CINXE.COM

<!DOCTYPE html> <html class="client-nojs vector-feature-language-in-header-enabled vector-feature-language-in-main-page-header-disabled vector-feature-sticky-header-disabled vector-feature-page-tools-pinned-disabled vector-feature-toc-pinned-clientpref-1 vector-feature-main-menu-pinned-disabled vector-feature-limited-width-clientpref-1 vector-feature-limited-width-content-enabled vector-feature-custom-font-size-clientpref-1 vector-feature-appearance-pinned-clientpref-1 vector-feature-night-mode-enabled skin-theme-clientpref-day vector-toc-available" lang="sk" dir="ltr"> <head> <meta charset="UTF-8"> <title>Veľká francúzska revolúcia – Wikipédia</title> <script>(function(){var className="client-js vector-feature-language-in-header-enabled vector-feature-language-in-main-page-header-disabled vector-feature-sticky-header-disabled vector-feature-page-tools-pinned-disabled vector-feature-toc-pinned-clientpref-1 vector-feature-main-menu-pinned-disabled vector-feature-limited-width-clientpref-1 vector-feature-limited-width-content-enabled vector-feature-custom-font-size-clientpref-1 vector-feature-appearance-pinned-clientpref-1 vector-feature-night-mode-enabled skin-theme-clientpref-day vector-toc-available";var cookie=document.cookie.match(/(?:^|; )skwikimwclientpreferences=([^;]+)/);if(cookie){cookie[1].split('%2C').forEach(function(pref){className=className.replace(new RegExp('(^| )'+pref.replace(/-clientpref-\w+$|[^\w-]+/g,'')+'-clientpref-\\w+( |$)'),'$1'+pref+'$2');});}document.documentElement.className=className;}());RLCONF={"wgBreakFrames":false,"wgSeparatorTransformTable":[",\t."," \t,"],"wgDigitTransformTable":["",""], "wgDefaultDateFormat":"dmy","wgMonthNames":["","január","február","marec","apríl","máj","jún","júl","august","september","október","november","december"],"wgRequestId":"051fb837-b82b-4f4c-9b5f-26d9f0a135ba","wgCanonicalNamespace":"","wgCanonicalSpecialPageName":false,"wgNamespaceNumber":0,"wgPageName":"Veľká_francúzska_revolúcia","wgTitle":"Veľká francúzska revolúcia","wgCurRevisionId":7916248,"wgRevisionId":7916248,"wgArticleId":11317,"wgIsArticle":true,"wgIsRedirect":false,"wgAction":"view","wgUserName":null,"wgUserGroups":["*"],"wgCategories":["Wikipédia:Chýbajúce riadkové referencie","Portál:Francúzsko/Zapojené články","Wikipédia:Články priamo volajúce šablónu Portál","Stránky s magickými odkazmi ISBN","Francúzska revolúcia","Dejiny Francúzska"],"wgPageViewLanguage":"sk","wgPageContentLanguage":"sk","wgPageContentModel":"wikitext","wgRelevantPageName":"Veľká_francúzska_revolúcia","wgRelevantArticleId":11317,"wgIsProbablyEditable":true, "wgRelevantPageIsProbablyEditable":true,"wgRestrictionEdit":[],"wgRestrictionMove":[],"wgNoticeProject":"wikipedia","wgCiteReferencePreviewsActive":false,"wgMediaViewerOnClick":true,"wgMediaViewerEnabledByDefault":true,"wgPopupsFlags":0,"wgVisualEditor":{"pageLanguageCode":"sk","pageLanguageDir":"ltr","pageVariantFallbacks":"sk"},"wgMFDisplayWikibaseDescriptions":{"search":true,"watchlist":true,"tagline":true,"nearby":true},"wgWMESchemaEditAttemptStepOversample":false,"wgWMEPageLength":100000,"wgRelatedArticlesCompat":[],"wgCentralAuthMobileDomain":false,"wgEditSubmitButtonLabelPublish":true,"wgULSPosition":"interlanguage","wgULSisCompactLinksEnabled":false,"wgVector2022LanguageInHeader":true,"wgULSisLanguageSelectorEmpty":false,"wgWikibaseItemId":"Q6534","wgCheckUserClientHintsHeadersJsApi":["brands","architecture","bitness","fullVersionList","mobile","model","platform","platformVersion"],"GEHomepageSuggestedEditsEnableTopics":true,"wgGETopicsMatchModeEnabled":false, "wgGEStructuredTaskRejectionReasonTextInputEnabled":false,"wgGELevelingUpEnabledForUser":false,"wgSiteNoticeId":"2.2"};RLSTATE={"ext.globalCssJs.user.styles":"ready","site.styles":"ready","user.styles":"ready","ext.globalCssJs.user":"ready","user":"ready","user.options":"loading","skins.vector.search.codex.styles":"ready","skins.vector.styles":"ready","skins.vector.icons":"ready","ext.wikimediamessages.styles":"ready","ext.visualEditor.desktopArticleTarget.noscript":"ready","ext.uls.interlanguage":"ready","wikibase.client.init":"ready","ext.wikimediaBadges":"ready","ext.dismissableSiteNotice.styles":"ready"};RLPAGEMODULES=["mediawiki.page.media","site","mediawiki.page.ready","mediawiki.toc","skins.vector.js","ext.centralNotice.geoIP","ext.centralNotice.startUp","ext.gadget.ReferenceTooltips","ext.gadget.WikiMiniAtlas","ext.gadget.edit-summaries","ext.urlShortener.toolbar","ext.centralauth.centralautologin","mmv.bootstrap","ext.popups","ext.visualEditor.desktopArticleTarget.init", "ext.visualEditor.targetLoader","ext.echo.centralauth","ext.eventLogging","ext.wikimediaEvents","ext.navigationTiming","ext.uls.interface","ext.cx.eventlogging.campaigns","ext.cx.uls.quick.actions","wikibase.client.vector-2022","ext.checkUser.clientHints","ext.growthExperiments.SuggestedEditSession","wikibase.sidebar.tracking","ext.dismissableSiteNotice"];</script> <script>(RLQ=window.RLQ||[]).push(function(){mw.loader.impl(function(){return["user.options@12s5i",function($,jQuery,require,module){mw.user.tokens.set({"patrolToken":"+\\","watchToken":"+\\","csrfToken":"+\\"}); }];});});</script> <link