí, ako napríklad Louis Agassiz, boli silne proti myšlienkam uvedeným v knihe, iní sa usilovali o zmier, podľa ktorého bola evolúcia videná ako smerujúca k cieľu.<a href="#cite_note-Bowler_2003_202_–_208-229">[223]</a> V Anglikánskej cirkvi vysvetľovali niektorí <a href="/wiki/Liber%C3%A1lna_teol%C3%B3gia" title="Liberálna teológia">liberálni duchovní</a> prírodný výber ako nástroj Božieho plánu. Kňaz Charles Kingsley ho videl len ako „vznešené poňatie Božstva“.<a href="#cite_note-h2007-233">[227]</a><a href="#cite_note-234">[228]</a> V druhom vydaní z januára 1860 uviedol Darwin Kingsleyho ako „presláveného duchovného“ a pridal frázu „Stvoriteľom“ ("by the Creator") do záverečnej vety takto: „... život, s jeho rôznymi silami, ktoré boli pôvodne pôvodne vdýchnuté Stvoriteľom do jednej alebo niekoľkých málo foriem“<a href="#cite_note-Darwin_Leakey_1989_213-187">[182]</a><a href="#cite_note-235">[229]</a> Zatiaľ čo niektorí komentátori toto považujú za ústupok náboženstvu, ktorého Darwin neskôr ľutoval,<a href="#cite_note-Browne_2002_95_–_96-81">[80]</a> v tej dobe bol Darwin toho názoru, že Boh stvoril život skrz prírodné zákony,<a href="#cite_note-236">[230]</a><a href="#cite_note-237">[231]</a> a už v prvom vydaní sa objavilo niekoľko odkazov na „stvorenie“.<a href="#cite_note-238">[232]</a> <a href="/w/index.php?title=Baden_Powell&action=edit&redlink=1" class="new" title="Baden Powell (stránka neexistuje)">Baden Powell</a> velebil „majstrovský zväzok pána Darwina (podporujúci) impozantný princíp samovyvíjajúcich sa síl prírody“.<a href="#cite_note-239">[233]</a> V Amerike <a href="/w/index.php?title=Asa_Gray&action=edit&redlink=1" class="new" title="Asa Gray (stránka neexistuje)">Asa Gray</a> dokazoval, že evolúcia je druhotný efekt, čiže modus operandi prvotnej príčiny plánu,<a href="#cite_note-240">[234]</a> a publikoval brožúru obhajujúcu knihu, pokiaľ ide o <a href="/wiki/Teistick%C3%A1_evol%C3%BAcia" title="Teistická evolúcia">teistickú evolúciu</a>. Nazval ju Prírodný výber nie je nezlučiteľný s prírodnou teológiou.<a href="#cite_note-h2007-233">[227]</a><a href="#cite_note-241">[235]</a><a href="#cite_note-242">[236]</a> Teistická evolúcia sa stala populárnym kompromisom a St. George Jackson Mivart patril medzi tých, ktorí prijali evolúciu, ale napádali Darwinov naturalistický mechanizmus. Nakoniec bolo pochopené, že nadprirodzený zásah nemôže byť vedeckým vysvetlením, a naturalistické mechanizmy ako <a href="/wiki/Neolamarckizmus" title="Neolamarckizmus">neolamarckizmus</a> boli obľúbenejšie ako <a href="/wiki/Te%C3%B3ria_evol%C3%BAcie_(biol%C3%B3gia)#Prirodzený_výber" title="Teória evolúcie (biológia)">prírodný výber</a>, pretože boli zlučiteľnejšie s účelom.<a href="#cite_note-Bowler_2003_202_–_208-229">[223]</a> Aj keď kniha ledva narážala na <a href="/wiki/Antropogen%C3%A9za" title="Antropogenéza">vývoj človeka</a>, rýchlo sa stala centrom diskusií, pretože mentálne a morálne vlastnosti boli chápané ako duchovné stránky nehmotnej <a href="/wiki/Du%C5%A1a" title="Duša">duše</a> a verilo sa, že zvieratá duchovné vlastnosti nemajú. Tento konflikt mohol byť urovnaný predpokladom, že tu bol nejaký nadprirodzený zásah ovplyvňujúci cestu, ktorá viedla k človeku, alebo chápaním evolúcie ako zámerného a postupného vzostup ľudstva do pozície v čele prírody.<a href="#cite_note-Bowler_2003_202_–_208-229">[223]</a> Kým mnohí konzervatívni teológovia evolúciu prijali, <a href="/w/index.php?title=Charles_Hodge&action=edit&redlink=1" class="new" title="Charles Hodge (stránka neexistuje)">Charles Hodge</a> v kritike „Čo je darvinizmus?“ z roku 1874 argumentoval, že <a href="/wiki/Darvinizmus" title="Darvinizmus">darvinizmus</a>, odmietajúc Boží plán, je ateizmom. Napriek tomu ale prijal, že Asa Gray plán neodmieta.<a href="#cite_note-243">[237]</a><a href="#cite_note-244">[238]</a> Gray odpovedal, že toto obvinenie nesprávne interpretovalo Darwinov text.<a href="#cite_note-245">[239]</a> Na začiatku 20. storočia boli štyria významní autori publikácie The Fundamentals (po slovensky Princípy) výslovne otvorení možnosti, že Boh tvoril skrze evolúciu,<a href="#cite_note-246">[240]</a> <a href="/wiki/Fundamentalizmus" title="Fundamentalizmus">fundamentalizmus</a> však inšpiroval americký <a href="/w/index.php?title=Stvorite%C4%BEsko_%E2%80%93_evolu%C4%8Dn%C3%BD_spor&action=edit&redlink=1" class="new" title="Stvoriteľsko – evolučný spor (stránka neexistuje)">stvoriteľsko – evolučný spor</a>, ktorý začal v 20. rokoch 20. storočia. Na prelome 19. a 20. storočia oponovali evolúcii niektorí konzervatívni <a href="/wiki/R%C3%ADmskokatol%C3%ADcka_cirkev" class="mw-redirect" title="Rímskokatolícka cirkev">rímskokatolícki</a> spisovatelia a vplyvní <a href="/wiki/Spolo%C4%8Dnos%C5%A5_Je%C5%BEi%C5%A1ova" title="Spoločnosť Ježišova">jezuiti</a>. Oproti tomu ďalší katolícki spisovatelia, počnúc Mivartom, poukázali na to, že raní <a href="/wiki/Cirkevn%C3%BD_otec_(stredovek)" title="Cirkevný otec (stredovek)">cirkevní otcovia</a> v tejto oblasti Genesis doslovne nevykladali.<a href="#cite_note-247">[241]</a> <a href="/wiki/Vatik%C3%A1n" title="Vatikán">Vatikán</a> uviedol v <a href="/wiki/Encyklika" title="Encyklika">pápežskej encyklike z roku 1950</a> svoj oficiálny postoj, podľa ktorého evolúcia nie je v rozpore s katolíckym učením.<a href="#cite_note-248">[242]</a><a href="#cite_note-249">[243]</a> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Novodobý_vplyv">Novodobý vplyv</h2>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=32" title="Upraviť sekciu: Novodobý vplyv" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=32" title="Editovat zdrojový kód sekce Novodobý vplyv">upraviť zdroj</a>]</div> <figure class="mw-default-size mw-halign-right" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:CollapsedtreeLabels-simplified.svg" class="mw-file-description"><img alt="stromový diagram v tvare kruhu s 2 hlavnými vetvami: vpravo baktérie, ľavá vetva sa delí na archeóny a eukaryoty" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/12/CollapsedtreeLabels-simplified.svg/220px-CollapsedtreeLabels-simplified.svg.png" decoding="async" width="220" height="145" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/12/CollapsedtreeLabels-simplified.svg/330px-CollapsedtreeLabels-simplified.svg.png 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/12/CollapsedtreeLabels-simplified.svg/440px-CollapsedtreeLabels-simplified.svg.png 2x" data-file-width="800" data-file-height="528" /></a><figcaption>Moderný <a href="/w/index.php?title=Fylogenetick%C3%BD_strom&action=edit&redlink=1" class="new" title="Fylogenetický strom (stránka neexistuje)">fylogenetický strom</a> založený na <a href="/wiki/Gen%C3%B3m" title="Genóm">genómovej</a> analýze ukazuje systém troch <a href="/w/index.php?title=Dom%C3%A9na_(taxon%C3%B3mia)&action=edit&redlink=1" class="new" title="Doména (taxonómia) (stránka neexistuje)">domén</a>.</figcaption></figure> Rôzne alternatívne evolučné mechanizmy podporované počas „<a href="/w/index.php?title=Zatmenie_darvinizmu&action=edit&redlink=1" class="new" title="Zatmenie darvinizmu (stránka neexistuje)">zatmenia darwinizmu</a>“ sa stali neudržateľnými, keď sa ľudia stále viac dozvedali o dedičnosti a <a href="/wiki/Mut%C3%A1cia" class="mw-disambig" title="Mutácia">mutácii</a>. Plný význam <a href="/w/index.php?title=Prirodzen%C3%BD_v%C3%BDber&action=edit&redlink=1" class="new" title="Prirodzený výber (stránka neexistuje)">prirodzeného výberu</a> bol prijatý až v 30. a 40. rokoch 20. storočia ako časť <a href="/wiki/Te%C3%B3ria_evol%C3%BAcie_(biol%C3%B3gia)#Neodarwinizmus" title="Teória evolúcie (biológia)">modernej evolučnej syntézy</a>. Počas tohto zlúčenia spojili biológovia a štatistici, vrátane <a href="/w/index.php?title=Ronald_Fisher&action=edit&redlink=1" class="new" title="Ronald Fisher (stránka neexistuje)">Ronalda Fishera</a>, <a href="/w/index.php?title=Sewall_Wright&action=edit&redlink=1" class="new" title="Sewall Wright (stránka neexistuje)">Sewalla Wrighta</a> a <a href="/wiki/John_Burdon_Sanderson_Haldane" title="John Burdon Sanderson Haldane">J. B. S. Haldaneho</a>, Darwinov výber so štatistickým chápaním <a href="/wiki/Gregor_Mendel#Mendelove_pravidlá" title="Gregor Mendel">Mendelových zákonov dedičnosti</a>.<a href="#cite_note-Quammen_2006_205_–_234-227">[221]</a> <a href="/wiki/Te%C3%B3ria_evol%C3%BAcie_(biol%C3%B3gia)" title="Teória evolúcie (biológia)">Moderná evolučná teória</a> sa naďalej vyvíja. Darwinova teória evolúcie prírodným výberom so svojim modelom vetvenia od spoločného predka sa stala jednotiacou teóriou biologických vied. Teória vysvetľuje rozmanitosť žijúcich organizmov a ich prispôsobenie sa životnému prostrediu. S bezkonkurenčnou schopnosťou vysvetľovať nachádza zmysel <a href="/wiki/Vrstva_(geol%C3%B3gia)" title="Vrstva (geológia)">geologického záznamu</a>, biogeografie, paralel v <a href="/wiki/Embryo" title="Embryo">embryonálnom</a> vývoji, <a href="/wiki/Homol%C3%B3gia_(biol%C3%B3gia)" title="Homológia (biológia)">homológie</a>, <a href="/wiki/Rudiment" title="Rudiment">vestigiality</a>, <a href="/wiki/Kladistika" title="Kladistika">kladistiky</a>, <a href="/wiki/Fylogenetika" title="Fylogenetika">fylogenetiky</a> a iných oblastí. Taktiež sa stala základnou súčasťou aplikovaných vied ako sú <a href="/wiki/Lek%C3%A1rstvo" class="mw-disambig" title="Lekárstvo">medicína</a> a <a href="/wiki/Po%C4%BEnohospod%C3%A1rstvo" title="Poľnohospodárstvo">poľnohospodárstvo</a>.<a href="#cite_note-250">[244]</a><a href="#cite_note-251">[245]</a> Napriek vedeckému konsenzu sa nad tým, ako sa vyučuje evolúcia v školách hlavne v <a href="/wiki/Spojen%C3%A9_%C5%A1t%C3%A1ty_americk%C3%A9" class="mw-redirect" title="Spojené štáty americké">Spojených štátoch</a>, rozpútal kontroverzný nábožensky-založený politický spor.<a href="#cite_note-252">[246]</a> Záujem o Darwinove spisy pokračuje a učenci vytvorili veľké množstvo literatúry o jeho živote i diele. Text samotného Pôvodu bol a stále je predmetom mnohých analýz vrátane detailov zmien urobených v každom vydaní,<a href="#cite_note-253">[247]</a> a <a href="/wiki/Konkordancia" class="mw-disambig" title="Konkordancia">konkordancie</a>, teda kompletného externého registra publikovaného roku <a href="/wiki/1981" title="1981">1981</a>.<a href="#cite_note-254">[248]</a> Celosvetové oslavy 150. výročia vydania knihy O pôvode druhov a dvojstoročného výročia narodenia Charlesa Darwina sa konali v roku <a href="/wiki/2009" title="2009">2009</a>.<a href="#cite_note-255">[pozn. 7]</a> Boli oslávené myšlienky, ktoré „v posledných 150tich rokoch spôsobili prevrat nášho chápania prírody a nášho miesta v nej.“<a href="#cite_note-256">[249]</a> <div style="clear:both;"></div> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Poznámky">Poznámky</h2>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=33" title="Upraviť sekciu: Poznámky" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=33" title="Editovat zdrojový kód sekce Poznámky">upraviť zdroj</a>]</div> <ol class="references"> <li id="cite_note-64"><a href="#cite_ref-64">↑</a> Kým Darwin považoval Wallaceove myšlienky za totožné so svojou predstavou prírodného výberu, historici poukazujú na rozdiely. Darwin opísal prírodný výber ako obdobu <a href="/w/index.php?title=Umel%C3%BD_v%C3%BDber&action=edit&redlink=1" class="new" title="Umelý výber (stránka neexistuje)">umelého výberu</a> praktizovaného zvieracími chovateľmi a zdôraznil súperenie medzi jednotlivcami. Oproti tomu Wallace pominul porovnanie s <a href="/wiki/Plemeno" class="mw-disambig" title="Plemeno">plemenitbou</a> a zameral sa na ekologické tlaky, ktoré udržujú rozdielne druhy prispôsobené miestnym podmienkam.<a href="#cite_note-61">[61]</a><a href="#cite_note-62">[62]</a><a href="#cite_note-63">[63]</a> </li> <li id="cite_note-88"><a href="#cite_ref-88">↑</a> "Evolúcia v <a href="/w/index.php?title=Transformizmus&action=edit&redlink=1" class="new" title="Transformizmus (stránka neexistuje)">transformistickom</a> zmysle bola použitá v <cite class="inline"><a href="#CITEREFLyell1832">Lyell 1832</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?itemID=A505.2&pageseq=24&viewtype=text">11</a></cite> a v <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1871">Darwin 1871</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=15&itemID=F937.1&viewtype=side">2</a> – …</cite> </li> <li id="cite_note-143"><a href="#cite_ref-143">↑</a> Viac detailov bolo podané v Darwinovej knihe <a href="/w/index.php?title=Premena_zvierat_a_rastl%C3%ADn_pri_zdom%C3%A1c%C5%88ovan%C3%AD&action=edit&redlink=1" class="new" title="Premena zvierat a rastlín pri zdomácňovaní (stránka neexistuje)">Premena zvierat a rastlín pri zdomácňovaní</a>, ktorá sa snažila vysvetliť dedičnosť jeho hypotézami <a href="/w/index.php?title=Pangen%C3%A9za&action=edit&redlink=1" class="new" title="Pangenéza (stránka neexistuje)">pangenézy</a>. Hoci Darwin osobne pochyboval o <a href="/w/index.php?title=Zmie%C5%A1an%C3%A1_dedi%C4%8Dnos%C5%A5&action=edit&redlink=1" class="new" title="Zmiešaná dedičnosť (stránka neexistuje)">zmiešanej dedičnosti</a>, bojoval s teoretickým problémom, že nové individuálne zmeny by mohli mať tendenciu miešať sa do populácie. Ale keby bola zbadaná dedičná odchýlka,<a href="#cite_note-140">[138]</a> tak by Darwinova predstava výberu, fungujúceho na množstve malých zmien v populácii, bola spracovateľná.<a href="#cite_note-141">[139]</a> Model dedičnosti sa stal kompletne zjednotený s modelom premeny až vďaka <a href="/w/index.php?title=Modern%C3%A1_evolu%C4%8Dn%C3%A1_synt%C3%A9za&action=edit&redlink=1" class="new" title="Moderná evolučná syntéza (stránka neexistuje)">modernej evolučnej syntéze</a> v 30. a 40. rokoch 20. storočia.<a href="#cite_note-142">[140]</a> </li> <li id="cite_note-147"><a href="#cite_ref-147">↑</a> viac o týchto problémoch pozri <cite class="inline"><a href="#CITEREFBernsteinByerlyHopfMichod1985">Bernstein a kol. 1985</a></cite> a <cite class="inline"><a href="#CITEREFMichod1995">Michod 1995</a></cite> </li> <li id="cite_note-159"><a href="#cite_ref-159">↑</a> Toto ukazuje jeho kniha <a href="/w/index.php?title=Hnojenie_orchide%C3%AD&action=edit&redlink=1" class="new" title="Hnojenie orchideí (stránka neexistuje)">Hnojenie orchideí</a>, ktorá vysvetľuje, ako ich prepracovaná štruktúra uľahčuje opeľovanie hmyzom. Veľká časť kapitoly odpovedá na kritiku <a href="/w/index.php?title=George_Jackson_Mivart&action=edit&redlink=1" class="new" title="George Jackson Mivart (stránka neexistuje)">George Jacksona Mivarta</a>, vrátane jeho tvrdenia, že javy ako <a href="/wiki/Ve%C4%BErybie_kostice" title="Veľrybie kostice">kosticové filtre</a> u veľrýb, <a href="/w/index.php?title=Platesa&action=edit&redlink=1" class="new" title="Platesa (stránka neexistuje)">platesa</a> s oboma očami na jednej strane alebo maskovanie <a href="/wiki/Pakobylky" title="Pakobylky">pakobyliek</a> nemohli byť vyvinuté skrz prirodzený výber, pretože prechodné stavy by neboli adaptívne. Darwin navrhol scenár postupnej evolúcie každého rysu.<a href="#cite_note-158">[154]</a> </li> <li id="cite_note-221"><a href="#cite_ref-221">↑</a> Na túto debatu Charles Kingsley napísal satiru Great Hippocampus Question a paródiu The Water-Babies, A Fairy Tale for a Land Baby </li> <li id="cite_note-255"><a href="#cite_ref-255">↑</a> <a href="/w/index.php?title=ISTC&action=edit&redlink=1" class="new" title="ISTC (stránka neexistuje)">ISTC</a> Pôvodu druhov je <a rel="nofollow" class="external text" href="http://istc-search-beta.peppertag.com/ptproc/IstcSearch">A02-2009-00000001-4</a> – prvý kód udelený <a rel="nofollow" class="external text" href="http://istc-international.org/html/international_agency.aspx">Medzinárodnou agentúrou ISTC</a> na počesť jeho významu </li> </ol> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Referencie">Referencie</h2>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=34" title="Upraviť sekciu: Referencie" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=34" title="Editovat zdrojový kód sekce Referencie">upraviť zdroj</a>]</div> <div class="references" style="-moz-column-count:4; -webkit-column-count:4; column-count:4;"><ol class="references"> <li id="cite_note-1"><a href="#cite_ref-1">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?viewtype=side&itemID=F373&pageseq=8">iii</a></cite> </li> <li id="cite_note-Freeman_1977_úryvok-2">↑ <a href="#cite_ref-Freeman_1977_úryvok_2-0">a</a> <a href="#cite_ref-Freeman_1977_úryvok_2-1">b</a> <a href="#cite_ref-Freeman_1977_úryvok_2-2">c</a> <a href="#cite_ref-Freeman_1977_úryvok_2-3">d</a> <a href="#cite_ref-Freeman_1977_úryvok_2-4">e</a> <a href="#cite_ref-Freeman_1977_úryvok_2-5">f</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFFreeman1977">Freeman 1977</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/EditorialIntroductions/Freeman_OntheOriginofSpecies.html">úryvok</a></cite> </li> <li id="cite_note-3"><a href="#cite_ref-3">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFJurík2006">Jurík 2006</a></cite> </li> <li id="cite_note-4"><a href="#cite_ref-4">↑</a> DARWIN, Charles. O pôvode druhov: prostredníctvom prírodného výberu. 2., uprav. vyd. Přeložil Richard CEDZO. [Bratislava]: Citadella, 2016. <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/9788081820441" class="internal mw-magiclink-isbn">ISBN 9788081820441</a>. </li> <li id="cite_note-5"><a href="#cite_ref-5">↑</a> DARWIN, Charles. Pôvod druhov. Přeložil Richard CEDZO. Bratislava: Kalligram, 2006. Ad fontes. <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/8071497452" class="internal mw-magiclink-isbn">ISBN 8071497452</a>. </li> <li id="cite_note-6"><a href="#cite_ref-6">↑</a> <cite style="font-style:normal">KREMPASKÝ, Július. Veda verzus viera?. [s.l.] : Veda, 2006. 253 s. <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/978-80-224-0896-7" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-224-0896-7">ISBN 978-80-224-0896-7</a>. S. 38. </cite> </li> <li id="cite_note-7"><a href="#cite_ref-7">↑</a> <cite style="font-style:normal"> Z dejín vied a techniky na Slovensku. [s.l.] : Vydavateľstvo SAV, 1979. 506 s. S. 261. </cite> </li> <li id="cite_note-8"><a href="#cite_ref-8">↑</a> <cite style="font-style:normal"> Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2021-12-08]. <a rel="nofollow" class="external text" href="https://web.archive.org/web/20211208232332/http://www.evolutionrevolution.eu/sk/">Dostupné online.</a> Archivované 2021-12-08 z <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.evolutionrevolution.eu/sk/">originálu.</a> </cite> </li> <li id="cite_note-T-9">↑ <a href="#cite_ref-T_9-0">a</a> <a href="#cite_ref-T_9-1">b</a> <cite style="font-style:normal">TIBENSKÝ, Ján. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. [s.l.] : Obzor, 1986. 1003 s. S. 505. </cite> </li> <li id="cite_note-10"><a href="#cite_ref-10">↑</a> <cite style="font-style:normal">DVOŘÁK, Pavel. Odkryté dejiny (predveká Bratislava). [s.l.] : Pravda, 1978. 396 s. S. 120. </cite> </li> <li id="cite_note-11"><a href="#cite_ref-11">↑</a> Darwin, Charles Robert. In: <a href="/wiki/Pyram%C3%ADda_(encyklopedick%C3%BD_%C4%8Dasopis)" title="Pyramída (encyklopedický časopis)">Pyramída</a> </li> <li id="cite_note-12"><a href="#cite_ref-12">↑</a> Darwin, Charles Robert. In: <a href="/wiki/Encyclopaedia_Beliana" title="Encyclopaedia Beliana">Encyclopaedia Beliana</a> </li> <li id="cite_note-13"><a href="#cite_ref-13">↑</a> <cite style="font-style:normal"><a href="/wiki/Milan_Thurzo" title="Milan Thurzo">THURZO, Milan</a>. Milióny rokov človeka. 