rel="stylesheet" href="/w/load.php?lang=sk&modules=ext.dismissableSiteNotice.styles%7Cext.uls.interlanguage%7Cext.visualEditor.desktopArticleTarget.noscript%7Cext.wikimediaBadges%7Cext.wikimediamessages.styles%7Cskins.vector.icons%2Cstyles%7Cskins.vector.search.codex.styles%7Cwikibase.client.init&only=styles&skin=vector-2022"> <script async="" src="/w/load.php?lang=sk&modules=startup&only=scripts&raw=1&skin=vector-2022"></script> <meta name="ResourceLoaderDynamicStyles" content=""> <link rel="stylesheet" href="/w/load.php?lang=sk&modules=site.styles&only=styles&skin=vector-2022"> <meta name="generator" content="MediaWiki 1.44.0-wmf.5"> <meta name="referrer" content="origin"> <meta name="referrer" content="origin-when-cross-origin"> <meta name="robots" content="max-image-preview:standard"> <meta name="format-detection" content="telephone=no"> <meta property="og:image" content="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/57/Anonymous_-_Prise_de_la_Bastille.jpg/1200px-Anonymous_-_Prise_de_la_Bastille.jpg"> <meta property="og:image:width" content="1200"> <meta property="og:image:height" content="946"> <meta property="og:image" content="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/57/Anonymous_-_Prise_de_la_Bastille.jpg/800px-Anonymous_-_Prise_de_la_Bastille.jpg"> <meta property="og:image:width" content="800"> <meta property="og:image:height" content="631"> <meta property="og:image" content="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/57/Anonymous_-_Prise_de_la_Bastille.jpg/640px-Anonymous_-_Prise_de_la_Bastille.jpg"> <meta property="og:image:width" content="640"> <meta property="og:image:height" content="505"> <meta name="viewport" content="width=1120"> <meta property="og:title" content="Veľká francúzska revolúcia – Wikipédia"> <meta property="og:type" content="website"> <link rel="preconnect" href="//upload.wikimedia.org"> <link rel="alternate" media="only screen and (max-width: 640px)" href="//sk.m.wikipedia.org/wiki/Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia"> <link rel="alternate" type="application/x-wiki" title="Upraviť" href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit"> <link rel="apple-touch-icon" href="/static/apple-touch/wikipedia.png"> <link rel="icon" href="/static/favicon/wikipedia.ico"> <link rel="search" type="application/opensearchdescription+xml" href="/w/rest.php/v1/search" title="Wikipédia (sk)"> <link rel="EditURI" type="application/rsd+xml" href="//sk.wikipedia.org/w/api.php?action=rsd"> <link rel="canonical" href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia"> <link rel="license" href="https://creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0/deed.sk"> <link rel="alternate" type="application/atom+xml" title="Atom kanál Wikipédia" href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Posledn%C3%A9%C3%9Apravy&feed=atom"> <link rel="dns-prefetch" href="//meta.wikimedia.org" /> <link rel="dns-prefetch" href="//login.wikimedia.org"> </head> <body class="skin--responsive skin-vector skin-vector-search-vue mediawiki ltr sitedir-ltr mw-hide-empty-elt ns-0 ns-subject mw-editable page-Veľká_francúzska_revolúcia rootpage-Veľká_francúzska_revolúcia skin-vector-2022 action-view"><a class="mw-jump-link" href="#bodyContent">Preskočiť na obsah</a> <div class="vector-header-container"> <header class="vector-header mw-header"> <div class="vector-header-start"> <nav class="vector-main-menu-landmark" aria-label="Projekt"> <div id="vector-main-menu-dropdown" class="vector-dropdown vector-main-menu-dropdown vector-button-flush-left vector-button-flush-right" > <input type="checkbox" id="vector-main-menu-dropdown-checkbox" role="button" aria-haspopup="true" data-event-name="ui.dropdown-vector-main-menu-dropdown" class="vector-dropdown-checkbox " aria-label="Hlavné menu" > <label id="vector-main-menu-dropdown-label" for="vector-main-menu-dropdown-checkbox" class="vector-dropdown-label cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--fake-button--enabled cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only " aria-hidden="true" ><span class="vector-icon