1. vyd. Bratislava : <a href="/wiki/Vydavate%C4%BEstvo_Obzor" title="Vydavateľstvo Obzor">Obzor</a>, 1985. 204 s. (Obrázky z prírody.) S. 18. </cite> </li> <li id="cite_note-14"><a href="#cite_ref-14">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFMayr1982">Mayr 1982</a>, s. 479 – 480</cite> </li> <li id="cite_note-15"><a href="#cite_ref-15">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1872">Darwin 1872</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=18&itemID=F391&viewtype=side">xiii</a></cite> </li> <li id="cite_note-16"><a href="#cite_ref-16">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFAristotle©1994_–_2009">Aristotle ©1994 – 2009</a></cite> </li> <li id="cite_note-17"><a href="#cite_ref-17">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFForsterMarston1999">Forster a Marston 1999</a>, s. 26 – 27</cite> </li> <li id="cite_note-18"><a href="#cite_ref-18">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 27, 43, 45</cite> </li> <li id="cite_note-19"><a href="#cite_ref-19">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 27 – 36, 39 – 42, 57 – 62, 67, 70, 77 – 80</cite> </li> <li id="cite_note-20"><a href="#cite_ref-20">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 84 – 90</cite> </li> <li id="cite_note-21"><a href="#cite_ref-21">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDesmond1989">Desmond 1989</a>, s. 47 – 54</cite> </li> <li id="cite_note-22"><a href="#cite_ref-22">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 111 – 114</cite> </li> <li id="cite_note-23"><a href="#cite_ref-23">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrownová2007">Brownová 2007</a>, s. 31</cite> </li> <li id="cite_note-24"><a href="#cite_ref-24">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne1995">Browne 1995</a>, s. 91, 129</cite> </li> <li id="cite_note-25"><a href="#cite_ref-25">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 115 – 117</cite> </li> <li id="cite_note-26"><a href="#cite_ref-26">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDesmondMoore1991">Desmond a Moore 1991</a>, s. 34 – 35</cite> </li> <li id="cite_note-27"><a href="#cite_ref-27">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrownová2007">Brownová 2007</a>, s. 23</cite> </li> <li id="cite_note-28"><a href="#cite_ref-28">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrownová2007">Brownová 2007</a>, s. 25</cite> </li> <li id="cite_note-29"><a href="#cite_ref-29">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne1995">Browne 1995</a>, s. 80 – 88</cite> </li> <li id="cite_note-30"><a href="#cite_ref-30">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne1995">Browne 1995</a>, s. 133 – 140</cite> </li> <li id="cite_note-31"><a href="#cite_ref-31">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 148 – 149</cite> </li> <li id="cite_note-32"><a href="#cite_ref-32">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFLarson2004">Larson 2004</a>, s. 59 – 62</cite> </li> <li id="cite_note-33"><a href="#cite_ref-33">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne1995">Browne 1995</a>, s. 244 – 250</cite> </li> <li id="cite_note-34"><a href="#cite_ref-34">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1845a">Darwin 1845a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=218&itemID=F14&viewtype=side">205</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=221&itemID=F14&viewtype=side">208</a></cite> </li> <li id="cite_note-35"><a href="#cite_ref-35">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinKeynes2000">Darwin a Keynes 2000</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=22&itemID=F1840&viewtype=side">xix</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=23&itemID=F1840&viewtype=side">xx</a></cite> </li> <li id="cite_note-36"><a href="#cite_ref-36">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFQuammen2006">Quammen 2006</a>, s. 24 – 25</cite> </li> <li id="cite_note-37"><a href="#cite_ref-37">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinHerbert1980">Darwin a Herbert 1980</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=9&itemID=F1583e&viewtype=side">7</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=12&itemID=F1583e&viewtype=side">10</a></cite> </li> <li id="cite_note-38"><a href="#cite_ref-38">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFWyhe2008">Wyhe 2008</a>, s. 44</cite> </li> <li id="cite_note-39"><a href="#cite_ref-39">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1837_–_1838">Darwin 1837 – 1838</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=3&itemID=CUL-DAR121.-&viewtype=side">1</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=15&itemID=CUL-DAR121.-&viewtype=side">13</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=28&itemID=CUL-DAR121.-&viewtype=side">26</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=38&itemID=CUL-DAR121.-&viewtype=side">36</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=76&itemID=CUL-DAR121.-&viewtype=side">74</a></cite> </li> <li id="cite_note-40"><a href="#cite_ref-40">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDesmondMoore1991">Desmond a Moore 1991</a>, s. 240 – 244</cite> </li> <li id="cite_note-41"><a href="#cite_ref-41">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrownová2007">Brownová 2007</a>, s. 64</cite> </li> <li id="cite_note-42"><a href="#cite_ref-42">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFLarson2004">Larson 2004</a>, s. 66 – 70</cite> </li> <li id="cite_note-Wyhe_2009a-43">↑ <a href="#cite_ref-Wyhe_2009a_43-0">a</a> <a href="#cite_ref-Wyhe_2009a_43-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFWyhe2009a">Wyhe 2009a</a></cite> </li> <li id="cite_note-44"><a href="#cite_ref-44">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1838">Darwin 1838</a>, s. 134 – 135</cite> </li> <li id="cite_note-45"><a href="#cite_ref-45">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1838_–_1839">Darwin 1838 – 1839</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=63&itemID=CUL-DAR124.-&viewtype=side">75</a></cite> </li> <li id="cite_note-46"><a href="#cite_ref-46">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinBarlow1958">Darwin a Barlow 1958</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=124&itemID=F1497&viewtype=side">120</a></cite> </li> <li id="cite_note-47"><a href="#cite_ref-47">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFWyhe2007">Wyhe 2007</a>, s. 186 – 187</cite> </li> <li id="cite_note-48"><a href="#cite_ref-48">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne1995">Browne 1995</a>, s. 436</cite> </li> <li id="cite_note-49"><a href="#cite_ref-49">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFWyhe2007">Wyhe 2007</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=10&itemID=A544&viewtype=side">186</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=11&itemID=A544&viewtype=side">187</a></cite> </li> <li id="cite_note-50"><a href="#cite_ref-50">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDesmondMoore1991">Desmond a Moore 1991</a>, s. 292</cite> </li> <li id="cite_note-51"><a href="#cite_ref-51">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne1995">Browne 1995</a>, s. 436 – 437</cite> </li> <li id="cite_note-52"><a href="#cite_ref-52">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFWyhe2007">Wyhe 2007</a>, s. 188</cite> </li> <li id="cite_note-53"><a href="#cite_ref-53">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1845b">Darwin 1845b</a>, ods. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-814#back-mark-814.f5">„Vestiges“</a></cite> </li> <li id="cite_note-54"><a href="#cite_ref-54">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne1995">Browne 1995</a>, s. 461 – 465</cite> </li> <li id="cite_note-55"><a href="#cite_ref-55">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 135 – 140</cite> </li> <li id="cite_note-Bowler_2003_169_–_173-56">↑ <a href="#cite_ref-Bowler_2003_169_–_173_56-0">a</a> <a href="#cite_ref-Bowler_2003_169_–_173_56-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 169 – 173</cite> </li> <li id="cite_note-57"><a href="#cite_ref-57">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinBarlow1958">Darwin a Barlow 1958</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=121&itemID=F1497&viewtype=side">117</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=125&itemID=F1497&viewtype=side">121</a></cite> </li> <li id="cite_note-58"><a href="#cite_ref-58">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFQuammen2006">Quammen 2006</a>, s. 138 – 142</cite> </li> <li id="cite_note-59"><a href="#cite_ref-59">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFWallace1855">Wallace 1855</a></cite> </li> <li id="cite_note-Quammen_2006_135_–_158-60">↑ <a href="#cite_ref-Quammen_2006_135_–_158_60-0">a</a> <a href="#cite_ref-Quammen_2006_135_–_158_60-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFQuammen2006">Quammen 2006</a>, s. 135 – 158</cite> </li> <li id="cite_note-61"><a href="#cite_ref-61">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFLarson2004">Larson 2004</a>, s. 74 – 75</cite> </li> <li id="cite_note-62"><a href="#cite_ref-62">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFQuammen2006">Quammen 2006</a>, s. 162 – 163</cite> </li> <li id="cite_note-63"><a href="#cite_ref-63">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 175 – 176</cite> </li> <li id="cite_note-65"><a href="#cite_ref-65">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrownová2007">Brownová 2007</a>, s. 83 – 84</cite> </li> <li id="cite_note-66"><a href="#cite_ref-66">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1858a">Darwin 1858a</a></cite> </li> <li id="cite_note-67"><a href="#cite_ref-67">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrownová2007">Brownová 2007</a>, s. 84</cite> </li> <li id="cite_note-68"><a href="#cite_ref-68">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1858b">Darwin 1858b</a></cite> </li> <li id="cite_note-69"><a href="#cite_ref-69">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1838_–_1881">Darwin 1838 – 1881</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=70&itemID=CUL-DAR158.1-76&viewtype=side">36 verso</a></cite> </li> <li id="cite_note-70"><a href="#cite_ref-70">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859b">Darwin 1859b</a></cite> </li> <li id="cite_note-71"><a href="#cite_ref-71">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859c">Darwin 1859c</a></cite> </li> <li id="cite_note-72"><a href="#cite_ref-72">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859d">Darwin 1859d</a></cite> </li> <li id="cite_note-73"><a href="#cite_ref-73">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFMurray1859">Murray 1859</a></cite> </li> <li id="cite_note-74"><a href="#cite_ref-74">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin_Correspondence_Project2010">Darwin Correspondence Project 2010</a></cite> </li> <li id="cite_note-75"><a href="#cite_ref-75">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=30&itemID=F373&viewtype=side">15</a></cite> </li> <li id="cite_note-76"><a href="#cite_ref-76">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFQuammen2006">Quammen 2006</a>, s. 84 – 92</cite> </li> <li id="cite_note-77"><a href="#cite_ref-77">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFWyhe2007">Wyhe 2007</a>, s. ?</cite> </li> <li id="cite_note-Brownová_2007_9-78">↑ <a href="#cite_ref-Brownová_2007_9_78-0">a</a> <a href="#cite_ref-Brownová_2007_9_78-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrownová2007">Brownová 2007</a>, s. 9</cite> </li> <li id="cite_note-79"><a href="#cite_ref-79">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne2002">Browne 2002</a>, s. 89</cite> </li> <li id="cite_note-80"><a href="#cite_ref-80">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinBarlow1958">Darwin a Barlow 1958</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=126&itemID=F1497&viewtype=side">122</a></cite> </li> <li id="cite_note-Browne_2002_95_–_96-81">↑ <a href="#cite_ref-Browne_2002_95_–_96_81-0">a</a> <a href="#cite_ref-Browne_2002_95_–_96_81-1">b</a> <a href="#cite_ref-Browne_2002_95_–_96_81-2">c</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne2002">Browne 2002</a>, s. 95 – 96</cite> </li> <li id="cite_note-Darwin_1861_xiii-82">↑ <a href="#cite_ref-Darwin_1861_xiii_82-0">a</a> <a href="#cite_ref-Darwin_1861_xiii_82-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1861">Darwin 1861</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=20&itemID=F381&viewtype=side">xiii</a></cite> </li> <li id="cite_note-Brownová_2007_10-83">↑ <a href="#cite_ref-Brownová_2007_10_83-0">a</a> <a href="#cite_ref-Brownová_2007_10_83-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrownová2007">Brownová 2007</a>, s. 10</cite> </li> <li id="cite_note-84"><a href="#cite_ref-84">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFSpencer1864">Spencer 1864</a>, s. 444 – 445</cite> </li> <li id="cite_note-Mivart_1871_?-85">↑ <a href="#cite_ref-Mivart_1871_?_85-0">a</a> <a href="#cite_ref-Mivart_1871_?_85-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFMivart1871">Mivart 1871</a>, s. ?</cite> </li> <li id="cite_note-86"><a href="#cite_ref-86">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne2002">Browne 2002</a>, s. 59</cite> </li> <li id="cite_note-87"><a href="#cite_ref-87">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFFreeman1977">Freeman 1977</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=80&itemID=A1&viewtype=side">79</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=81&itemID=A1&viewtype=side">80</a></cite> </li> <li id="cite_note-Desmond_Moore_1991_577_582_590_592_–_593-89">↑ <a href="#cite_ref-Desmond_Moore_1991_577_582_590_592_–_593_89-0">a</a> <a href="#cite_ref-Desmond_Moore_1991_577_582_590_592_–_593_89-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDesmondMoore1991">Desmond a Moore 1991</a>, s. 577, 582, 590, 592 – 593</cite> </li> <li id="cite_note-90"><a href="#cite_ref-90">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859e">Darwin 1859e</a></cite> </li> <li id="cite_note-91"><a href="#cite_ref-91">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1860b">Darwin 1860b</a></cite> </li> <li id="cite_note-92"><a href="#cite_ref-92">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFGray1860b">Gray 1860b</a></cite> </li> <li id="cite_note-93"><a href="#cite_ref-93">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDesmondMoore1991">Desmond a Moore 1991</a>, s. 492</cite> </li> <li id="cite_note-Browne_2002_256_–_259-94">↑ <a href="#cite_ref-Browne_2002_256_–_259_94-0">a</a> <a href="#cite_ref-Browne_2002_256_–_259_94-1">b</a> <a href="#cite_ref-Browne_2002_256_–_259_94-2">c</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne2002">Browne 2002</a>, s. 256 – 259</cite> </li> <li id="cite_note-Browne_2002_140_–_142-95">↑ <a href="#cite_ref-Browne_2002_140_–_142_95-0">a</a> <a href="#cite_ref-Browne_2002_140_–_142_95-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne2002">Browne 2002</a>, s. 140 – 142</cite> </li> <li id="cite_note-Darwin_Burkhardt_Harvey_Porter_1997_anotácia-96">↑ <a href="#cite_ref-Darwin_Burkhardt_Harvey_Porter_1997_anotácia_96-0">a</a> <a href="#cite_ref-Darwin_Burkhardt_Harvey_Porter_1997_anotácia_96-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinBurkhardtHarveyPorter1997">Darwin a kol. 1997</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/correspondence-volume-10">anotácia</a></cite> </li> <li id="cite_note-97"><a href="#cite_ref-97">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinBurkhardtPorterDean2005">Darwin a kol. 2005</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/correspondence-volume-14">anotácia</a></cite> </li> <li id="cite_note-Browne_2002_142_–_144-98">↑ <a href="#cite_ref-Browne_2002_142_–_144_98-0">a</a> <a href="#cite_ref-Browne_2002_142_–_144_98-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne2002">Browne 2002</a>, s. 142 – 144</cite> </li> <li id="cite_note-99"><a href="#cite_ref-99">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFHoorn2009">Hoorn 2009</a></cite> </li> <li id="cite_note-100"><a href="#cite_ref-100">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFWyhe2002-">Wyhe 2002-</a></cite> </li> <li id="cite_note-101"><a href="#cite_ref-101">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrownová2007">Brownová 2007</a>, s. 141</cite> </li> <li id="cite_note-102"><a href="#cite_ref-102">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFFreeman1977">Freeman 1977</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?viewtype=text&itemID=A1&pageseq=102">101</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=112&itemID=A1&viewtype=side">111</a></cite> </li> <li id="cite_note-103"><a href="#cite_ref-103">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinBeer2006">Darwin a Beer 2006</a></cite> </li> <li id="cite_note-104"><a href="#cite_ref-104">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=7&itemID=F373&viewtype=side">ii</a></cite> </li> <li id="cite_note-105"><a href="#cite_ref-105">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFPhipps1983">Phipps 1983</a></cite> </li> <li id="cite_note-106"><a href="#cite_ref-106">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFSecord2000">Secord 2000</a>, s. 510</cite> </li> <li id="cite_note-107"><a href="#cite_ref-107">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFWyhe2007">Wyhe 2007</a>, s. 197</cite> </li> <li id="cite_note-108"><a href="#cite_ref-108">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 41</cite> </li> <li id="cite_note-109"><a href="#cite_ref-109">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=16&itemID=F373&viewtype=side">1</a></cite> </li> <li id="cite_note-110"><a href="#cite_ref-110">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 43 – 44</cite> </li> <li id="cite_note-111"><a href="#cite_ref-111">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=20&itemID=F373&viewtype=side">5</a></cite> </li> <li id="cite_note-112"><a href="#cite_ref-112">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinCosta2009">Darwin a Costa 2009</a>, s. 1</cite> </li> <li id="cite_note-113"><a href="#cite_ref-113">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1866">Darwin 1866</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=21&itemID=F385&viewtype=side">xiv</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=22&itemID=F385&viewtype=side">xv</a></cite> </li> <li id="cite_note-114"><a href="#cite_ref-114">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinCosta2009">Darwin a Costa 2009</a>, s. 7</cite> </li> <li id="cite_note-Quammen_2006_184_–_186-115">↑ <a href="#cite_ref-Quammen_2006_184_–_186_115-0">a</a> <a href="#cite_ref-Quammen_2006_184_–_186_115-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFQuammen2006">Quammen 2006</a>, s. 184 – 186</cite> </li> <li id="cite_note-116"><a href="#cite_ref-116">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=35&itemID=F373&viewtype=side">20</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=43&itemID=F373&viewtype=side">28</a></cite> </li> <li