mw-ui-icon-menu mw-ui-icon-wikimedia-menu"></span> <span class="vector-dropdown-label-text">Hlavné menu</span> </label> <div class="vector-dropdown-content"> <div id="vector-main-menu-unpinned-container" class="vector-unpinned-container"> <div id="vector-main-menu" class="vector-main-menu vector-pinnable-element"> <div class="vector-pinnable-header vector-main-menu-pinnable-header vector-pinnable-header-unpinned" data-feature-name="main-menu-pinned" data-pinnable-element-id="vector-main-menu" data-pinned-container-id="vector-main-menu-pinned-container" data-unpinned-container-id="vector-main-menu-unpinned-container" > <div class="vector-pinnable-header-label">Hlavné menu</div> <button class="vector-pinnable-header-toggle-button vector-pinnable-header-pin-button" data-event-name="pinnable-header.vector-main-menu.pin">presunúť do postranného panelu</button> <button class="vector-pinnable-header-toggle-button vector-pinnable-header-unpin-button" data-event-name="pinnable-header.vector-main-menu.unpin">skryť</button> </div> <div id="p-navigation" class="vector-menu mw-portlet mw-portlet-navigation" > <div class="vector-menu-heading"> Navigácia </div> <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="n-mainpage" class="mw-list-item"><a href="/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka" title="Navštíviť Hlavnú stránku [z]" accesskey="z"><span>Hlavná stránka</span></a></li><li id="n-portal" class="mw-list-item"><a href="/wiki/Wikip%C3%A9dia:Port%C3%A1l_komunity" title="O projekte, ako môžete prispieť, kde čo nájsť"><span>Portál komunity</span></a></li><li id="n-kaviaren" class="mw-list-item"><a href="/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88"><span>Kaviareň</span></a></li><li id="n-recentchanges" class="mw-list-item"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Posledn%C3%A9%C3%9Apravy" title="Zoznam posledných úprav na tejto wiki [r]" accesskey="r"><span>Posledné úpravy</span></a></li><li id="n-randompage" class="mw-list-item"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:N%C3%A1hodn%C3%A1" title="Zobraziť náhodnú stránku [x]" accesskey="x"><span>Náhodná stránka</span></a></li><li id="n-help" class="mw-list-item"><a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Pomoc:Obsah" title="Miesto, kde nájdete pomoc"><span>Pomocník</span></a></li> </ul> </div> </div> </div> </div> </div> </div> </nav> <a href="/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka" class="mw-logo"> <img class="mw-logo-icon" src="/static/images/icons/wikipedia.png" alt="" aria-hidden="true" height="50" width="50"> <span class="mw-logo-container skin-invert"> <img class="mw-logo-wordmark" alt="Wikipédia" src="/static/images/mobile/copyright/wikipedia-wordmark-fr.svg" style="width: 7.4375em; height: 1.125em;"> <img class="mw-logo-tagline" alt="Slobodná encyklopédia" src="/static/images/mobile/copyright/wikipedia-tagline-sk.svg" width="118" height="13" style="width: 7.375em; height: 0.8125em;"> </span> </a> </div> <div class="vector-header-end"> <div id="p-search" role="search" class="vector-search-box-vue vector-search-box-collapses vector-search-box-show-thumbnail vector-search-box-auto-expand-width vector-search-box"> <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:H%C4%BEadanie" class="cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--fake-button--enabled cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only search-toggle" title="Vyhľadať na Wikipédia [f]" accesskey="f"><span class="vector-icon mw-ui-icon-search mw-ui-icon-wikimedia-search"></span> <span>Hľadať</span> </a> <div class="vector-typeahead-search-container"> <div class="cdx-typeahead-search cdx-typeahead-search--show-thumbnail cdx-typeahead-search--auto-expand-width"> <form action="/w/index.php" id="searchform" class="cdx-search-input cdx-search-input--has-end-button"> <div id="simpleSearch" class="cdx-search-input__input-wrapper" data-search-loc="header-moved"> <div class="cdx-text-input cdx-text-input--has-start-icon"> <input class="cdx-text-input__input" type="search" name="search" placeholder="Hľadať na Wikipédii" aria-label="Hľadať na Wikipédii" autocapitalize="sentences" title="Vyhľadať na Wikipédia [f]" accesskey="f" id="searchInput" > <span class="cdx-text-input__icon cdx-text-input__start-icon"></span> </div> <input type="hidden" name="title" value="Špeciálne:Hľadanie"> </div> <button class="cdx-button cdx-search-input__end-button">Hľadať</button> </form> </div> </div> </div> <nav class="vector-user-links vector-user-links-wide" aria-label="Osobné nástroje"> <div class="vector-user-links-main"> <div id="p-vector-user-menu-preferences" class="vector-menu