id="cite_note-h49-117">↑ <a href="#cite_ref-h49_117-0">a</a> <a href="#cite_ref-h49_117-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFReznickRuse2009">Reznick a Ruse 2009</a>, s. 49</cite> </li> <li id="cite_note-118"><a href="#cite_ref-118">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=59&itemID=F373&viewtype=side">44</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=74&itemID=F373&viewtype=side">59</a></cite> </li> <li id="cite_note-119"><a href="#cite_ref-119">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinCosta2009">Darwin a Costa 2009</a>, s. 44</cite> </li> <li id="cite_note-120"><a href="#cite_ref-120">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=75&itemID=F373&viewtype=side">60</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=76&itemID=F373&viewtype=side">61</a></cite> </li> <li id="cite_note-h61-121">↑ <a href="#cite_ref-h61_121-0">a</a> <a href="#cite_ref-h61_121-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 61</cite> </li> <li id="cite_note-122"><a href="#cite_ref-122">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1869">Darwin 1869</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=101&itemID=F387&viewtype=side">72</a></cite> </li> <li id="cite_note-123"><a href="#cite_ref-123">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=75&itemID=F373&viewtype=side">60</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=76&itemID=F373&viewtype=side">61</a></cite> </li> <li id="cite_note-124"><a href="#cite_ref-124">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=77&itemID=F373&viewtype=side">62</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=91&itemID=F373&viewtype=side">76</a></cite> </li> <li id="cite_note-125"><a href="#cite_ref-125">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 70</cite> </li> <li id="cite_note-126"><a href="#cite_ref-126">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=95&itemID=F373&viewtype=side">80</a></cite> </li> <li id="cite_note-127"><a href="#cite_ref-127">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 71</cite> </li> <li id="cite_note-128"><a href="#cite_ref-128">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=127&itemID=F373&viewtype=side">112</a></cite> </li> <li id="cite_note-129"><a href="#cite_ref-129">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFQuammen2006">Quammen 2006</a>, s. 189</cite> </li> <li id="cite_note-130"><a href="#cite_ref-130">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=102&itemID=F373&viewtype=side">87</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=116&itemID=F373&viewtype=side">101</a></cite> </li> <li id="cite_note-131"><a href="#cite_ref-131">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=133&itemID=F373&viewtype=side">117</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=148&itemID=F373&viewtype=side">130</a></cite> </li> <li id="cite_note-132"><a href="#cite_ref-132">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFLarson2004">Larson 2004</a>, s. 85</cite> </li> <li id="cite_note-133"><a href="#cite_ref-133">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=28&itemID=F373&viewtype=side">13</a></cite> </li> <li id="cite_note-134"><a href="#cite_ref-134">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 89</cite> </li> <li id="cite_note-135"><a href="#cite_ref-135">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=152&itemID=F373&viewtype=side">134</a></cite> </li> <li id="cite_note-136"><a href="#cite_ref-136">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFLarson2004">Larson 2004</a>, s. 86 – 87</cite> </li> <li id="cite_note-137"><a href="#cite_ref-137">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=149&itemID=F373&viewtype=side">131</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=168&itemID=F373&viewtype=side">150</a></cite> </li> <li id="cite_note-138"><a href="#cite_ref-138">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFQuammen2006">Quammen 2006</a>, s. 159 – 167</cite> </li> <li id="cite_note-139"><a href="#cite_ref-139">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=177&itemID=F373&viewtype=side">159</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=185&itemID=F373&viewtype=side">167</a></cite> </li> <li id="cite_note-140"><a href="#cite_ref-140">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDawkins2003">Dawkins 2003</a></cite> </li> <li id="cite_note-141"><a href="#cite_ref-141">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 200 – 201</cite> </li> <li id="cite_note-142"><a href="#cite_ref-142">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler1989">Bowler 1989</a></cite> </li> <li id="cite_note-144"><a href="#cite_ref-144">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=189&itemID=F373&viewtype=side">171</a></cite> </li> <li id="cite_note-145"><a href="#cite_ref-145">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=189&itemID=F373&viewtype=side">171</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=196&itemID=F373&viewtype=side">178</a></cite> </li> <li id="cite_note-146"><a href="#cite_ref-146">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?viewtype=text&Itemid=F373&pageseq=189">172</a></cite> </li> <li id="cite_note-148"><a href="#cite_ref-148">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 97</cite> </li> <li id="cite_note-149"><a href="#cite_ref-149">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=189&itemID=F373&viewtype=side">171</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=190&itemID=F373&viewtype=side">172</a></cite> </li> <li id="cite_note-150"><a href="#cite_ref-150">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=198&itemID=F373&viewtype=side">180</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=199&itemID=F373&viewtype=side">181</a></cite> </li> <li id="cite_note-151"><a href="#cite_ref-151">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1914">Darwin 1914</a>, s. 141 – 142</cite> </li> <li id="cite_note-152"><a href="#cite_ref-152">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 106</cite> </li> <li id="cite_note-153"><a href="#cite_ref-153">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=205&itemID=F373&viewtype=side">187</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=208&itemID=F373&viewtype=side">190</a></cite> </li> <li id="cite_note-154"><a href="#cite_ref-154">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 134</cite> </li> <li id="cite_note-155"><a href="#cite_ref-155">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=261&itemID=F373&viewtype=side">243</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=262&itemID=F373&viewtype=side">244</a></cite> </li> <li id="cite_note-156"><a href="#cite_ref-156">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 141</cite> </li> <li id="cite_note-157"><a href="#cite_ref-157">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=263&itemID=F373&viewtype=side">245</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=296&itemID=F373&viewtype=side">278</a></cite> </li> <li id="cite_note-158"><a href="#cite_ref-158">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1872">Darwin 1872</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=196&itemID=F391&viewtype=side">168</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=233&itemID=F391&viewtype=side">205</a></cite>. </li> <li id="cite_note-h182-160">↑ <a href="#cite_ref-h182_160-0">a</a> <a href="#cite_ref-h182_160-1">b</a> <a href="#cite_ref-h182_160-2">c</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 182</cite> </li> <li id="cite_note-h1996-161">↑ <a href="#cite_ref-h1996_161-0">a</a> <a href="#cite_ref-h1996_161-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFElsberry1996">Elsberry 1996</a></cite> </li> <li id="cite_note-162"><a href="#cite_ref-162">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=300&itemID=F373&viewtype=side">282</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=305&itemID=F373&viewtype=side">287</a></cite> </li> <li id="cite_note-163"><a href="#cite_ref-163">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=324&itemID=F373&viewtype=side">306</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=326&itemID=F373&viewtype=side">308</a></cite> </li> <li id="cite_note-164"><a href="#cite_ref-164">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFSchopf2000">Schopf 2000</a></cite> </li> <li id="cite_note-Darwin_1859a_312_–_345-165">↑ <a href="#cite_ref-Darwin_1859a_312_–_345_165-0">a</a> <a href="#cite_ref-Darwin_1859a_312_–_345_165-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=330&itemID=F373&viewtype=side">312</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=363&itemID=F373&viewtype=side">345</a></cite> </li> <li id="cite_note-166"><a href="#cite_ref-166">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFRhodes1987">Rhodes 1987</a></cite> </li> <li id="cite_note-167"><a href="#cite_ref-167">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinCosta2009">Darwin a Costa 2009</a>, s. 108</cite> </li> <li id="cite_note-168"><a href="#cite_ref-168">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 168</cite> </li> <li id="cite_note-169"><a href="#cite_ref-169">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 169</cite> </li> <li id="cite_note-170"><a href="#cite_ref-170">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=368&itemID=F373&viewtype=side">350</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=369&itemID=F373&viewtype=side">351</a></cite> </li> <li id="cite_note-171"><a href="#cite_ref-171">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=364&itemID=F373&viewtype=side">346</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=400&itemID=F373&viewtype=side">382</a></cite> </li> <li id="cite_note-172"><a href="#cite_ref-172">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 192 – 194</cite> </li> <li id="cite_note-173"><a href="#cite_ref-173">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=426&itemID=F373&viewtype=side">408</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=427&itemID=F373&viewtype=side">409</a></cite> </li> <li id="cite_note-174"><a href="#cite_ref-174">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=429&itemID=F373&viewtype=side">411</a></cite> </li> <li id="cite_note-175"><a href="#cite_ref-175">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 195</cite> </li> <li id="cite_note-176"><a href="#cite_ref-176">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=431&itemID=F373&viewtype=side">413</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=431&itemID=F373&viewtype=side">414</a></cite> </li> <li id="cite_note-177"><a href="#cite_ref-177">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=438&itemID=F373&viewtype=side">420</a></cite> </li> <li id="cite_note-178"><a href="#cite_ref-178">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 199</cite> </li> <li id="cite_note-179"><a href="#cite_ref-179">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=452&itemID=F373&viewtype=side">434</a></cite> </li> <li id="cite_note-180"><a href="#cite_ref-180">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 205</cite> </li> <li id="cite_note-181"><a href="#cite_ref-181">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 212</cite> </li> <li id="cite_note-182"><a href="#cite_ref-182">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne2002">Browne 2002</a>, s. 60 – 61</cite> </li> <li id="cite_note-183"><a href="#cite_ref-183">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFLarson2004">Larson 2004</a>, s. 92</cite> </li> <li id="cite_note-184"><a href="#cite_ref-184">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinCosta2009">Darwin a Costa 2009</a>, s. 488</cite> </li> <li id="cite_note-185"><a href="#cite_ref-185">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFQuammen2006">Quammen 2006</a>, s. 196</cite> </li> <li id="cite_note-186"><a href="#cite_ref-186">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=506&itemID=F373&viewtype=side">488</a></cite> </li> <li id="cite_note-Darwin_Leakey_1989_213-187">↑ <a href="#cite_ref-Darwin_Leakey_1989_213_187-0">a</a> <a href="#cite_ref-Darwin_Leakey_1989_213_187-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin a Leakey 1989</a>, s. 213</cite> </li> <li id="cite_note-188"><a href="#cite_ref-188">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1859a">Darwin 1859a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=507&itemID=F373&viewtype=side">489</a> – <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=508&itemID=F373&viewtype=side">490</a></cite> </li> <li id="cite_note-189"><a href="#cite_ref-189">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1871">Darwin 1871</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=165&itemID=F937.1&viewtype=side">152</a></cite> </li> <li id="cite_note-Secord_2000_508_–_511-190">↑ <a href="#cite_ref-Secord_2000_508_–_511_190-0">a</a> <a href="#cite_ref-Secord_2000_508_–_511_190-1">b</a> <a href="#cite_ref-Secord_2000_508_–_511_190-2">c</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFSecord2000">Secord 2000</a>, s. 508 – 511</cite> </li> <li id="cite_note-191"><a href="#cite_ref-191">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFQuammen2006">Quammen 2006</a>, s. 183 – 188</cite> </li> <li id="cite_note-h181-192">↑ <a href="#cite_ref-h181_192-0">a</a> <a href="#cite_ref-h181_192-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 180 – 181</cite> </li> <li id="cite_note-193"><a href="#cite_ref-193">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFQuammen2006">Quammen 2006</a>, s. 190, 200 – 201</cite> </li> <li id="cite_note-194"><a href="#cite_ref-194">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFLarson2004">Larson 2004</a>, s. 88 – 89</cite> </li> <li id="cite_note-195"><a href="#cite_ref-195">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinCosta2009">Darwin a Costa 2009</a>, s. xvii</cite> </li> <li id="cite_note-196"><a href="#cite_ref-196">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFCrawford1859">Crawford 1859</a></cite> </li> <li id="cite_note-197"><a href="#cite_ref-197">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFQuammen2006">Quammen 2006</a>, s. 176 – 181</cite> </li> <li id="cite_note-198"><a href="#cite_ref-198">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinCosta2009">Darwin a Costa 2009</a>, s. ix</cite> </li> <li id="cite_note-Wyhe_2008_48_–_49-199">↑ <a href="#cite_ref-Wyhe_2008_48_–_49_199-0">a</a> <a href="#cite_ref-Wyhe_2008_48_–_49_199-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFWyhe2008">Wyhe 2008</a>, s. 48 – 49</cite> </li> <li id="cite_note-Bowler_2003_177_–_180-200">↑ <a href="#cite_ref-Bowler_2003_177_–_180_200-0">a</a> <a href="#cite_ref-Bowler_2003_177_–_180_200-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 177 – 180</cite> </li> <li id="cite_note-201"><a href="#cite_ref-201">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne2002">Browne 2002</a>, s. 102 – 103</cite> </li> <li id="cite_note-202"><a href="#cite_ref-202">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne2002">Browne 2002</a>, s. 87</cite> </li> <li id="cite_note-203"><a href="#cite_ref-203">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFLeifchild1859">Leifchild 1859</a></cite> </li> <li id="cite_note-204"><a href="#cite_ref-204">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFHuxley1863">Huxley 1863</a></cite> </li> <li id="cite_note-205"><a href="#cite_ref-205">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 207 – 209</cite> </li> <li id="cite_note-206"><a href="#cite_ref-206">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 203 – 207, 220 – 222</cite> </li> <li id="cite_note-207"><a href="#cite_ref-207">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 179 – 180, 197 – 198</cite> </li> <li id="cite_note-208"><a href="#cite_ref-208">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 183 – 184, 189</cite> </li> <li id="cite_note-Bowler_2003_184_–_185-209">↑ <a href="#cite_ref-Bowler_2003_184_–_185_209-0">a</a> <a href="#cite_ref-Bowler_2003_184_–_185_209-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 184 – 185</cite>. </li> <li id="cite_note-210"><a href="#cite_ref-210">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne2002">Browne 2002</a>, s. 105 – 106</cite> </li> <li id="cite_note-211"><a href="#cite_ref-211">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFHuxley1860">Huxley 1860</a></cite> </li> <li id="cite_note-212"><a href="#cite_ref-212">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 184</cite> </li> <li id="cite_note-213"><a href="#cite_ref-213">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFLarson2004">Larson 2004</a>, s. 108</cite> </li> <li id="cite_note-214"><a href="#cite_ref-214">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 124 – 126</cite> </li> <li id="cite_note-215"><a href="#cite_ref-215">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrownová2007">Brownová 2007</a>, s. 127</cite> </li> <li id="cite_note-216"><a href="#cite_ref-216">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDesmondMoore1991">Desmond a Moore 1991</a>, s. 490 – 491, 545 – 547</cite> </li> <li id="cite_note-217"><a href="#cite_ref-217">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFSecord2000">Secord 2000</a>, s. 512</cite> </li> <li id="cite_note-218"><a href="#cite_ref-218">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFLucas1979">Lucas 1979</a></cite> </li> <li id="cite_note-219"><a href="#cite_ref-219">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDesmondMoore1991">Desmond a Moore 1991</a>, s. 464 – 465, 493 – 499</cite> </li> <li id="cite_note-220"><a href="#cite_ref-220">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBrowne2002">Browne 2002</a>, s. 160 – 161</cite> </li> <li id="cite_note-222"><a href="#cite_ref-222">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 208 – 211, 214 – 216</cite> </li> <li id="cite_note-Bowler_2003_186_–_187_237_241-223">↑ <a href="#cite_ref-Bowler_2003_186_–_187_237_241_223-0">a</a> <a href="#cite_ref-Bowler_2003_186_–_187_237_241_223-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 186 – 187, 237, 241</cite> </li> <li id="cite_note-224"><a href="#cite_ref-224">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 169 – 170, 190 – 192</cite> </li> <li id="cite_note-225"><a href="#cite_ref-225">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 198 – 200, 234 – 236</cite> </li> <li id="cite_note-226"><a href="#cite_ref-226">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 225</cite> </li> <li id="cite_note-Quammen_2006_205_–_234-227">↑ <a href="#cite_ref-Quammen_2006_205_–_234_227-0">a</a> <a href="#cite_ref-Quammen_2006_205_–_234_227-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFQuammen2006">Quammen 2006</a>, s. 205 – 234</cite> </li> <li id="cite_note-228"><a href="#cite_ref-228">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 294 – 307</cite> </li> <li id="cite_note-Bowler_2003_202_–_208-229">↑ <a href="#cite_ref-Bowler_2003_202_–_208_229-0">a</a> <a href="#cite_ref-Bowler_2003_202_–_208_229-1">b</a> <a href="#cite_ref-Bowler_2003_202_–_208_229-2">c</a> <a href="#cite_ref-Bowler_2003_202_–_208_229-3">d</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 202 – 208</cite> </li> <li id="cite_note-230"><a href="#cite_ref-230">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDewey1994">Dewey 1994</a>, s. 26</cite> </li> <li id="cite_note-231"><a href="#cite_ref-231">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFLarson2004">Larson 2004</a>, s. 89 – 92</cite> </li> <li id="cite_note-232"><a href="#cite_ref-232">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 139</cite> </li> <li id="cite_note-h2007-233">↑ <a href="#cite_ref-h2007_233-0">a</a> <a href="#cite_ref-h2007_233-1">b</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin_Correspondence_Project2007">Darwin Correspondence Project 2007</a></cite> </li> <li id="cite_note-234"><a href="#cite_ref-234">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFKingsley1859">Kingsley 1859</a></cite> </li> <li id="cite_note-235"><a href="#cite_ref-235">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwin1860a">Darwin 1860a</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=508&itemID=F376&viewtype=side">490</a></cite> </li> <li id="cite_note-236"><a href="#cite_ref-236">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFQuammen2006">Quammen 2006</a>, s. 119</cite> </li> <li id="cite_note-237"><a href="#cite_ref-237">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFMoore2009">Moore 2009</a></cite> </li> <li id="cite_note-238"><a href="#cite_ref-238">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinBarlow1963">Darwin a Barlow 1963</a>, s. <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=9&itemID=F1577&viewtype=side">207</a></cite> </li> <li id="cite_note-239"><a href="#cite_ref-239">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDesmondMoore1991">Desmond a Moore 1991</a>, s. 487 – 488, 500</cite> </li> <li id="cite_note-240"><a href="#cite_ref-240">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDewey1994">Dewey 1994</a>, s. 27</cite> </li> <li id="cite_note-241"><a href="#cite_ref-241">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFMiles2001">Miles 2001</a></cite> </li> <li id="cite_note-242"><a href="#cite_ref-242">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFGray1860a">Gray 1860a</a></cite> </li> <li id="cite_note-243"><a href="#cite_ref-243">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFForsterMarston1999">Forster a Marston 1999</a>, s. 37 – 40</cite> </li> <li id="cite_note-244"><a href="#cite_ref-244">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFHodge1874">Hodge 1874</a>, s. 177</cite> </li> <li id="cite_note-245"><a href="#cite_ref-245">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFGray1874">Gray 1874</a></cite> </li> <li id="cite_note-246"><a href="#cite_ref-246">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFForsterMarston1999">Forster a Marston 1999</a>, s. 41 – 43</cite> </li> <li id="cite_note-247"><a href="#cite_ref-247">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFBowler2003">Bowler 2003</a>, s. 323 – 324</cite> </li> <li id="cite_note-248"><a href="#cite_ref-248">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFKreeft2001">Kreeft 2001</a>, s. 49</cite> </li> <li id="cite_note-249"><a href="#cite_ref-249">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFPius_XII1950">Pius XII 1950</a></cite> </li> <li id="cite_note-250"><a href="#cite_ref-250">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFWyhe2009b">Wyhe 2009b</a></cite> </li> <li id="cite_note-251"><a href="#cite_ref-251">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFLarson2004">Larson 2004</a>, s. 287 – 288, 295</cite> </li> <li id="cite_note-252"><a href="#cite_ref-252">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinCosta2009">Darwin a Costa 2009</a>, s. x</cite> </li> <li id="cite_note-253"><a href="#cite_ref-253">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFDarwinPeckham1959">Darwin a Peckham 1959</a></cite> </li> <li id="cite_note-254"><a href="#cite_ref-254">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFQuammen2006">Quammen 2006</a>, s. 179, 271 – 283</cite> </li> <li id="cite_note-256"><a href="#cite_ref-256">↑</a> <cite class="inline"><a href="#CITEREFNatural_History_Museum2007">Natural History Museum 2007</a></cite> </li> </ol></div> <ul><li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFAristotle©1994_–_2009"><a href="/wiki/Aristoteles" title="Aristoteles">Aristotle</a> (©1994 – 2009) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://classics.mit.edu/Aristotle/physics.2.ii.html">Physics</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://classics.mit.edu/">The Internet Classics Archive</a>, Cambridge, MA: Daniel C. Stevenson, Web Atomics, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://classics.mit.edu/Aristotle/physics.2.ii.html">http://classics.mit.edu/Aristotle/physics.2.ii.html</a>, dost. 2013-09-29</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Physics&rft.aulast=Aristotle&rft.au=Aristotle&rft.date=%C2%A91994%C2%A0%E2%80%93%C2%A02009&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fclassics.mit.edu%2F+The+Internet+Classics+Archive%5D&rft.place=Cambridge%2C+MA&rft_id=http%3A%2F%2Fclassics.mit.edu%2FAristotle%2Fphysics.2.ii.html&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFBernsteinByerlyHopfMichod1985">Bernstein, Harris; Byerly, Henry C.; Hopf, Frederic A.; Michod, Richard E. (21. decembra 1985), „Sex and the emergence of species“ (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Journal of Theoretical Biology (Elsevier) 117 (4): 665 – 690, <a href="/wiki/ISSN" title="ISSN">ISSN</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/issn/0022-5193">0022-5193</a>, <a class="external mw-magiclink-pmid" rel="nofollow" href="//www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/4094459?dopt=Abstract">PMID 4094459</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=Sex+and+the+emergence+of+species&rft.jtitle=Journal+of+Theoretical+Biology&rft.aulast=Bernstein&rft.aufirst=Harris&rft.au=Bernstein%2C+Harris&rft.au=Byerly%2C+Henry+C.&rft.au=Hopf%2C+Frederic+A.&rft.au=Michod%2C+Richard+E.&rft.date=21.+decembra+1985&rft.volume=117&rft.issue=4&rft.pages=665%26nbsp%3B%26ndash%3B%26%2332%3B690&rft_id=info:pmid/4094459&rft.issn=0022-5193&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFBowler1989"><a href="/w/index.php?title=Peter_J._Bowler&action=edit&redlink=1" class="new" title="Peter J. Bowler (stránka neexistuje)">Bowler, Peter J.</a> (1989) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), The Mendelian Revolution: The Emergence of Hereditarian Concepts in Modern Science and Society, Baltimore: Johns Hopkins University, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/0-485-11375-9" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/0-485-11375-9"> 0-485-11375-9</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=The+Mendelian+Revolution%3A+The+Emergence+of+Hereditarian+Concepts+in+Modern+Science+and+Society&rft.aulast=Bowler&rft.aufirst=Peter+J.&rft.au=Bowler%2C+Peter+J.&rft.date=1989&rft.place=Baltimore&rft.isbn=0-485-11375-9&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFBowler2003"><a href="/w/index.php?title=Peter_J._Bowler&action=edit&redlink=1" class="new" title="Peter J. Bowler (stránka neexistuje)">Bowler, Peter J.</a> (2003) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Evolution: The History of an Idea (3. vyd.), Berkeley: University of California, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/0-520-23693-9" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/0-520-23693-9"> 0-520-23693-9</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Evolution%3A+The+History+of+an+Idea&rft.aulast=Bowler&rft.aufirst=Peter+J.&rft.au=Bowler%2C+Peter+J.&rft.date=2003&rft.edition=3.&rft.place=Berkeley&rft.isbn=0-520-23693-9&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFBrowne1995"><a href="/w/index.php?title=Janet_Browne&action=edit&redlink=1" class="new" title="Janet Browne (stránka neexistuje)">Browne, Janet</a> (1995) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Voyaging, Charles Darwin: A Biography, 1, London: Jonathan Cape, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/1-84413-314-1" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/1-84413-314-1"> 1-84413-314-1</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Voyaging&rft.aulast=Browne&rft.aufirst=Janet&rft.au=Browne%2C+Janet&rft.date=1995&rft.series=Charles+Darwin%3A+A+Biography&rft.volume=1&rft.place=London&rft.isbn=1-84413-314-1&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFBrowne2002"><a href="/w/index.php?title=Janet_Browne&action=edit&redlink=1" class="new" title="Janet Browne (stránka neexistuje)">Browne, Janet</a> (2002) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), The Power of Place, Charles Darwin: A Biography, 2, London: Jonathan Cape, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/0-7126-6837-3" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/0-7126-6837-3"> 0-7126-6837-3</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=The+Power+of+Place&rft.aulast=Browne&rft.aufirst=Janet&rft.au=Browne%2C+Janet&rft.date=2002&rft.series=Charles+Darwin%3A+A+Biography&rft.volume=2&rft.place=London&rft.isbn=0-7126-6837-3&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFBrownová2007"><a href="/w/index.php?title=Janet_Browne&action=edit&redlink=1" class="new" title="Janet Browne (stránka neexistuje)">Brownová, Janet</a> (2007) (do <a href="/wiki/%C4%8Ce%C5%A1tina" title="Čeština">cs</a> přeložily Eva a Lenka Příplatovy), Darwinův Původ druhů: Biografie, Knihy, které otřásly světem (1. české vyd.), Praha: Pavel Dobrovský - BETA, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/978-80-7306-303-0" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-7306-303-0"> 978-80-7306-303-0</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Darwin%C5%AFv+P%C5%AFvod+druh%C5%AF%3A+Biografie&rft.aulast=Brownov%C3%A1&rft.aufirst=Janet&rft.au=Brownov%C3%A1%2C+Janet&rft.date=2007&rft.series=Knihy%2C+kter%C3%A9+ot%C5%99%C3%A1sly+sv%C4%9Btem&rft.edition=1.+%C4%8Desk%C3%A9&rft.place=Praha&rft.isbn=978-80-7306-303-0&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFCrawford1859">Crawford, J. (1859), „<a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR226.1.50&viewtype=side">[Review of] On the Origin of Species by means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life. By Charles Darwin, M.A., F.R.S., Author of 'Journal of Researches during a Voyage round the World.' John Murray, Albemarle street, 1859.</a>“ (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Examiner: 722 – 723, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR226.1.50&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR226.1.50&viewtype=side</a>, dost. 2013-10-08</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=%26%2391%3BReview+of%26%2393%3B+On+the+Origin+of+Species+by+means+of+Natural+Selection%2C+or+the+Preservation+of+Favoured+Races+in+the+Struggle+for+Life.+By+Charles+Darwin%2C+M.A.%2C+F.R.S.%2C+Author+of+%27Journal+of+Researches+during+a+Voyage+round+the+World.%27+John+Murray%2C+Albemarle+street%2C+1859.&rft.jtitle=Examiner&rft.aulast=Crawford&rft.aufirst=J.&rft.au=Crawford%2C+J.&rft.date=1859&rft.pages=722%26nbsp%3B%26ndash%3B%26%2332%3B723&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D1%26itemID%3DCUL-DAR226.1.50%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1837_–_1838">Darwin, Charles (1837 – 1838), Rookmaaker, Kees, ed. (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR121.-&viewtype=side">Notebook B: Transmutation of species</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/">The Complete Work of Charles Darwin Online</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR121.-&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR121.-&viewtype=side</a>, dost. 2013-09-29</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Notebook+B%3A+Transmutation+of+species&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=1837%C2%A0%E2%80%93%C2%A01838&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2F+The+Complete+Work+of+Charles+Darwin+Online%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D1%26itemID%3DCUL-DAR121.-%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1838">Darwin, Charles (1838), Rookmaaker, Kees, ed. (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR123.-&viewtype=side">Notebook D: Transmutation of species</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/">The Complete Work of Charles Darwin Online</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR123.-&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR123.-&viewtype=side</a>, dost. 2013-09-29</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Notebook+D%3A+Transmutation+of+species&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=1838&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2F+The+Complete+Work+of+Charles+Darwin+Online%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D1%26itemID%3DCUL-DAR123.-%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1838_–_1839">Darwin, Charles (1838 – 1839), Rookmaaker, Kees, ed. (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR124.-&viewtype=side">Notebook E: Transmutation of species</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/">The Complete Work of Charles Darwin Online</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR124.-&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR124.-&viewtype=side</a>, dost. 2013-10-12</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Notebook+E%3A+Transmutation+of+species&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=1838%C2%A0%E2%80%93%C2%A01839&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2F+The+Complete+Work+of+Charles+Darwin+Online%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D1%26itemID%3DCUL-DAR124.-%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1838_–_1881">Darwin, Charles (1838 – 1881), Wyhe, John van, ed. (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR158.1-76&viewtype=side">personal 'Journal'</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR158.1-76&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR158.1-76&viewtype=side</a>, dost. 2013-10-08</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=personal+%27Journal%27&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=1838%C2%A0%E2%80%93%C2%A01881&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D1%26itemID%3DCUL-DAR158.1-76%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1845a">Darwin, Charles (1845a) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=6&itemID=F14&viewtype=side">Journal of Researches Into the Natural History and Geology of the Countries Visited During the Voyage of H.M.S. Beagle Round the World, Under the Command of Captain Fitz Roy, R.N.</a> (2. vyd.), London: John Murray, <a href="/wiki/Online_Computer_Library_Center" title="Online Computer Library Center">OCLC</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/oclc/23977937">23977937</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=6&itemID=F14&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=6&itemID=F14&viewtype=side</a>, dost. 2013-09-30</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Journal+of+Researches+Into+the+Natural+History+and+Geology+of+the+Countries+Visited+During+the+Voyage+of+H.M.S.+Beagle+Round+the+World%2C+Under+the+Command+of+Captain+Fitz+Roy%2C+R.N.&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=1845a&rft.edition=2.&rft.place=London&rft_id=info:oclcnum/23977937&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D6%26itemID%3DF14%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1845b">Darwin, Charles (7. januára 1845b) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-814">Letter to Joseph Dalton Hooker</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/">Darwin Correspondence Project</a>, University of Cambridge, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-814">http://www.darwinproject.ac.uk/entry-814</a>, dost. 2013-09-30</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Letter+to+Joseph+Dalton+Hooker&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=7.+janu%C3%A1ra+1845b&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2F+Darwin+Correspondence+Project%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2Fentry-814&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1858a">Darwin, Charles (18. júna 1858a) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2285">Letter to Sir Charles Lyell</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/">Darwin Correspondence Project</a>, University of Cambridge, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2285">http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2285</a>, dost. 2013-10-08</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Letter+to+Sir+Charles+Lyell&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=18.+j%C3%BAna+1858a&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2F+Darwin+Correspondence+Project%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2Fentry-2285&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1858b">Darwin, Charles (5. júla 1858b) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2303">Letter to Joseph Dalton Hooker</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/">Darwin Correspondence Project</a>, University of Cambridge, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2303">http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2303</a>, dost. 2013-10-08</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Letter+to+Joseph+Dalton+Hooker&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=5.+j%C3%BAla+1858b&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2F+Darwin+Correspondence+Project%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2Fentry-2303&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1859a">Darwin, Charles (1859a) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?itemID=F373&pageseq=8&viewtype=side">On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life</a> (1. vyd.), London: John Murray, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?itemID=F373&pageseq=8&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?itemID=F373&pageseq=8&viewtype=side</a>, dost. 2013-09-27</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=On+the+Origin+of+Species+by+Means+of+Natural+Selection%2C+or+the+Preservation+of+Favoured+Races+in+the+Struggle+for+Life&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=1859a&rft.edition=1.&rft.place=London&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3FitemID%3DF373%26pageseq%3D8%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1859b">Darwin, Charles (15. marca 1859b) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2432">Letter to Joseph Dalton Hooker</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/">Darwin Correspondence Project</a>, University of Cambridge, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2432">http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2432</a>, dost. 2013-10-08</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Letter+to+Joseph+Dalton+Hooker&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=15.