mw-portlet emptyPortlet" > <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> </ul> </div> </div> <div id="p-vector-user-menu-userpage" class="vector-menu mw-portlet emptyPortlet" > <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> </ul> </div> </div> <nav class="vector-appearance-landmark" aria-label="Vzhľad"> <div id="vector-appearance-dropdown" class="vector-dropdown " title="Zmeniť vzhľad veľkosti písma, šírky stránky a farby" > <input type="checkbox" id="vector-appearance-dropdown-checkbox" role="button" aria-haspopup="true" data-event-name="ui.dropdown-vector-appearance-dropdown" class="vector-dropdown-checkbox " aria-label="Vzhľad" > <label id="vector-appearance-dropdown-label" for="vector-appearance-dropdown-checkbox" class="vector-dropdown-label cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--fake-button--enabled cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only " aria-hidden="true" ><span class="vector-icon mw-ui-icon-appearance mw-ui-icon-wikimedia-appearance"></span> <span class="vector-dropdown-label-text">Vzhľad</span> </label> <div class="vector-dropdown-content"> <div id="vector-appearance-unpinned-container" class="vector-unpinned-container"> </div> </div> </div> </nav> <div id="p-vector-user-menu-notifications" class="vector-menu mw-portlet emptyPortlet" > <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> </ul> </div> </div> <div id="p-vector-user-menu-overflow" class="vector-menu mw-portlet" > <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="pt-sitesupport-2" class="user-links-collapsible-item mw-list-item user-links-collapsible-item"><a data-mw="interface" href="//donate.wikimedia.org/wiki/Special:FundraiserRedirector?utm_source=donate&utm_medium=sidebar&utm_campaign=C13_sk.wikipedia.org&uselang=sk" class=""><span>Prispieť</span></a> </li> <li id="pt-createaccount-2" class="user-links-collapsible-item mw-list-item user-links-collapsible-item"><a data-mw="interface" href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Vytvorenie%C3%9A%C4%8Dtu&returnto=Ve%C4%BEk%C3%A1+franc%C3%BAzska+revol%C3%BAcia" title="Odporúčame vytvoriť si vlastný účet a prihlásiť sa, nie je to však povinné." class=""><span>Vytvoriť účet</span></a> </li> <li id="pt-login-2" class="user-links-collapsible-item mw-list-item user-links-collapsible-item"><a data-mw="interface" href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Prihl%C3%A1seniePou%C5%BE%C3%ADvate%C4%BEa&returnto=Ve%C4%BEk%C3%A1+franc%C3%BAzska+revol%C3%BAcia" title="Odporúčame vám prihlásiť sa, nie je to však povinné. [o]" accesskey="o" class=""><span>Prihlásiť sa</span></a> </li> </ul> </div> </div> </div> <div id="vector-user-links-dropdown" class="vector-dropdown vector-user-menu vector-button-flush-right vector-user-menu-logged-out" title="Ďalšie možnosti" > <input type="checkbox" id="vector-user-links-dropdown-checkbox" role="button" aria-haspopup="true" data-event-name="ui.dropdown-vector-user-links-dropdown" class="vector-dropdown-checkbox " aria-label="Osobné nástroje" > <label id="vector-user-links-dropdown-label" for="vector-user-links-dropdown-checkbox" class="vector-dropdown-label cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--fake-button--enabled cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only " aria-hidden="true" ><span class="vector-icon mw-ui-icon-ellipsis mw-ui-icon-wikimedia-ellipsis"></span> <span class="vector-dropdown-label-text">Osobné nástroje</span> </label> <div class="vector-dropdown-content"> <div id="p-personal" class="vector-menu mw-portlet mw-portlet-personal user-links-collapsible-item" title="Uživatelské menu" > <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="pt-sitesupport" class="user-links-collapsible-item mw-list-item"><a href="//donate.wikimedia.org/wiki/Special:FundraiserRedirector?utm_source=donate&utm_medium=sidebar&utm_campaign=C13_sk.wikipedia.org&uselang=sk"><span>Prispieť</span></a></li><li id="pt-createaccount" class="user-links-collapsible-item mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Vytvorenie%C3%9A%C4%8Dtu&returnto=Ve%C4%BEk%C3%A1+franc%C3%BAzska+revol%C3%BAcia" title="Odporúčame vytvoriť si vlastný účet a prihlásiť sa, nie je to však povinné."