+marca+1859b&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2F+Darwin+Correspondence+Project%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2Fentry-2432&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1859c">Darwin, Charles (28. marca 1859c) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2437">Letter to Sir Charles Lyell</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/">Darwin Correspondence Project</a>, University of Cambridge, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2437">http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2437</a>, dost. 2013-10-08</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Letter+to+Sir+Charles+Lyell&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=28.+marca+1859c&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2F+Darwin+Correspondence+Project%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2Fentry-2437&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1859d">Darwin, Charles (31. marca 1859d) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2441">Letter to John Murray</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/">Darwin Correspondence Project</a>, University of Cambridge, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2441">http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2441</a>, dost. 2013-10-08</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Letter+to+John+Murray&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=31.+marca+1859d&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2F+Darwin+Correspondence+Project%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2Fentry-2441&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1859e">Darwin, Charles (21. decembra 1859e) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2592">Letter to Asa Gray</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/">Darwin Correspondence Project</a>, University of Cambridge, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2592">http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2592</a>, dost. 2013-10-08</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Letter+to+Asa+Gray&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=21.+decembra+1859e&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2F+Darwin+Correspondence+Project%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2Fentry-2592&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1860a">Darwin, Charles (1860a) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=8&itemID=F376&viewtype=side">On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life</a> (2. vyd.), London: John Murray, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=8&itemID=F376&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=8&itemID=F376&viewtype=side</a>, dost. 2013-09-27</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=On+the+Origin+of+Species+by+Means+of+Natural+Selection%2C+or+the+Preservation+of+Favoured+Races+in+the+Struggle+for+Life&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=1860a&rft.edition=2.&rft.place=London&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D8%26itemID%3DF376%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1860b">Darwin, Charles (28. januára 1860b) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2665">Letter to Asa Gray</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/">Darwin Correspondence Project</a>, University of Cambridge, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2665">http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2665</a>, dost. 2013-10-08</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Letter+to+Asa+Gray&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=28.+janu%C3%A1ra+1860b&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2F+Darwin+Correspondence+Project%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2Fentry-2665&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1861">Darwin, Charles (1861) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=10&itemID=F381&viewtype=side">On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life</a> (3. vyd.), London: John Murray, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=10&itemID=F381&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=10&itemID=F381&viewtype=side</a>, dost. 2013-09-27</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=On+the+Origin+of+Species+by+Means+of+Natural+Selection%2C+or+the+Preservation+of+Favoured+Races+in+the+Struggle+for+Life&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=1861&rft.edition=3.&rft.place=London&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D10%26itemID%3DF381%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1866">Darwin, Charles (1866) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=10&itemID=F385&viewtype=side">On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life</a> (4. vyd.), London: John Murray, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=10&itemID=F385&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=10&itemID=F385&viewtype=side</a>, dost. 2013-09-27</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=On+the+Origin+of+Species+by+Means+of+Natural+Selection%2C+or+the+Preservation+of+Favoured+Races+in+the+Struggle+for+Life&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=1866&rft.edition=4.&rft.place=London&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D10%26itemID%3DF385%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1869">Darwin, Charles (1869) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=8&itemID=F387&viewtype=side">On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life</a> (5. vyd.), London: John Murray, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=8&itemID=F387&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=8&itemID=F387&viewtype=side</a>, dost. 2013-09-27</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=On+the+Origin+of+Species+by+Means+of+Natural+Selection%2C+or+the+Preservation+of+Favoured+Races+in+the+Struggle+for+Life&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=1869&rft.edition=5.&rft.place=London&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D8%26itemID%3DF387%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1871">Darwin, Charles (24. februára 1871) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=8&itemID=F937.1&viewtype=side">The Descent of Man, and Selection in Relation to Sex</a>, Vol. I, London: John Murray, <a href="/wiki/Online_Computer_Library_Center" title="Online Computer Library Center">OCLC</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/oclc/605994122">605994122</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=8&itemID=F937.1&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=8&itemID=F937.1&viewtype=side</a>, dost. 2013-10-08</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=The+Descent+of+Man%2C+and+Selection+in+Relation+to+Sex&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=24.+febru%C3%A1ra+1871&rft.volume=Vol.+I&rft.place=London&rft_id=info:oclcnum/605994122&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D8%26itemID%3DF937.1%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1872">Darwin, Charles (1872) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=8&itemID=F391&viewtype=side">On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life</a> (6. vyd.), London: John Murray, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=8&itemID=F391&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=8&itemID=F391&viewtype=side</a>, dost. 2013-09-27</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=On+the+Origin+of+Species+by+Means+of+Natural+Selection%2C+or+the+Preservation+of+Favoured+Races+in+the+Struggle+for+Life&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=1872&rft.edition=6.&rft.place=London&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D8%26itemID%3DF391%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin1914">Darwin, Charles (1914) (do <a href="/wiki/%C4%8Ce%C5%A1tina" title="Čeština">cs</a> přeložil František Klapálek), O vzniku druhů přirozeným výběrem čili zachováváním vhodných odrůd v boji o život: dle šestého, velmi opraveného vydání anglického, posledního, jež vyšlo za života autorova, Praha: nákladem autorovým v komissi Kníhkupectví I. L. Kobra, <a href="/wiki/Online_Computer_Library_Center" title="Online Computer Library Center">OCLC</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/oclc/62034158">62034158</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=O+vzniku+druh%C5%AF+p%C5%99irozen%C3%BDm+v%C3%BDb%C4%9Brem+%C4%8Dili+zachov%C3%A1v%C3%A1n%C3%ADm+vhodn%C3%BDch+odr%C5%AFd+v+boji+o+%C5%BEivot%3A+dle+%C5%A1est%C3%A9ho%2C+velmi+opraven%C3%A9ho+vyd%C3%A1n%C3%AD+anglick%C3%A9ho%2C+posledn%C3%ADho%2C+je%C5%BE+vy%C5%A1lo+za+%C5%BEivota+autorova&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.date=1914&rft.place=Praha&rft_id=info:oclcnum/62034158&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwinBarlow1958">Darwin, Charles; <a href="/w/index.php?title=Nora_Barlow&action=edit&redlink=1" class="new" title="Nora Barlow (stránka neexistuje)">Barlow, Nora</a> (1958) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=3&itemID=F1497&viewtype=side">The Autobiography of Charles Darwin 1809–1882: With the Original Omissions Restored: Edited and with Appendix and Notes by his Granddaughter Nora Barlow</a>, London: Collins, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=3&itemID=F1497&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=3&itemID=F1497&viewtype=side</a>, dost. 2013-09-27</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=The+Autobiography+of+Charles+Darwin+1809%E2%80%931882%3A+With+the+Original+Omissions+Restored%3A+Edited+and+with+Appendix+and+Notes+by+his+Granddaughter+Nora+Barlow&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.au=Barlow%2C+Nora&rft.date=1958&rft.place=London&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D3%26itemID%3DF1497%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwinBarlow1963">Darwin, Charles; <a href="/w/index.php?title=Nora_Barlow&action=edit&redlink=1" class="new" title="Nora Barlow (stránka neexistuje)">Barlow, Nora</a> (1963), „<a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=F1577&viewtype=side">Darwin's Ornithological Notes: Edited with an Introduction, Notes and Appendix by Nora Barlow</a>“ (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Bulletin of the British Museum (Natural History), Historical Series (London: Trustees of the British Museum) 2 (7): 201 – 278, <a href="/wiki/Online_Computer_Library_Center" title="Online Computer Library Center">OCLC</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/oclc/228151583">228151583</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=F1577&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=F1577&viewtype=side</a>, dost. 2013-09-26</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=Darwin%27s+Ornithological+Notes%3A+Edited+with+an+Introduction%2C+Notes+and+Appendix+by+Nora+Barlow&rft.jtitle=Bulletin+of+the+British+Museum+%28Natural+History%29&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.au=Barlow%2C+Nora&rft.date=1963&rft.series=Historical+Series&rft.volume=2&rft.issue=7&rft.pages=201%C2%A0%E2%80%93%C2%A0278&rft.place=London&rft_id=info:oclcnum/228151583&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D1%26itemID%3DF1577%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwinBeer2006">Darwin, Charles; <a href="/w/index.php?title=Gillian_Beer&action=edit&redlink=1" class="new" title="Gillian Beer (stránka neexistuje)">Beer, Gillian</a> (2006) (do <a href="/wiki/Sloven%C4%8Dina" title="Slovenčina">sk</a> preložil Richard Cedzo), Pôvod druhov, Ad fontes, Bratislava: Kalligram, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/80-7149-745-2" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/80-7149-745-2"> 80-7149-745-2</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=P%C3%B4vod+druhov&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.au=Beer%2C+Gillian&rft.date=2006&rft.series=Ad+fontes&rft.place=Bratislava&rft.isbn=80-7149-745-2&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwinBurkhardtHarveyPorter1997">Darwin, Charles; <a href="/w/index.php?title=Frederick_Burkhardt&action=edit&redlink=1" class="new" title="Frederick Burkhardt (stránka neexistuje)">Burkhardt, Frederick</a>; Harvey, Joy; Porter, Duncan M.; Topham, Jonathan R. (jún 1997) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), The Correspondence of Charles Darwin: Volume 10. 1862, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://cambridge.org/us/academic/subjects/life-sciences/series/correspondence-charles-darwin">The Correspondence of Charles Darwin</a>, University of Cambridge, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/0-521-59032-9" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/0-521-59032-9"> 0-521-59032-9</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/correspondence-volume-10">anotácia</a> – Darwin Correspondence Project (2013-10-08)</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=The+Correspondence+of+Charles+Darwin%3A+Volume+10.+1862&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.au=Burkhardt%2C+Frederick&rft.au=Harvey%2C+Joy&rft.au=Porter%2C+Duncan+M.&rft.au=Topham%2C+Jonathan+R.&rft.date=j%C3%BAn+1997&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fcambridge.org%2Fus%2Facademic%2Fsubjects%2Flife-sciences%2Fseries%2Fcorrespondence-charles-darwin+The+Correspondence+of+Charles+Darwin%5D&rft.isbn=0-521-59032-9&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwinBurkhardtPorterDean2005">Darwin, Charles; <a href="/w/index.php?title=Frederick_Burkhardt&action=edit&redlink=1" class="new" title="Frederick Burkhardt (stránka neexistuje)">Burkhardt, Frederick</a>; Porter, Duncan M.; Dean, Sheila Ann; Evans, Samantha; Innes, Shelley; Pearn, Alison M.; Sclater, Andrew; a kol. (január 2005) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), The Correspondence of Charles Darwin: Volume 14. 1866, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://cambridge.org/us/academic/subjects/life-sciences/series/correspondence-charles-darwin">The Correspondence of Charles Darwin</a>, University of Cambridge, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/0-521-84459-2" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/0-521-84459-2"> 0-521-84459-2</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/correspondence-volume-14">anotácia</a> – Darwin Correspondence Project (2013-10-08)</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=The+Correspondence+of+Charles+Darwin%3A+Volume+14.+1866&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.au=Burkhardt%2C+Frederick&rft.au=Porter%2C+Duncan+M.&rft.au=Dean%2C+Sheila+Ann&rft.au=Evans%2C+Samantha&rft.au=Innes%2C+Shelley&rft.au=Pearn%2C+Alison+M.&rft.au=Sclater%2C+Andrew&rft.au=White%2C+Paul&rft.date=janu%C3%A1r+2005&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fcambridge.org%2Fus%2Facademic%2Fsubjects%2Flife-sciences%2Fseries%2Fcorrespondence-charles-darwin+The+Correspondence+of+Charles+Darwin%5D&rft.isbn=0-521-84459-2&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwinCosta2009">Darwin, Charles; Costa, James T. (2009) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), The Annotated Origin: A Facsimile of the First Edition of On the Origin of Species Annotated by James T. Costa, Cambridge, MA: Harvard University, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/978-0-674-03281-1" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/978-0-674-03281-1"> 978-0-674-03281-1</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=The+Annotated+Origin%3A+A+Facsimile+of+the+First+Edition+of+On+the+Origin+of+Species+Annotated+by+James+T.+Costa&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.au=Costa%2C+James+T.&rft.date=2009&rft.place=Cambridge%2C+MA&rft.isbn=978-0-674-03281-1&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwinHerbert1980">Darwin, Charles; Herbert, Sandra (1980), „<a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?itemID=F1583e&pageseq=3&viewtype=side">The Red Notebook of Charles Darwin: Edited with an Introduction and Notes by Sandra Herbert</a>“ (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Bulletin of the British Museum (Natural History), Historical Series (London: British Museum (Natural History)) 7: 1 – 164, <a href="/wiki/ISSN" title="ISSN">ISSN</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/issn/0068-2306.">0068-2306.</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?itemID=F1583e&pageseq=3&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?itemID=F1583e&pageseq=3&viewtype=side</a>, dost. 2013-09-27</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=The+Red+Notebook+of+Charles+Darwin%3A+Edited+with+an+Introduction+and+Notes+by+Sandra+Herbert&rft.jtitle=Bulletin+of+the+British+Museum+%28Natural+History%29&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.au=Herbert%2C+Sandra&rft.date=1980&rft.series=Historical+Series&rft.volume=7&rft.pages=1%C2%A0%E2%80%93%C2%A0164&rft.place=London&rft.issn=0068-2306.&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3FitemID%3DF1583e%26pageseq%3D3%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwinKeynes2000">Darwin, Charles; <a href="/w/index.php?title=Richard_Keynes&action=edit&redlink=1" class="new" title="Richard Keynes (stránka neexistuje)">Keynes, Richard</a> (2000) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=F1840&viewtype=side">Charles Darwin's Zoology Notes & Specimen Lists from H.M.S. Beagle: Edited by Richard Keynes Emeritus Professor of Physiology in the University of Cambridge, and Fellow of Churchill College</a>, University of Cambridge, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/0-521-67350-X" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/0-521-67350-X"> 0-521-67350-X</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=F1840&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=F1840&viewtype=side</a>, dost. 2013-09-30</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Charles+Darwin%27s+Zoology+Notes+%26+Specimen+Lists+from+H.M.S.+Beagle%3A+Edited+by+Richard+Keynes+Emeritus+Professor+of+Physiology+in+the+University+of+Cambridge%2C+and+Fellow+of+Churchill+College&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.au=Keynes%2C+Richard&rft.date=2000&rft.isbn=0-521-67350-X&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D1%26itemID%3DF1840%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwinLeakey1989">Darwin, Charles; <a href="/wiki/Richard_Leakey" title="Richard Leakey">Leakey, Richard E.</a> (1989) (do <a href="/wiki/%C4%8Ce%C5%A1tina" title="Čeština">cs</a> přeložila Květa Jeníková), Darwinův Původ druhů v ilustracích, Knihy o přírodě, Praha: Panorama, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/80-7038-023-3" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/80-7038-023-3"> 80-7038-023-3</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Darwin%C5%AFv+P%C5%AFvod+druh%C5%AF+v+ilustrac%C3%ADch&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.au=Leakey%2C+Richard+E.