><span class="vector-icon mw-ui-icon-userAdd mw-ui-icon-wikimedia-userAdd"></span> <span>Vytvoriť účet</span></a></li><li id="pt-login" class="user-links-collapsible-item mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Prihl%C3%A1seniePou%C5%BE%C3%ADvate%C4%BEa&returnto=Ve%C4%BEk%C3%A1+franc%C3%BAzska+revol%C3%BAcia" title="Odporúčame vám prihlásiť sa, nie je to však povinné. [o]" accesskey="o"><span class="vector-icon mw-ui-icon-logIn mw-ui-icon-wikimedia-logIn"></span> <span>Prihlásiť sa</span></a></li> </ul> </div> </div> <div id="p-user-menu-anon-editor" class="vector-menu mw-portlet mw-portlet-user-menu-anon-editor" > <div class="vector-menu-heading"> Stránky pre odhlásených redaktorov <a href="/wiki/Pomoc:%C3%9Avod" aria-label="Viac informácií o editovaní"><span>zistiť viac</span></a> </div> <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="pt-anoncontribs" class="mw-list-item"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:MojePr%C3%ADspevky" title="Zoznam úprav vykonaných z tejto IP adresy [y]" accesskey="y"><span>Príspevky</span></a></li><li id="pt-anontalk" class="mw-list-item"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:MojaDiskusia" title="Diskusia o úpravách z tejto ip adresy [n]" accesskey="n"><span>Diskusia</span></a></li> </ul> </div> </div> </div> </div> </nav> </div> </header> </div> <div class="mw-page-container"> <div class="mw-page-container-inner"> <div class="vector-sitenotice-container"> <div id="siteNotice"><div id="mw-dismissablenotice-anonplace"></div><script>(function(){var node=document.getElementById("mw-dismissablenotice-anonplace");if(node){node.outerHTML="\u003Cdiv class=\"mw-dismissable-notice\"\u003E\u003Cdiv class=\"mw-dismissable-notice-close\"\u003E[\u003Ca tabindex=\"0\" role=\"button\"\u003Enezobrazovať\u003C/a\u003E]\u003C/div\u003E\u003Cdiv class=\"mw-dismissable-notice-body\"\u003E\u003C!-- CentralNotice --\u003E\u003Cdiv id=\"localNotice\" data-nosnippet=\"\"\u003E\u003Cdiv class=\"anonnotice\" lang=\"sk\" dir=\"ltr\"\u003E\u003Ctable width=\"100%\" class=\"skin-nightmode-reset-color\" style=\"background:var( --background-color-base, #FFF); color:#27408B;\"\u003E\n\n\u003Ctbody\u003E\u003Ctr valign=\"top\"\u003E\n\u003Ctd style=\"text-align:center;\"\u003E\u003Cdiv style=\"display: flex; text-align:center; border: 1px solid black;\" class=\"plainlinks\"\u003E\u003Cdiv style=\"padding-left:0.5em; padding-top:0.2em; margin-bottom: -0.4em;\"\u003E\u003Cfigure class=\"mw-halign-left\" typeof=\"mw:File\"\u003E\u003Ca href=\"/wiki/Wikip%C3%A9dia:%C3%81zijsk%C3%BD_mesiac_Wikip%C3%A9die\" title=\"Ázijský mesiac Wikipédie\"\u003E\u003Cimg alt=\"Ázijský mesiac Wikipédie\" src=\"//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/1f/WAM_logo_without_text.svg/38px-WAM_logo_without_text.svg.png\" decoding=\"async\" width=\"38\" height=\"41\" class=\"mw-file-element\" srcset=\"//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/1f/WAM_logo_without_text.svg/57px-WAM_logo_without_text.svg.png 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/1f/WAM_logo_without_text.svg/76px-WAM_logo_without_text.svg.png 2x\" data-file-width=\"800\" data-file-height=\"859\" /\u003E\u003C/a\u003E\u003Cfigcaption\u003EÁzijský mesiac Wikipédie\u003C/figcaption\u003E\u003C/figure\u003E\u003C/div\u003E\u003Cdiv style=\"text-align:center; flex: 1; margin: 0.2em 0;\"\u003E\u003Cbig\u003E\u003Cb\u003E\u003Ca href=\"/wiki/Wikip%C3%A9dia:%C3%81zijsk%C3%BD_mesiac_Wikip%C3%A9die_2024\" title=\"Wikipédia:Ázijský mesiac Wikipédie 2024\"\u003EÁzijský mesiac Wikipédie 2024\u003C/a\u003E\u003C/b\u003E\u003C/big\u003E\u003Cbr /\u003E\u003Cb\u003EZapojte sa a\u0026#160;získajte cenu\u003C/b\u003E\n\u003C/div\u003E\n\u003C/div\u003E\u003C/td\u003E\u003C/tr\u003E\u003C/tbody\u003E\u003C/table\u003E\u003C/div\u003E\u003C/div\u003E\u003C/div\u003E\u003C/div\u003E";}}());</script></div> </div> <div class="vector-column-start"> <div class="vector-main-menu-container"> <div id="mw-navigation"> <nav id="mw-panel" class="vector-main-menu-landmark" aria-label="Projekt"> <div id="vector-main-menu-pinned-container" class="vector-pinned-container"> </div> </nav> </div> </div> <div class="vector-sticky-pinned-container"> <nav id="mw-panel-toc" aria-label="Obsah" data-event-name="ui.sidebar-toc" class="mw-table-of-contents-container vector-toc-landmark"> <div id="vector-toc-pinned-container" class="vector-pinned-container"> <div id="vector-toc" class="vector-toc vector-pinnable-element"> <div class="vector-pinnable-header vector-toc-pinnable-header vector-pinnable-header-pinned" data-feature-name="toc-pinned" data-pinnable-element-id="vector-toc" > <h2 class="vector-pinnable-header-label">Obsah</h2> <button class="vector-pinnable-header-toggle-button vector-pinnable-header-pin-button" data-event-name="pinnable-header.vector-toc.pin">presunúť do postranného panelu</button> <button class="vector-pinnable-header-toggle-button vector-pinnable-header-unpin-button" data-event-name="pinnable-header.vector-toc.unpin">skryť</button> </div> <ul class="vector-toc-contents" id="mw-panel-toc-list"> <li id="toc-mw-content-text" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1"> <a href="#" class="vector-toc-link"> <div class="vector-toc-text">Začiatok</div> </a> </li> <li id="toc-Všeobecné_príčiny_revolúcie" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1 vector-toc-list-item-expanded"> <a class="vector-toc-link" href="#Všeobecné_príčiny_revolúcie"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">1</span> <span>Všeobecné príčiny revolúcie</span> </div> </a> <ul id="toc-Všeobecné_príčiny_revolúcie-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Spoločenské_pomery" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1 vector-toc-list-item-expanded"> <a class="vector-toc-link" href="#Spoločenské_pomery"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">2</span> <span>Spoločenské pomery</span> </div> </a> <ul id="toc-Spoločenské_pomery-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Vývoj_a_situácia_pred_revolúciou" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1 vector-toc-list-item-expanded"> <a class="vector-toc-link" href="#Vývoj_a_situácia_pred_revolúciou"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">3</span> <span>Vývoj a situácia pred revolúciou</span> </div> </a> <ul id="toc-Vývoj_a_situácia_pred_revolúciou-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Vypuknutie_revolúcie" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1 vector-toc-list-item-expanded"> <a class="vector-toc-link" href="#Vypuknutie_revolúcie"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">4</span> <span>Vypuknutie revolúcie</span> </div> </a> <ul id="toc-Vypuknutie_revolúcie-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Prvá_fáza_(14._júla_1789_–_10._augusta_1792)" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1 vector-toc-list-item-expanded"> <a class="vector-toc-link" href="#Prvá_fáza_(14._júla_1789_–_10._augusta_1792)"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">5</span> <span>Prvá fáza (14. júla 1789 – 10. augusta 1792)</span> </div> </a> <button aria-controls="toc-Prvá_fáza_(14._júla_1789_–_10._augusta_1792)-sublist" class="cdx-button cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only vector-toc-toggle"> <span class="vector-icon mw-ui-icon-wikimedia-expand"></span> <span>Přepnout podsekci Prvá fáza (14. júla 1789 – 10. augusta 1792)</span> </button> <ul id="toc-Prvá_fáza_(14._júla_1789_–_10._augusta_1792)-sublist" class="vector-toc-list"> <li id="toc-Ústavodarné_národné_zhromaždenie_[okrem_prvých_dní]_(14._júl_1789_–_september_1791)" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Ústavodarné_národné_zhromaždenie_[okrem_prvých_dní]_(14._júl_1789_–_september_1791)"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">5.1</span> <span>Ústavodarné národné zhromaždenie [okrem prvých dní] (14. júl 1789 – september 1791)</span> </div> </a> <ul id="toc-Ústavodarné_národné_zhromaždenie_[okrem_prvých_dní]_(14._júl_1789_–_september_1791)-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Zákonodarné_národné_zhromaždenie_[okrem_posledných_dní]_(september/1._október_1791_–_10._august_1792)" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Zákonodarné_národné_zhromaždenie_[okrem_posledných_dní]_(september/1._október_1791_–_10._august_1792)"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">5.2</span> <span>Zákonodarné národné zhromaždenie [okrem posledných dní] (september/1. október 1791 – 10. august 1792)</span> </div> </a> <ul id="toc-Zákonodarné_národné_zhromaždenie_[okrem_posledných_dní]_(september/1._október_1791_–_10._august_1792)-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> </ul> </li> <li id="toc-Druhá_fáza_(10._august_1792_–_27._júl_1794)" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1 vector-toc-list-item-expanded"> <a class="vector-toc-link" href="#Druhá_fáza_(10._august_1792_–_27._júl_1794)"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">6</span> <span>Druhá fáza (10. august 1792 – 27. júl 1794)</span> </div> </a> <button aria-controls="toc-Druhá_fáza_(10._august_1792_–_27._júl_1794)-sublist" class="cdx-button cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only vector-toc-toggle"> <span class="vector-icon mw-ui-icon-wikimedia-expand"></span> <span>Přepnout podsekci Druhá fáza (10. august 1792 – 27. júl 1794)</span> </button> <ul id="toc-Druhá_fáza_(10._august_1792_–_27._júl_1794)-sublist" class="vector-toc-list"> <li id="toc-Prvý_teror_(10._august_1792_–_20._september_1792)" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Prvý_teror_(10._august_1792_–_20._september_1792)"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">6.1</span> <span>Prvý