&rft.date=1989&rft.series=Knihy+o+p%C5%99%C3%ADrod%C4%9B&rft.place=Praha&rft.isbn=80-7038-023-3&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwinPeckham1959">Darwin, Charles; Peckham, Morse (1959) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), The Origin of Species: a Variorum Text, Philadelphia: University of Pennsylvania, <a href="/wiki/Online_Computer_Library_Center" title="Online Computer Library Center">OCLC</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/oclc/603867804">603867804</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=The+Origin+of+Species%3A+a+Variorum+Text&rft.aulast=Darwin&rft.aufirst=Charles&rft.au=Darwin%2C+Charles&rft.au=Peckham%2C+Morse&rft.date=1959&rft.place=Philadelphia&rft_id=info:oclcnum/603867804&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin_Correspondence_Project2007">Darwin Correspondence Project (2007) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/darwin-and-design-article">Darwin and design</a>, University of Cambridge, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://www.darwinproject.ac.uk/darwin-and-design-article">http://www.darwinproject.ac.uk/darwin-and-design-article</a>, dost. 2013-10-09</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Darwin+and+design&rft.aulast=Darwin+Correspondence+Project&rft.au=Darwin+Correspondence+Project&rft.date=2007&rft_id=http%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2Fdarwin-and-design-article&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDarwin_Correspondence_Project2010">Darwin Correspondence Project (2010) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/charles-darwin-and-john-murray">Charles Darwin and his publisher</a>, University of Cambridge, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://www.darwinproject.ac.uk/charles-darwin-and-john-murray">http://www.darwinproject.ac.uk/charles-darwin-and-john-murray</a>, dost. 2013-10-08</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Charles+Darwin+and+his+publisher&rft.aulast=Darwin+Correspondence+Project&rft.au=Darwin+Correspondence+Project&rft.date=2010&rft_id=http%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2Fcharles-darwin-and-john-murray&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDawkins2003"><a href="/wiki/Richard_Dawkins" title="Richard Dawkins">Dawkins, Richard</a> (8. februára 2003), „<a rel="nofollow" class="external text" href="http://theguardian.com/books/2003/feb/08/peopleinscience.evolution">An early flowering of genetics</a>“ (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), The Guardian (London: Guardian News and Media), <a href="/wiki/ISSN" title="ISSN">ISSN</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/issn/0261-3077">0261-3077</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://theguardian.com/books/2003/feb/08/peopleinscience.evolution">http://theguardian.com/books/2003/feb/08/peopleinscience.evolution</a>, dost. 2013-09-27</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=An+early+flowering+of+genetics&rft.jtitle=The+Guardian&rft.aulast=Dawkins&rft.aufirst=Richard&rft.au=Dawkins%2C+Richard&rft.date=8.+febru%C3%A1ra+2003&rft.place=London&rft.issn=0261-3077&rft_id=http%3A%2F%2Ftheguardian.com%2Fbooks%2F2003%2Ffeb%2F08%2Fpeopleinscience.evolution&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDesmond1989"><a href="/w/index.php?title=Adrian_Desmond&action=edit&redlink=1" class="new" title="Adrian Desmond (stránka neexistuje)">Desmond, Adrian</a> (1989) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), The Politics of Evolution: Morphology, Medicine, and Reform in Radical London, Science and Its Conceptual Foundations, University of Chicago, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/0-226-14374-0" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/0-226-14374-0"> 0-226-14374-0</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=The+Politics+of+Evolution%3A+Morphology%2C+Medicine%2C+and+Reform+in+Radical+London&rft.aulast=Desmond&rft.aufirst=Adrian&rft.au=Desmond%2C+Adrian&rft.date=1989&rft.series=Science+and+Its+Conceptual+Foundations&rft.isbn=0-226-14374-0&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDesmondMoore1991"><a href="/w/index.php?title=Adrian_Desmond&action=edit&redlink=1" class="new" title="Adrian Desmond (stránka neexistuje)">Desmond, Adrian</a>; <a href="/w/index.php?title=James_Richard_Moore&action=edit&redlink=1" class="new" title="James Richard Moore (stránka neexistuje)">Moore, James</a> (1991) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Darwin, London: Michael Joseph, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/0-7181-3430-3" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/0-7181-3430-3"> 0-7181-3430-3</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Darwin&rft.aulast=Desmond&rft.aufirst=Adrian&rft.au=Desmond%2C+Adrian&rft.au=Moore%2C+James&rft.date=1991&rft.place=London&rft.isbn=0-7181-3430-3&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFDewey1994"><a href="/wiki/John_Dewey" title="John Dewey">Dewey, John</a> (1994), „The Influence of Darwinism on Philosophy“, in Gardner, Martin (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Great Essays in Science, Prometheus Books, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/0-87975-853-8" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/0-87975-853-8"> 0-87975-853-8</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=bookitem&rft.btitle=The+Influence+of+Darwinism+on+Philosophy&rft.atitle=Great+Essays+in+Science&rft.aulast=Dewey&rft.aufirst=John&rft.au=Dewey%2C+John&rft.date=1994&rft.isbn=0-87975-853-8&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFElsberry1996"><a href="/w/index.php?title=Wesley_R._Elsberry&action=edit&redlink=1" class="new" title="Wesley R. Elsberry (stránka neexistuje)">Elsberry, Wesley R.</a> (4. februára 1996), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://talkorigins.org/faqs/punc-eq.html#pe-vs-pg">„PE vs. Phyletic Gradualism“</a> (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://talkorigins.org/faqs/punc-eq.html">Punctuated Equilibria</a>, TalkOrigins Archive, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://talkorigins.org/faqs/punc-eq.html#pe-vs-pg">http://talkorigins.org/faqs/punc-eq.html#pe-vs-pg</a>, dost. 2013-09-27</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=bookitem&rft.btitle=PE+vs.+Phyletic+Gradualism&rft.atitle=Punctuated+Equilibria&rft.aulast=Elsberry&rft.aufirst=Wesley+R.&rft.au=Elsberry%2C+Wesley+R.&rft.date=4.+febru%C3%A1ra+1996&rft_id=http%3A%2F%2Ftalkorigins.org%2Ffaqs%2Fpunc-eq.html&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFForsterMarston1999"><a href="/w/index.php?title=Roger_T._Forster&action=edit&redlink=1" class="new" title="Roger T. Forster (stránka neexistuje)">Forster, Roger</a>; Marston, Paul (1999), „Genesis Through History“ (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Reason Science and Faith, Chester, England: Monarch Book, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/1-85424-441-8" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/1-85424-441-8"> 1-85424-441-8</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=bookitem&rft.btitle=Genesis+Through+History&rft.atitle=Reason+Science+and+Faith&rft.aulast=Forster&rft.aufirst=Roger&rft.au=Forster%2C+Roger&rft.au=Marston%2C+Paul&rft.date=1999&rft.place=Chester%2C+England&rft.isbn=1-85424-441-8&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFFreeman1977"><a href="/w/index.php?title=R._B._Freeman&action=edit&redlink=1" class="new" title="R. B. Freeman (stránka neexistuje)">Freeman, Richard B.</a> (1977) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=4&itemID=A1&viewtype=side">The Works of Charles Darwin: An Annotated Bibliographical Handlist</a> (2. vyd.), Folkestone, England: Dawson, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/0-7129-0740-8" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/0-7129-0740-8"> 0-7129-0740-8</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=4&itemID=A1&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=4&itemID=A1&viewtype=side</a>, dost. 2013-10-08</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=The+Works+of+Charles+Darwin%3A+An+Annotated+Bibliographical+Handlist&rft.aulast=Freeman&rft.aufirst=Richard+B.&rft.au=Freeman%2C+Richard+B.&rft.date=1977&rft.edition=2.&rft.place=Folkestone%2C+England&rft.isbn=0-7129-0740-8&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D4%26itemID%3DA1%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFGray1860a"><a href="/w/index.php?title=Asa_Gray&action=edit&redlink=1" class="new" title="Asa Gray (stránka neexistuje)">Gray, Asa</a> (1860a), „<a rel="nofollow" class="external text" href="http://web.archive.org/web/20090904024749/http://www.darwinproject.ac.uk/content/view/84/69/">Natural Selection not Inconsistent with Natural Theology</a>“ (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Atlantic Monthly, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/">Darwin Correspondence Project</a>, záloha <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/content/view/84/69">zdroja</a> 2009-09-04, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://web.archive.org/web/20090904024749/http://www.darwinproject.ac.uk/content/view/84/69/">http://web.archive.org/web/20090904024749/http://www.darwinproject.ac.uk/content/view/84/69/</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=Natural+Selection+not+Inconsistent+with+Natural+Theology&rft.jtitle=Atlantic+Monthly&rft.aulast=Gray&rft.aufirst=Asa&rft.au=Gray%2C+Asa&rft.date=1860a&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2F+Darwin+Correspondence+Project%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fweb.archive.org%2Fweb%2F20090904024749%2Fhttp%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2Fcontent%2Fview%2F84%2F69%2F&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFGray1860b"><a href="/w/index.php?title=Asa_Gray&action=edit&redlink=1" class="new" title="Asa Gray (stránka neexistuje)">Gray, Asa</a> (20. februára 1860b) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2665">Letter to Charles Darwin</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/">Darwin Correspondence Project</a>, University of Cambridge, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2665">http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2665</a>, dost. 2013-10-08</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Letter+to+Charles+Darwin&rft.aulast=Gray&rft.aufirst=Asa&rft.au=Gray%2C+Asa&rft.date=20.+febru%C3%A1ra+1860b&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2F+Darwin+Correspondence+Project%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2Fentry-2665&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFGray1874"><a href="/w/index.php?title=Asa_Gray&action=edit&redlink=1" class="new" title="Asa Gray (stránka neexistuje)">Gray, Asa</a> (28. mája 1874), „<a rel="nofollow" class="external text" href="http://web.archive.org/web/20090905074528/http://www.darwinproject.ac.uk/content/view/86/71/">What is Darwinism?</a>“ (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Nation, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/">Darwin Correspondence Project</a>, záloha <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/content/view/86/71/">zdroja</a> 2009-09-05, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://web.archive.org/web/20090905074528/http://www.darwinproject.ac.uk/content/view/86/71/">http://web.archive.org/web/20090905074528/http://www.darwinproject.ac.uk/content/view/86/71/</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=What+is+Darwinism%3F&rft.jtitle=Nation&rft.aulast=Gray&rft.aufirst=Asa&rft.au=Gray%2C+Asa&rft.date=28.+m%C3%A1ja+1874&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2F+Darwin+Correspondence+Project%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fweb.archive.org%2Fweb%2F20090905074528%2Fhttp%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2Fcontent%2Fview%2F86%2F71%2F&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFHodge1874"><a href="/w/index.php?title=Charles_Hodge&action=edit&redlink=1" class="new" title="Charles Hodge (stránka neexistuje)">Hodge, Charles</a> (1874) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://gutenberg.org/ebooks/19192">What is Darwinism?</a>, New York: Scribner, Armstrong, and Co., <a href="/wiki/Online_Computer_Library_Center" title="Online Computer Library Center">OCLC</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/oclc/1004320">1004320</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://gutenberg.org/ebooks/19192">http://gutenberg.org/ebooks/19192</a>, dost. 2013-09-27</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=What+is+Darwinism%3F&rft.aulast=Hodge&rft.aufirst=Charles&rft.au=Hodge%2C+Charles&rft.date=1874&rft.place=New+York&rft_id=info:oclcnum/1004320&rft_id=http%3A%2F%2Fgutenberg.org%2Febooks%2F19192&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFHoorn2009">Hoorn, Marijn van (23. apríla 2009), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://api.ning.com/files/aT0Fpi7QEAJXZty6RRr0*ayjT5aN-CLIR1HAnom7DRBt*Z64Ko2B*I88LPx*h2otwLvz5Vp*IKVqHQunTD*sItKN3P7MUMve/TeylerWinklerDarwin.doc">„Winkler, promotor and first translator of Darwin in The Netherlands“</a> (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>) (Microsoft Word 9.0), Teyler, Winkler, Darwin, Congress of the European Botanical and Horticultural Libraries Group, Prague, Haarlem: Teyler Museum, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://api.ning.com/files/aT0Fpi7QEAJXZty6RRr0*ayjT5aN-CLIR1HAnom7DRBt*Z64Ko2B*I88LPx*h2otwLvz5Vp*IKVqHQunTD*sItKN3P7MUMve/TeylerWinklerDarwin.doc">http://api.ning.com/files/aT0Fpi7QEAJXZty6RRr0*ayjT5aN-CLIR1HAnom7DRBt*Z64Ko2B*I88LPx*h2otwLvz5Vp*IKVqHQunTD*sItKN3P7MUMve/TeylerWinklerDarwin.doc</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=bookitem&rft.btitle=Winkler%2C+promotor+and+first+translator+of+Darwin+in+The+Netherlands&rft.atitle=Teyler%2C+Winkler%2C+Darwin&rft.aulast=Hoorn&rft.aufirst=Marijn+van&rft.au=Hoorn%2C+Marijn+van&rft.date=23.+apr%C3%ADla+2009&rft.series=Congress+of+the+European+Botanical+and+Horticultural+Libraries+Group%2C+Prague&rft.place=Haarlem&rft_id=http%3A%2F%2Fapi.ning.com%2Ffiles%2FaT0Fpi7QEAJXZty6RRr0%2AayjT5aN-CLIR1HAnom7DRBt%2AZ64Ko2B%2AI88LPx%2Ah2otwLvz5Vp%2AIKVqHQunTD%2AsItKN3P7MUMve%2FTeylerWinklerDarwin.doc&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFHuxley1860"><a href="/wiki/Thomas_Henry_Huxley" title="Thomas Henry Huxley">Huxley, Thomas Henry</a> (1860), „<a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=A32&viewtype=side">Darwin on the Origin of Species</a>“ (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Westminster Review 17, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=A32&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=A32&viewtype=side</a>, dost. 2013-09-27</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=Darwin+on+the+Origin+of+Species&rft.jtitle=Westminster+Review&rft.aulast=Huxley&rft.aufirst=Thomas+Henry&rft.au=Huxley%2C+Thomas+Henry&rft.date=1860&rft.volume=17&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D1%26itemID%3DA32%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFHuxley1863"><a href="/wiki/Thomas_Henry_Huxley" title="Thomas Henry Huxley">Huxley, Thomas Henry</a> (1863) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://aleph0.clarku.edu/huxley/CE2/Phen.html">On Our Knowledge of the Causes of the Phenomena of Organic Nature: Being Six Lectures to Working Men, Delivered at the Museum of Practical Geology</a>, London: Robert Hardwicke, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://aleph0.clarku.edu/huxley/CE2/Phen.html">http://aleph0.clarku.edu/huxley/CE2/Phen.html</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=On+Our+Knowledge+of+the+Causes+of+the+Phenomena+of+Organic+Nature%3A+Being+Six+Lectures+to+Working+Men%2C+Delivered+at+the+Museum+of+Practical+Geology&rft.aulast=Huxley&rft.aufirst=Thomas+Henry&rft.au=Huxley%2C+Thomas+Henry&rft.date=1863&rft.place=London&rft_id=http%3A%2F%2Faleph0.clarku.edu%2Fhuxley%2FCE2%2FPhen.html&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFJurík2006"><a href="/w/index.php?title=Mat%C3%BA%C5%A1_Jur%C3%ADk&action=edit&redlink=1" class="new" title="Matúš Jurík (stránka neexistuje)">Jurík, Matúš</a> (8. júna 2006), „<a rel="nofollow" class="external text" href="https://www.sme.sk/c/2753456/">Darwinov Pôvod druhov vyšiel po 147 rokoch aj v slovenčine</a>“, <a href="/wiki/Denn%C3%ADk_SME" class="mw-redirect" title="Denník SME">SME</a> (Bratislava: Petit Press), <a href="/wiki/ISSN" title="ISSN">ISSN</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/issn/1335-440X">1335-440X</a> (print), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/issn/1335-4418">1335-4418</a> (online), <a rel="nofollow" class="external free" href="https://www.sme.sk/c/2753456/">http://www.sme.sk/c/2753456/</a>, dost. 2013-09-16</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=Darwinov+P%C3%B4vod+druhov+vy%C5%A1iel+po+147+rokoch+aj+v+sloven%C4%8Dine&rft.jtitle=%5B%5BDenn%C3%ADk+SME%7CSME%5D%5D&rft.aulast=Jur%C3%ADk&rft.aufirst=Mat%C3%BA%C5%A1&rft.au=Jur%C3%ADk%2C+Mat%C3%BA%C5%A1&rft.date=8.+j%C3%BAna+2006&rft.place=Bratislava&rft_id=http%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fc%2F2753456%2F&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFKingsley1859"><a href="/w/index.php?title=Charles_Kingsley&action=edit&redlink=1" class="new" title="Charles Kingsley (stránka neexistuje)">Kingsley, Charles</a> (18. novembra 1859) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2534">Letter to Charles Darwin</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/">Darwin Correspondence Project</a>, University of Cambridge, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2534">http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2534</a>, dost. 2013-10-08</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Letter+to+Charles+Darwin&rft.aulast=Kingsley&rft.aufirst=Charles&rft.au=Kingsley%2C+Charles&rft.date=18.+novembra+1859&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2F+Darwin+Correspondence+Project%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2Fentry-2534&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFKomárek2008"><a href="/w/index.php?title=Stanislav_Kom%C3%A1rek&action=edit&redlink=1" class="new" title="Stanislav Komárek (stránka neexistuje)">Komárek, Stanislav</a> (august 2008), „<a rel="nofollow" class="external text" href="http://vesmir.cz/clanek/nad-darwinovym-puvodem-druhu">Nad Darwinovým „Původem druhů“</a>“ (<a href="/wiki/%C4%8Ce%C5%A1tina" title="Čeština">cs</a>), Vesmír (Praha: Vesmír) 87 (8): 564 – 565, <a href="/wiki/ISSN" title="ISSN">ISSN</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/issn/0042-4544">0042-4544</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://vesmir.cz/clanek/nad-darwinovym-puvodem-druhu">http://vesmir.cz/clanek/nad-darwinovym-puvodem-druhu</a>, dost. 2013-09-27</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=Nad+Darwinov%C3%BDm+%E2%80%9EP%C5%AFvodem+druh%C5%AF%E2%80%9C&rft.jtitle=Vesm%C3%ADr&rft.aulast=Kom%C3%A1rek&rft.aufirst=Stanislav&rft.au=Kom%C3%A1rek%2C+Stanislav&rft.date=august+2008&rft.volume=87&rft.issue=8&rft.pages=564%C2%A0%E2%80%93%C2%A0565&rft.place=Praha&rft.issn=0042-4544&rft_id=http%3A%2F%2Fvesmir.cz%2Fclanek%2Fnad-darwinovym-puvodem-druhu&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFKreeft2001"><a href="/w/index.php?title=Peter_Kreeft&action=edit&redlink=1" class="new" title="Peter Kreeft (stránka neexistuje)">Kreeft, Peter J.</a> (2001) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Catholic Christianity: A Complete Catechism of Catholic Beliefs based on the Catechism of the Catholic Church, San Francisco: Ignatius Press, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/0-89870-798-6" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/0-89870-798-6"> 0-89870-798-6</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Catholic+Christianity%3A+A+Complete+Catechism+of+Catholic+Beliefs+based+on+the+Catechism+of+the+Catholic+Church&rft.aulast=Kreeft&rft.aufirst=Peter+J.&rft.au=Kreeft%2C+Peter+J.&rft.date=2001&rft.place=San+Francisco&rft.isbn=0-89870-798-6&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFLarson2004"><a href="/w/index.php?title=Edward_J._Larson&action=edit&redlink=1" class="new" title="Edward J. Larson (stránka neexistuje)">Larson, Edward J.</a> (2004) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Evolution: The Remarkable History of a Scientific Theory, Modern Library Chronicles, New York: Modern Library, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/0-8129-6849-2" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/0-8129-6849-2"> 0-8129-6849-2</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Evolution%3A+The+Remarkable+History+of+a+Scientific+Theory&rft.aulast=Larson&rft.aufirst=Edward+J.&rft.au=Larson%2C+Edward+J.&rft.date=2004&rft.series=Modern+Library+Chronicles&rft.place=New+York&rft.isbn=0-8129-6849-2&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFLeifchild1859">Leifchild (19. novembra 1859), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR226.1.8&viewtype=image">On the Origin of Species by Means of Natural Selection; or, the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life.  By Charles Darwin.  (Murray.)</a>, „Literature“ (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Athenæum (London) (1673): 659 – 660, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR226.1.8&viewtype=image">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=CUL-DAR226.1.8&viewtype=image</a>, dost. 2013-10-09</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=Literature&rft.jtitle=Athen%C3%A6um&rft.aulast=Leifchild&rft.au=Leifchild&rft.date=19.+novembra+1859&rft.issue=1673&rft.pages=659%26nbsp%3B%26ndash%3B%26%2332%3B660&rft.place=London&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D1%26itemID%3DCUL-DAR226.1.8%26viewtype%3Dimage&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFLucas1979">Lucas, John R. (1979), „<a rel="nofollow" class="external text" href="http://users.ox.ac.uk/~jrlucas/legend.html">Wilberforce and Huxley: A Legendary Encounter</a>“ (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), The Historical Journal (University of Cambridge) 22 (2): 313 – 330, <a href="/wiki/Digital_Object_Identifier" title="Digital Object Identifier">doi</a>:<a rel="nofollow" class="external text" href="https://dx.doi.org/10.1017%2FS0018246X00016848">10.1017/S0018246X00016848</a>, <a href="/wiki/ISSN" title="ISSN">ISSN</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/issn/0018-246X">0018-246X</a>, <a class="external mw-magiclink-pmid" rel="nofollow" href="//www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11617072?dopt=Abstract">PMID 11617072</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://users.ox.ac.uk/~jrlucas/legend.html">http://users.ox.ac.uk/~jrlucas/legend.html</a>, dost. 2013-09-27</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=Wilberforce+and+Huxley%3A+A+Legendary+Encounter&rft.jtitle=The+Historical+Journal&rft.aulast=Lucas&rft.aufirst=John+R.&rft.au=Lucas%2C+John+R.&rft.date=1979&rft.volume=22&rft.issue=2&rft.pages=313%C2%A0%E2%80%93%C2%A0330&rft_id=info:doi/10.1017%2FS0018246X00016848&rft_id=info:pmid/11617072&rft.issn=0018-246X&rft_id=http%3A%2F%2Fusers.ox.ac.uk%2F%7Ejrlucas%2Flegend.html&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFLyell1832"><a href="/wiki/Charles_Lyell" title="Charles Lyell">Lyell, Charles</a> (1832) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?itemID=A505.2&pageseq=1&viewtype=text">Principles of geology, being an attempt to explain the former changes of the Earth's surface, by reference to causes now in operation.</a>, Vol. II, London: John Murray, <a href="/wiki/Online_Computer_Library_Center" title="Online Computer Library Center">OCLC</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/oclc/180134150">180134150</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?itemID=A505.2&pageseq=1&viewtype=text">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?itemID=A505.2&pageseq=1&viewtype=text</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Principles+of+geology%2C+being+an+attempt+to+explain+the+former+changes+of+the+Earth%27s+surface%2C+by+reference+to+causes+now+in+operation.&rft.aulast=Lyell&rft.aufirst=Charles&rft.au=Lyell%2C+Charles&rft.date=1832&rft.volume=Vol.+II&rft.place=London&rft_id=info:oclcnum/180134150&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3FitemID%3DA505.2%26pageseq%3D1%26viewtype%3Dtext&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFMayr1982"><a href="/w/index.php?title=Ernst_Mayr&action=edit&redlink=1" class="new" title="Ernst Mayr (stránka neexistuje)">Mayr, Ernst</a> (1982) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), The Growth of Biological Thought: Diversity, Evolution, and Inheritance, Cambridge, MA: Harvard University, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/0-674-36446-5" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/0-674-36446-5"> 0-674-36446-5</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=The+Growth+of+Biological+Thought%3A+Diversity%2C+Evolution%2C+and+Inheritance&rft.aulast=Mayr&rft.aufirst=Ernst&rft.au=Mayr%2C+Ernst&rft.date=1982&rft.place=Cambridge%2C+MA&rft.isbn=0-674-36446-5&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFMichod1995">Michod, Richard E. (1995) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Eros and Evolution: a Natural Philosophy of Sex, Reading, MA: Addison-Wesley, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/0-201-44232-9" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/0-201-44232-9"> 0-201-44232-9</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Eros+and+Evolution%3A+a+Natural+Philosophy+of+Sex&rft.aulast=Michod&rft.aufirst=Richard+E.&rft.au=Michod%2C+Richard+E.&rft.date=1995&rft.place=Reading%2C+MA&rft.isbn=0-201-44232-9&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFMiles2001">Miles, Sara Joan (september 2001), „<a rel="nofollow" class="external text" href="http://asa3.org/ASA/PSCF/2001/PSCF9-01Miles.html">Charles Darwin and Asa Gray Discuss Teleology and Design</a>“ (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Perspectives on Science and Christian Faith (American Scientific Affiliation) 53 (3): 196 – 201, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://asa3.org/ASA/PSCF/2001/PSCF9-01Miles.html">http://asa3.org/ASA/PSCF/2001/PSCF9-01Miles.html</a>, dost. 2013-09-27</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=Charles+Darwin+and+Asa+Gray+Discuss+Teleology+and+Design&rft.jtitle=Perspectives+on+Science+and+Christian+Faith&rft.aulast=Miles&rft.aufirst=Sara+Joan&rft.au=Miles%2C+Sara+Joan&rft.date=september+2001&rft.volume=53&rft.issue=3&rft.pages=196%C2%A0%E2%80%93%C2%A0201&rft_id=http%3A%2F%2Fasa3.org%2FASA%2FPSCF%2F2001%2FPSCF9-01Miles.html&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFMivart1871"><a href="/w/index.php?title=St._George_Jackson_Mivart&action=edit&redlink=1" class="new" title="St. George Jackson Mivart (stránka neexistuje)">Mivart, St. George Jackson</a> (1871) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a class="external text" href="https://en.wikisource.org/wiki/Genesis_of_Species">On the Genesis of Species</a>, New York: D. Appleton and Co., <a href="/wiki/Online_Computer_Library_Center" title="Online Computer Library Center">OCLC</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/oclc/1497536">1497536</a>, <a class="external free" href="https://en.wikisource.org/wiki/Genesis_of_Species">http://en.wikisource.org/wiki/Genesis_of_Species</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=On+the+Genesis+of+Species&rft.aulast=Mivart&rft.aufirst=St.+George+Jackson&rft.au=Mivart%2C+St.+George+Jackson&rft.date=1871&rft.place=New+York&rft_id=info:oclcnum/1497536&rft_id=http%3A%2F%2Fen.wikisource.org%2Fwiki%2FGenesis_of_Species&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFMoore2009"><a href="/w/index.php?title=James_Richard_Moore&action=edit&redlink=1" class="new" title="James Richard Moore (stránka neexistuje)">Moore, James</a> (5. februára 2009) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://onbeing.org/program/evolution-and-wonder-understanding-charles-darwin/transcript/899">Evolution and Wonder: Understanding Charles Darwin</a>, Speaking of Faith with Krista Tippett (Radio Program), American Public Media, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://onbeing.org/program/evolution-and-wonder-understanding-charles-darwin/transcript/899">http://onbeing.org/program/evolution-and-wonder-understanding-charles-darwin/transcript/899</a>, dost. 2013-09-27</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Evolution+and+Wonder%3A+Understanding+Charles+Darwin&rft.aulast=Moore&rft.aufirst=James&rft.au=Moore%2C+James&rft.date=5.+febru%C3%A1ra+2009&rft.series=Speaking+of+Faith+with+Krista+Tippett+%28Radio+Program%29&rft_id=http%3A%2F%2Fonbeing.org%2Fprogram%2Fevolution-and-wonder-understanding-charles-darwin%2Ftranscript%2F899&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFMurray1859">Murray, John (1. apríla 1859) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2443">Letter to Charles Darwin</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/">Darwin Correspondence Project</a>, University of Cambridge, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2443">http://www.darwinproject.ac.uk/entry-2443</a>, dost. 2013-10-08</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Letter+to+Charles+Darwin&rft.aulast=Murray&rft.aufirst=John&rft.au=Murray%2C+John&rft.date=1.+apr%C3%ADla+1859&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2F+Darwin+Correspondence+Project%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fwww.darwinproject.ac.uk%2Fentry-2443&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFNatural_History_Museum2007"><a href="/wiki/Natural_History_Museum_(Lond%C3%BDn)" title="Natural History Museum (Londýn)">Natural History Museum</a> (2007) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://web.archive.org/web/20100823025556/http://www.darwin200.org/what-is.html">What is Darwin200?</a>, London, záloha <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwin200.org/what-is.html">zdroja</a> 2010-08-23, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://web.archive.org/web/20100823025556/http://www.darwin200.org/what-is.html">http://web.archive.org/web/20100823025556/http://www.darwin200.org/what-is.html</a>, dost. 2013-09-29</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=What+is+Darwin200%3F&rft.aulast=Natural+History+Museum&rft.au=Natural+History+Museum&rft.date=2007&rft.place=London&rft_id=http%3A%2F%2Fweb.archive.org%2Fweb%2F20100823025556%2Fhttp%3A%2F%2Fwww.darwin200.org%2Fwhat-is.html&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFPhipps1983">Phipps, William E. (14. – 21. septembera 1983), „<a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.religion-online.org/showarticle.asp?title=1681">Darwin, the Scientific Creationist</a>“ (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Christian Century (Chicago: Christian Century Foundation): 809 – 811, <a href="/wiki/ISSN" title="ISSN">ISSN</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/issn/0009-5281">0009-5281</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://www.religion-online.org/showarticle.asp?title=1681">http://www.religion-online.org/showarticle.asp?title=1681</a>, dost. 2013-09-28</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=Darwin%2C+the+Scientific+Creationist&rft.jtitle=Christian+Century&rft.aulast=Phipps&rft.aufirst=William+E.&rft.au=Phipps%2C+William+E.&rft.date=14.+%E2%80%93+21.+septembera+1983&rft.pages=809%C2%A0%E2%80%93%C2%A0811&rft.place=Chicago&rft.issn=0009-5281&rft_id=http%3A%2F%2Fwww.religion-online.org%2Fshowarticle.asp%3Ftitle%3D1681&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFPius_XII1950"><a href="/wiki/Pius_XII." title="Pius XII.">Pius XII</a> (12. augusta 1950) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.vatican.va/holy_father/pius_xii/encyclicals/documents/hf_p-xii_enc_12081950_humani-generis_en.html">Encyclical Humani Generis</a>, Rome: Holy See, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://www.vatican.va/holy_father/pius_xii/encyclicals/documents/hf_p-xii_enc_12081950_humani-generis_en.html">http://www.vatican.va/holy_father/pius_xii/encyclicals/documents/hf_p-xii_enc_12081950_humani-generis_en.html</a>, dost. 2013-10-09</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Encyclical+Humani+Generis&rft.aulast=Pius+XII&rft.au=Pius+XII&rft.date=12.+augusta+1950&rft.place=Rome&rft_id=http%3A%2F%2Fwww.vatican.va%2Fholy_father%2Fpius_xii%2Fencyclicals%2Fdocuments%2Fhf_p-xii_enc_12081950_humani-generis_en.html&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFQuammen2006"><a href="/w/index.php?title=David_Quammen&action=edit&redlink=1" class="new" title="David Quammen (stránka neexistuje)">Quammen, David</a> (2006) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), The reluctant Mr. Darwin: An Intimate Portrait of Charles Darwin and the Making of His Theory of Evolution, Great Discoveries (1. vyd.), New York: Atlas Books, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/0-393-05981-2" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/0-393-05981-2"> 0-393-05981-2</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=The+reluctant+Mr.+Darwin%3A+An+Intimate+Portrait+of+Charles+Darwin+and+the+Making+of+His+Theory+of+Evolution&rft.aulast=Quammen&rft.aufirst=David&rft.au=Quammen%2C+David&rft.date=2006&rft.series=Great+Discoveries&rft.edition=1.&rft.place=New+York&rft.isbn=0-393-05981-2&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFReznickRuse2009"><a href="/w/index.php?title=David_Reznick&action=edit&redlink=1" class="new" title="David Reznick (stránka neexistuje)">Reznick, David</a>; <a href="/w/index.php?title=Michael_Ruse&action=edit&redlink=1" class="new" title="Michael Ruse (stránka neexistuje)">Ruse, Michael</a> (2009) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), The Origin Then and Now: An Interpretive Guide to the Origin of Species, Princeton University, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/978-0-691-12978-5" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/978-0-691-12978-5"> 978-0-691-12978-5</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=The+Origin+Then+and+Now%3A+An+Interpretive+Guide+to+the+Origin+of+Species&rft.aulast=Reznick&rft.aufirst=David&rft.au=Reznick%2C+David&rft.au=Ruse%2C+Michael&rft.date=2009&rft.isbn=978-0-691-12978-5&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFRhodes1987"><a href="/w/index.php?title=Frank_H._T._Rhodes&action=edit&redlink=1" class="new" title="Frank H. T. Rhodes (stránka neexistuje)">Rhodes, Frank H. T.</a> (1. júna 1987), „Darwinian gradualism and its limits: The development of Darwin's views on the rate and pattern of evolutionary change“ (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Journal of the History of Biology (Kluwer Academic Publishers) 20 (2), <a href="/wiki/Digital_Object_Identifier" title="Digital Object Identifier">doi</a>:<a rel="nofollow" class="external text" href="https://dx.doi.org/10.1007%2FBF00138435">10.1007/BF00138435</a>, <a href="/wiki/ISSN" title="ISSN">ISSN</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/issn/0022-5010">0022-5010</a> (print), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/issn/1573-0387">1573-0387</a> (online)</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=Darwinian+gradualism+and+its+limits%3A+The+development+of+Darwin%27s+views+on+the+rate+and+pattern+of+evolutionary+change&rft.jtitle=Journal+of+the+History+of+Biology&rft.aulast=Rhodes&rft.aufirst=Frank+H.+T.&rft.au=Rhodes%2C+Frank+H.+T.&rft.date=1.+j%C3%BAna+1987&rft.volume=20&rft.issue=2&rft_id=info:doi/10.1007%2FBF00138435&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFSecord2000">Secord, James A. (2000) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Victorian Sensation: The Extraordinary Publication, Reception, and Secret Authorship of Vestiges of the Natural History of Creation, University of Chicago, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/0-226-74411-6" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/0-226-74411-6"> 0-226-74411-6</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Victorian+Sensation%3A+The+Extraordinary+Publication%2C+Reception%2C+and+Secret+Authorship+of+Vestiges+of+the+Natural+History+of+Creation&rft.aulast=Secord&rft.aufirst=James+A.&rft.au=Secord%2C+James+A.&rft.date=2000&rft.isbn=0-226-74411-6&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFSchopf2000">Schopf, J. William (20. júna 2000), „<a rel="nofollow" class="external text" href="http://EuropePMC.org/articles/PMC34368">Solution to Darwin's dilemma: Discovery of the missing Precambrian record of life</a>“ (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America (National Academy of Sciences) 97 (13): 6947 – 6953, <a href="/wiki/Digital_Object_Identifier" title="Digital Object Identifier">doi</a>:<a rel="nofollow" class="external text" href="https://dx.doi.org/10.1073%2Fpnas.97.13.6947">10.1073/pnas.97.13.6947</a>, <a href="/wiki/ISSN" title="ISSN">ISSN</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/issn/0027-8424">0027-8424</a> (print), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/issn/1091-6490">1091-6490</a> (online), <a class="external mw-magiclink-pmid" rel="nofollow" href="//www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10860955?dopt=Abstract">PMID 10860955</a>, <a href="/w/index.php?title=PubMed_Central&action=edit&redlink=1" class="new" title="PubMed Central (stránka neexistuje)">PMC</a>: <a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.pubmedcentral.nih.gov/articlerender.fcgi?tool=pmcentrez&artid=34368">34368</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://EuropePMC.org/articles/PMC34368">http://EuropePMC.org/articles/PMC34368</a>, dost. 2013-10-09</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=Solution+to+Darwin%27s+dilemma%3A+Discovery+of+the+missing+Precambrian+record+of+life&rft.jtitle=Proceedings+of+the+National+Academy+of+Sciences+of+the+United+States+of+America&rft.aulast=Schopf&rft.aufirst=J.+William&rft.au=Schopf%2C+J.+William&rft.date=20.