teror (10. august 1792 – 20. september 1792)</span> </div> </a> <ul id="toc-Prvý_teror_(10._august_1792_–_20._september_1792)-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Konvent_girondistov_(21._septembra_1792_–_2._júna_1793)" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Konvent_girondistov_(21._septembra_1792_–_2._júna_1793)"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">6.2</span> <span>Konvent girondistov (21. septembra 1792 – 2. júna 1793)</span> </div> </a> <ul id="toc-Konvent_girondistov_(21._septembra_1792_–_2._júna_1793)-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Konvent_montagnardov_(Jakobínska_diktatúra,_Druhý_teror_v_širšom_zmysle;_2._júna_1793_–_27._júla_1794)" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Konvent_montagnardov_(Jakobínska_diktatúra,_Druhý_teror_v_širšom_zmysle;_2._júna_1793_–_27._júla_1794)"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">6.3</span> <span>Konvent montagnardov (Jakobínska diktatúra, Druhý teror v širšom zmysle; 2. júna 1793 – 27. júla 1794)</span> </div> </a> <ul id="toc-Konvent_montagnardov_(Jakobínska_diktatúra,_Druhý_teror_v_širšom_zmysle;_2._júna_1793_–_27._júla_1794)-sublist" class="vector-toc-list"> <li id="toc-Druhý_teror_v_užšom_zmysle" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-3"> <a class="vector-toc-link" href="#Druhý_teror_v_užšom_zmysle"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">6.3.1</span> <span>Druhý teror v užšom zmysle</span> </div> </a> <ul id="toc-Druhý_teror_v_užšom_zmysle-sublist" class="vector-toc-list"> <li id="toc-Robespierrova_diktatúra" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-4"> <a class="vector-toc-link" href="#Robespierrova_diktatúra"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">6.3.1.1</span> <span>Robespierrova diktatúra</span> </div> </a> <ul id="toc-Robespierrova_diktatúra-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> </ul> </li> </ul> </li> </ul> </li> <li id="toc-Tretia_fáza_(27._júl_1794_–_10._november/24._december_1799)" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1 vector-toc-list-item-expanded"> <a class="vector-toc-link" href="#Tretia_fáza_(27._júl_1794_–_10._november/24._december_1799)"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">7</span> <span>Tretia fáza (27. júl 1794 – 10. november/24. december 1799)</span> </div> </a> <button aria-controls="toc-Tretia_fáza_(27._júl_1794_–_10._november/24._december_1799)-sublist" class="cdx-button cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only vector-toc-toggle"> <span class="vector-icon mw-ui-icon-wikimedia-expand"></span> <span>Přepnout podsekci Tretia fáza (27. júl 1794 – 10. november/24. december 1799)</span> </button> <ul id="toc-Tretia_fáza_(27._júl_1794_–_10._november/24._december_1799)-sublist" class="vector-toc-list"> <li id="toc-Od_termidorského_prevratu_k_direktoriátu_(27._júl_1794_–_27._október_1795)" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Od_termidorského_prevratu_k_direktoriátu_(27._júl_1794_–_27._október_1795)"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">7.1</span> <span>Od termidorského prevratu k direktoriátu (27. júl 1794 – 27. október 1795)</span> </div> </a> <ul id="toc-Od_termidorského_prevratu_k_direktoriátu_(27._júl_1794_–_27._október_1795)-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Direktoriát" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Direktoriát"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">7.2</span> <span>Direktoriát</span> </div> </a> <ul id="toc-Direktoriát-sublist" class="vector-toc-list"> <li id="toc-Prvé_direktórium_(27._októbra_1795_–_4._septembra_1797)" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-3"> <a class="vector-toc-link" href="#Prvé_direktórium_(27._októbra_1795_–_4._septembra_1797)"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">7.2.1</span> <span>Prvé direktórium (27. októbra 1795 – 4. septembra 1797)</span> </div> </a> <ul id="toc-Prvé_direktórium_(27._októbra_1795_–_4._septembra_1797)-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Druhé_direktórium_(4._september_1797_–_18._jún_1799)" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-3"> <a class="vector-toc-link" href="#Druhé_direktórium_(4._september_1797_–_18._jún_1799)"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">7.2.2</span> <span>Druhé direktórium (4. september 1797 – 18. jún 1799)</span> </div> </a> <ul id="toc-Druhé_direktórium_(4._september_1797_–_18._jún_1799)-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Tretie_direktórium_(18._jún_1799_–_10._november_1799)" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-3"> <a