+j%C3%BAna+2000&rft.volume=97&rft.issue=13&rft.pages=6947%26nbsp%3B%26ndash%3B%26%2332%3B6953&rft_id=info:doi/10.1073%2Fpnas.97.13.6947&rft_id=info:pmid/10860955&rft_id=http%3A%2F%2FEuropePMC.org%2Farticles%2FPMC34368&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFSpencer1864"><a href="/wiki/Herbert_Spencer" title="Herbert Spencer">Spencer, Herbert</a> (1864) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://archive.org/details/principlesofb01spen">The principles of biology</a>, Vol. I, London: Williams and Norgate, <a href="/wiki/Online_Computer_Library_Center" title="Online Computer Library Center">OCLC</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/oclc/769784002">769784002</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://archive.org/details/principlesofb01spen">http://archive.org/details/principlesofb01spen</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=The+principles+of+biology&rft.aulast=Spencer&rft.aufirst=Herbert&rft.au=Spencer%2C+Herbert&rft.date=1864&rft.volume=Vol.+I&rft.place=London&rft_id=info:oclcnum/769784002&rft_id=http%3A%2F%2Farchive.org%2Fdetails%2Fprinciplesofb01spen&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFWallace1855"><a href="/wiki/Alfred_Russel_Wallace" title="Alfred Russel Wallace">Wallace, Alfred Russel</a> (september 1855), „<a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=A11&viewtype=side">On the law which has regulated the Introduction of New Species</a>“ (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Annals and Magazine of Natural History, including Zoology, Botany, and Geology – Second Series (London: Taylor and Francis) 16 (93): 184 – 196, <a href="/wiki/ISSN" title="ISSN">ISSN</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/issn/0022-2933">0022-2933</a> (print), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/issn/1464-5262">1464-5262</a> (online), <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=A11&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=A11&viewtype=side</a>, dost. 2013-09-28</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=On+the+law+which+has+regulated+the+Introduction+of+New+Species&rft.jtitle=Annals+and+Magazine+of+Natural+History%2C+including+Zoology%2C+Botany%2C+and+Geology+%E2%80%93+Second+Series&rft.aulast=Wallace&rft.aufirst=Alfred+Russel&rft.au=Wallace%2C+Alfred+Russel&rft.date=september+1855&rft.volume=16&rft.issue=93&rft.pages=184%C2%A0%E2%80%93%C2%A0196&rft.place=London&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D1%26itemID%3DA11%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFWyhe2002-"><a href="/w/index.php?title=John_van_Wyhe&action=edit&redlink=1" class="new" title="John van Wyhe (stránka neexistuje)">Wyhe, John van</a> (2002-) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/record?itemID=F793">Freeman Bibliographic Database: F793</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/">The Complete Work of Charles Darwin Online</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/record?itemID=F793">http://darwin-online.org.uk/content/record?itemID=F793</a>, dost. 2013-10-09</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Freeman+Bibliographic+Database%3A+F793&rft.aulast=Wyhe&rft.aufirst=John+van&rft.au=Wyhe%2C+John+van&rft.date=2002-&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2F+The+Complete+Work+of+Charles+Darwin+Online%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Frecord%3FitemID%3DF793&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFWyhe2007"><a href="/w/index.php?title=John_van_Wyhe&action=edit&redlink=1" class="new" title="John van Wyhe (stránka neexistuje)">Wyhe, John van</a> (22. mája 2007), „<a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=A544&viewtype=side">Mind the gap: Did Darwin Avoid Publishing his Theory for Many Years?</a>“ (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Notes and Records of the Royal Society (London: Royal Society) 61 (2): 177 – 205, <a href="/wiki/Digital_Object_Identifier" title="Digital Object Identifier">doi</a>:<a rel="nofollow" class="external text" href="https://dx.doi.org/10.1098%2Frsnr.2006.0171">10.1098/rsnr.2006.0171</a>, <a href="/wiki/ISSN" title="ISSN">ISSN</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/issn/0035-9149">0035-9149</a> (print), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://worldcat.org/issn/1743-0178">1743-0178</a> (online), <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=A544&viewtype=side">http://darwin-online.org.uk/content/frameset?pageseq=1&itemID=A544&viewtype=side</a>, dost. 2013-09-28</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Ajournal&rft.genre=article&rft.atitle=Mind+the+gap%3A+Did+Darwin+Avoid+Publishing+his+Theory+for+Many+Years%3F&rft.jtitle=Notes+and+Records+of+the+Royal+Society&rft.aulast=Wyhe&rft.aufirst=John+van&rft.au=Wyhe%2C+John+van&rft.date=22.+m%C3%A1ja+2007&rft.volume=61&rft.issue=2&rft.pages=177%C2%A0%E2%80%93%C2%A0205&rft.place=London&rft_id=info:doi/10.1098%2Frsnr.2006.0171&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fcontent%2Fframeset%3Fpageseq%3D1%26itemID%3DA544%26viewtype%3Dside&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFWyhe2008"><a href="/w/index.php?title=John_van_Wyhe&action=edit&redlink=1" class="new" title="John van Wyhe (stránka neexistuje)">Wyhe, John van</a> (2008) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), Darwin: The Story of the Man and His Theories of Evolution, London: Andre Deutsch, <a href="/wiki/Medzin%C3%A1rodn%C3%A9_%C5%A1tandardn%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo_knihy" title="Medzinárodné štandardné číslo knihy">ISBN</a> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/0-233-00251-0" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/0-233-00251-0"> 0-233-00251-0</a></cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Darwin%3A+The+Story+of+the+Man+and+His+Theories+of+Evolution&rft.aulast=Wyhe&rft.aufirst=John+van&rft.au=Wyhe%2C+John+van&rft.date=2008&rft.place=London&rft.isbn=0-233-00251-0&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFWyhe2009a"><a href="/w/index.php?title=John_van_Wyhe&action=edit&redlink=1" class="new" title="John van Wyhe (stránka neexistuje)">Wyhe, John van</a> (2009a) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/darwin.html">Charles Darwin: gentleman naturalist: A biographical sketch</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/">The Complete Work of Charles Darwin Online</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/darwin.html">http://darwin-online.org.uk/darwin.html</a>, dost. 2013-09-29</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Charles+Darwin%3A+gentleman+naturalist%3A+A+biographical+sketch&rft.aulast=Wyhe&rft.aufirst=John+van&rft.au=Wyhe%2C+John+van&rft.date=2009a&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2F+The+Complete+Work+of+Charles+Darwin+Online%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fdarwin.html&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li> <li><cite style="font-style:normal" class="" id="CITEREFWyhe2009b"><a href="/w/index.php?title=John_van_Wyhe&action=edit&redlink=1" class="new" title="John van Wyhe (stránka neexistuje)">Wyhe, John van</a> (21. januára 2009b) (<a href="/wiki/Angli%C4%8Dtina" title="Angličtina">en</a>), <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/biography.html">Biography</a>, <a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/">The Complete Work of Charles Darwin Online</a>, <a rel="nofollow" class="external free" href="http://darwin-online.org.uk/biography.html">http://darwin-online.org.uk/biography.html</a>, dost. 2013-09-27</cite><span class="Z3988" title="ctx_ver=Z39.88-2004&rft_val_fmt=info%3Aofi%2Ffmt%3Akev%3Amtx%3Abook&rft.genre=book&rft.btitle=Biography&rft.aulast=Wyhe&rft.aufirst=John+van&rft.au=Wyhe%2C+John+van&rft.date=21.+janu%C3%A1ra+2009b&rft.series=%5Bhttp%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2F+The+Complete+Work+of+Charles+Darwin+Online%5D&rft_id=http%3A%2F%2Fdarwin-online.org.uk%2Fbiography.html&rfr_id=info:sid/en.wikipedia.org:O_p%C3%B4vode_druhov"> </li></ul> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Pozri_aj">Pozri aj</h2>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=35" title="Upraviť sekciu: Pozri aj" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=35" title="Editovat zdrojový kód sekce Pozri aj">upraviť zdroj</a>]</div> <ul><li><a href="/wiki/Charles_Darwin" title="Charles Darwin">Charles Darwin</a></li> <li><a href="/wiki/Te%C3%B3ria_evol%C3%BAcie_(biol%C3%B3gia)" title="Teória evolúcie (biológia)">Teória evolúcie (biológia)</a></li> <li><a href="/wiki/Kreacionizmus" title="Kreacionizmus">Kreacionizmus</a></li> <li><a href="/wiki/Antropogen%C3%A9za" title="Antropogenéza">antropogenéza</a></li></ul> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Iné_projekty">Iné projekty</h2>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=36" title="Upraviť sekciu: Iné projekty" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=36" title="Editovat zdrojový kód sekce Iné projekty">upraviť zdroj</a>]</div> <div class="interProject wikisource" style="display:none;"><a href="https://en.wikisource.org/wiki/On_the_Origin_of_Species" class="extiw" title="wikisource:On the Origin of Species">Wikizdroje</a></div><div class="interProject commons" style="display:none;"><a href="https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:The_Origin_of_Species" class="extiw" title="commons:Category:The Origin of Species">Commons</a></div> <ul><li><img alt="Spolupracuj na Wikizdrojoch" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4c/Wikisource-logo.svg/18px-Wikisource-logo.svg.png" decoding="async" width="18" height="19" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4c/Wikisource-logo.svg/27px-Wikisource-logo.svg.png 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4c/Wikisource-logo.svg/36px-Wikisource-logo.svg.png 2x" data-file-width="410" data-file-height="430" /> Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o <a href="https://en.wikisource.org/wiki/On_the_Origin_of_Species" class="extiw" title="wikisource:On the Origin of Species">O pôvode druhov</a></li> <li><img alt="Spolupracuj na Commons" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4a/Commons-logo.svg/18px-Commons-logo.svg.png" decoding="async" width="18" height="24" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4a/Commons-logo.svg/27px-Commons-logo.svg.png 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4a/Commons-logo.svg/36px-Commons-logo.svg.png 2x" data-file-width="1024" data-file-height="1376" /> Commons ponúka multimediálne súbory na tému <a href="https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:The_Origin_of_Species" class="extiw" title="commons:Category:The Origin of Species">O pôvode druhov</a></li></ul> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Externé_odkazy">Externé odkazy</h2>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=37" title="Upraviť sekciu: Externé odkazy" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=37" title="Editovat zdrojový kód sekce Externé odkazy">upraviť zdroj</a>]</div> <ul><li><a rel="nofollow" class="external text" href="http://darwin-online.org.uk/">The Complete Work of Charles Darwin Online</a></li> <li><a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.darwinproject.ac.uk/">Darwin Correspondence Project</a> – Darwinova korespondencia</li> <li><a rel="nofollow" class="external text" href="https://tech.sme.sk/c/2753456/darwinov-povod-druhov-vysiel-po-147-rokoch-aj-v-slovencine.html">Darwinov Pôvod druhov vyšiel po 147 rokoch aj v slovenčine</a></li> <li><a rel="nofollow" class="external text" href="http://www.humanisti.estranky.sk/clanky/veda/charles-darwin-a-kniha-o-povode-druhov.html">Charles Darwin a kniha O pôvode druhov</a> <a rel="nofollow" class="external text" href="https://web.archive.org/web/20111007034407/http://www.humanisti.estranky.sk/clanky/veda/charles-darwin-a-kniha-o-povode-druhov.html">Archivované</a> 2011-10-07 na <a href="/wiki/Wayback_Machine" title="Wayback Machine">Wayback Machine</a></li></ul> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Zdroj">Zdroj</h2>[<a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&veaction=edit&section=38" title="Upraviť sekciu: Zdroj" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť</a> | <a href="/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&action=edit&section=38" title="Editovat zdrojový kód sekce Zdroj">upraviť zdroj</a>]</div> Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov <a class="external text" href="https://cs.wikipedia.org/wiki/O_p%C5%AFvodu_druh%C5%AF?oldid=10782397">O původu druhů</a> na českej Wikipédii a <a class="external text" href="https://en.wikipedia.org/wiki/On_the_Origin_of_Species?oldid=576560114">On the Origin of Species</a> na anglickej Wikipédii.    </div><noscript><img src="https://login.wikimedia.org/wiki/Special:CentralAutoLogin/start?type=1x1" alt="" width="1" height="1" style="border: none; position: absolute;"></noscript> <div class="printfooter" data-nosnippet="">Zdroj: „<a dir="ltr" href="https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=O_pôvode_druhov&oldid=7806750">https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=O_pôvode_druhov&oldid=7806750</a>“</div></div> <div id="catlinks" class="catlinks" data-mw="interface"><div id="mw-normal-catlinks" class="mw-normal-catlinks"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kateg%C3%B3rie" title="Špeciálne:Kategórie">Kategórie</a>: <ul><li><a href="/wiki/Kateg%C3%B3ria:Knihy_z_1859" title="Kategória:Knihy z 1859">Knihy z 1859</a></li><li><a href="/wiki/Kateg%C3%B3ria:Evolu%C4%8Dn%C3%A1_biol%C3%B3gia" title="Kategória:Evolučná biológia">Evolučná biológia</a></li><li><a href="/wiki/Kateg%C3%B3ria:Vedeck%C3%A1_literat%C3%BAra" title="Kategória:Vedecká literatúra">Vedecká literatúra</a></li><li><a href="/wiki/Kateg%C3%B3ria:Dejiny_biol%C3%B3gie" title="Kategória:Dejiny biológie">Dejiny biológie</a></li></ul></div><div id="mw-hidden-catlinks" class="mw-hidden-catlinks mw-hidden-cats-hidden">Skrytých kategórií: <ul><li><a href="/wiki/Kateg%C3%B3ria:Str%C3%A1nky_s_magick%C3%BDmi_odkazmi_ISBN" title="Kategória:Stránky s magickými odkazmi ISBN">Stránky s magickými odkazmi ISBN</a></li><li><a href="/wiki/Kateg%C3%B3ria:Port%C3%A1l:Literat%C3%BAra/Zapojen%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky" title="Kategória:Portál:Literatúra/Zapojené články">Portál:Literatúra/Zapojené články</a></li><li><a href="/wiki/Kateg%C3%B3ria:Port%C3%A1l:Biol%C3%B3gia/Zapojen%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky" title="Kategória:Portál:Biológia/Zapojené články">Portál:Biológia/Zapojené články</a></li><li><a href="/wiki/Kateg%C3%B3ria:Webarchive_template_wayback_links" title="Kategória:Webarchive template wayback links">Webarchive template wayback links</a></li><li><a href="/wiki/Kateg%C3%B3ria:Str%C3%A1nky_s_magick%C3%BDmi_odkazmi_PMID" title="Kategória:Stránky s magickými odkazmi PMID">Stránky s magickými odkazmi PMID</a></li></ul></div></div> </div> </main> </div> <div class="mw-footer-container"> <footer id="footer" class="mw-footer" > <ul id="footer-info"> <li id="footer-info-lastmod"> Dátum a čas poslednej úpravy tejto stránky: 23. február 2024, 20:20.</li> <li id="footer-info-copyright">Text je dostupný za podmienok <a rel="nofollow" class="external text" href="//creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0/">Creative Commons Attribution/Share-Alike License 4.0 Unported</a>; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke <a class="external text" href="https://foundation.wikimedia.org/wiki/Special:MyLanguage/Policy:Terms_of_Use">Podmienky použitia</a>.</li> </ul> <ul id="footer-places"> <li id="footer-places-privacy"><a href="https://foundation.wikimedia.org/wiki/Special:MyLanguage/Policy:Privacy_policy">Ochrana osobných údajov</a></li> <li id="footer-places-about"><a href="/wiki/Wikip%C3%A9dia:O">O Wikipédii</a></li> <li id="footer-places-disclaimers"><a href="/wiki/Wikip%C3%A9dia:Zrieknutie_sa_zodpovednosti">Zrieknutie sa zodpovednosti</a></li> <li id="footer-places-wm-codeofconduct"><a href="https://foundation.wikimedia.org/wiki/Special:MyLanguage/Policy:Universal_Code_of_Conduct">Pravidlá správania</a></li> <li id="footer-places-developers"><a href="https://developer.wikimedia.org">Vývojári</a></li> <li id="footer-places-statslink"><a href="https://stats.wikimedia.org/#/sk.wikipedia.org">Štatistiky</a></li> <li id="footer-places-cookiestatement"><a href="https://foundation.wikimedia.org/wiki/Special:MyLanguage/Policy:Cookie_statement">Vyhlásenie o cookies</a></li> <li id="footer-places-mobileview"><a href="//sk.m.wikipedia.org/w/index.php?title=O_p%C3%B4vode_druhov&mobileaction=toggle_view_mobile" class="noprint stopMobileRedirectToggle">Mobilné zobrazenie</a></li> </ul> <ul id="footer-icons" class="noprint"> <li id="footer-copyrightico"><a href="https://wikimediafoundation.org/" class="cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--size-large cdx-button--fake-button--enabled"><img src="/static/images/footer/wikimedia-button.svg" width="84" height="29" alt="Wikimedia Foundation" loading="lazy"></a></li> <li id="footer-poweredbyico"><a href="https://www.mediawiki.org/" class="cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--size-large cdx-button--fake-button--enabled"><img src="/w/resources/assets/poweredby_mediawiki.svg" alt="Powered by MediaWiki" width="88" height="31" loading="lazy"></a></li> </ul> </footer> </div> </div> </div> <div class="vector-settings" id="p-dock-bottom"> <ul></ul> </div><script>(RLQ=window.RLQ||[]).push(function(){mw.config.set({"wgHostname":"mw-web.codfw.canary-84779d6bf6-wgwwp","wgBackendResponseTime":201,"wgPageParseReport":{"limitreport":{"cputime":"1.325","walltime":"1.597","ppvisitednodes":{"value":67429,"limit":1000000},"postexpandincludesize":{"value":604539,"limit":2097152},"templateargumentsize":{"value":171416,"limit":2097152},"expansiondepth":{"value":16,"limit":100},"expensivefunctioncount":{"value":2,"limit":500},"unstrip-depth":{"value":1,"limit":20},"unstrip-size":{"value":135594,"limit":5000000},"entityaccesscount":{"value":1,"limit":400},"timingprofile":["100.00% 1055.982 1 -total"," 41.39% 437.067 84 Šablóna:Citácia_Harvard"," 38.78% 409.533 84 Šablóna:Citácia_Harvard/core"," 19.63% 207.320 1 Šablóna:Referencie"," 8.95% 94.523 243 Šablóna:Harvbz"," 8.38% 88.495 1 Šablóna:Infobox_Kniha"," 8.12% 85.782 1 Šablóna:Projekt"," 4.66% 49.255 26 Šablóna:ISBN"," 2.57% 27.136 14 Šablóna:Collapsible_list"," 2.15% 22.705 89 Šablóna:Odkaz"]},"scribunto":{"limitreport-timeusage":{"value":"0.062","limit":"10.000"},"limitreport-memusage":{"value":2009740,"limit":52428800}},"cachereport":{"origin":"mw-web.eqiad.main-5dc468848-p8mcg","timestamp":"20241123200808","ttl":2592000,"transientcontent":false}}});});</script> <script type="application/ld+json">{"@context":"https:\/\/schema.org","@type":"Article","name":"O p\u00f4vode druhov","url":"https:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/O_p%C3%B4vode_druhov","sameAs":"http:\/\/www.wikidata.org\/entity\/Q20124","mainEntity":"http:\/\/www.wikidata.org\/entity\/Q20124","author":{"@type":"Organization","name":"P\u0159isp\u011bvatel\u00e9 projekt\u016f Wikimedia"},"publisher":{"@type":"Organization","name":"nadace Wikimedia","logo":{"@type":"ImageObject","url":"https:\/\/www.wikimedia.org\/static\/images\/wmf-hor-googpub.png"}},"datePublished":"2008-11-24T14:07:05Z","dateModified":"2024-02-23T20:20:33Z","image":"https:\/\/upload.wikimedia.org\/wikipedia\/commons\/c\/cd\/Origin_of_Species_title_page.jpg"}</script> </body> </html>