class="vector-toc-link" href="#Tretie_direktórium_(18._jún_1799_–_10._november_1799)"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">7.2.3</span> <span>Tretie direktórium (18. jún 1799 – 10. november 1799)</span> </div> </a> <ul id="toc-Tretie_direktórium_(18._jún_1799_–_10._november_1799)-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> </ul> </li> <li id="toc-Začiatok_konzulátu_(od_10._novembra_1799)" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-2"> <a class="vector-toc-link" href="#Začiatok_konzulátu_(od_10._novembra_1799)"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">7.3</span> <span>Začiatok konzulátu (od 10. novembra 1799)</span> </div> </a> <ul id="toc-Začiatok_konzulátu_(od_10._novembra_1799)-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> </ul> </li> <li id="toc-Pozri_aj" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1 vector-toc-list-item-expanded"> <a class="vector-toc-link" href="#Pozri_aj"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">8</span> <span>Pozri aj</span> </div> </a> <ul id="toc-Pozri_aj-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> <li id="toc-Pramene_a_literatúra" class="vector-toc-list-item vector-toc-level-1 vector-toc-list-item-expanded"> <a class="vector-toc-link" href="#Pramene_a_literatúra"> <div class="vector-toc-text"> <span class="vector-toc-numb">9</span> <span>Pramene a literatúra</span> </div> </a> <ul id="toc-Pramene_a_literatúra-sublist" class="vector-toc-list"> </ul> </li> </ul> </div> </div> </nav> </div> </div> <div class="mw-content-container"> <main id="content" class="mw-body"> <header class="mw-body-header vector-page-titlebar"> <nav aria-label="Obsah" class="vector-toc-landmark"> <div id="vector-page-titlebar-toc" class="vector-dropdown vector-page-titlebar-toc vector-button-flush-left" > <input type="checkbox" id="vector-page-titlebar-toc-checkbox" role="button" aria-haspopup="true" data-event-name="ui.dropdown-vector-page-titlebar-toc" class="vector-dropdown-checkbox " aria-label="Prepnúť obsah" > <label id="vector-page-titlebar-toc-label" for="vector-page-titlebar-toc-checkbox" class="vector-dropdown-label cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--fake-button--enabled cdx-button--weight-quiet cdx-button--icon-only " aria-hidden="true" ><span class="vector-icon mw-ui-icon-listBullet mw-ui-icon-wikimedia-listBullet"></span> <span class="vector-dropdown-label-text">Prepnúť obsah</span> </label> <div class="vector-dropdown-content"> <div id="vector-page-titlebar-toc-unpinned-container" class="vector-unpinned-container"> </div> </div> </div> </nav> <h1 id="firstHeading" class="firstHeading mw-first-heading"><span class="mw-page-title-main">Veľká francúzska revolúcia</span></h1> <div id="p-lang-btn" class="vector-dropdown mw-portlet mw-portlet-lang" > <input type="checkbox" id="p-lang-btn-checkbox" role="button" aria-haspopup="true" data-event-name="ui.dropdown-p-lang-btn" class="vector-dropdown-checkbox mw-interlanguage-selector" aria-label="Prejsť na článok v inom jazyku. Je dostupný v 161 jazykoch" > <label id="p-lang-btn-label" for="p-lang-btn-checkbox" class="vector-dropdown-label cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--fake-button--enabled cdx-button--weight-quiet cdx-button--action-progressive mw-portlet-lang-heading-161" aria-hidden="true" ><span class="vector-icon mw-ui-icon-language-progressive mw-ui-icon-wikimedia-language-progressive"></span> <span class="vector-dropdown-label-text">161 jazykov</span> </label> <div class="vector-dropdown-content"> <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li class="interlanguage-link interwiki-af mw-list-item"><a href="https://af.wikipedia.org/wiki/Franse_Rewolusie" title="Franse Rewolusie – afrikánčina" lang="af" hreflang="af" data-title="Franse Rewolusie" data-language-autonym="Afrikaans" data-language-local-name="afrikánčina" class="interlanguage-link-target"><span>Afrikaans</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-als mw-list-item"><a href="https://als.wikipedia.org/wiki/Franz%C3%B6sische_Revolution" title="Französische Revolution – nemčina (švajčiarska)" lang="gsw" hreflang="gsw" data-title="Französische Revolution" data-language-autonym="Alemannisch" data-language-local-name="nemčina (švajčiarska)" class="interlanguage-link-target"><span>Alemannisch</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-am mw-list-item"><a href="https://am.wikipedia.org/wiki/%E1%8B%A8%E1%8D%88%E1%88%A8%E1%8A%95%E1%88%B3%E1%8B%AD_%E1%8A%A0%E1%89%A5%E1%8B%AE%E1%89%B5" title="የፈረንሳይ አብዮት – amharčina" lang="am" hreflang="am" data-title="የፈረንሳይ አብዮት" data-language-autonym="አማርኛ" data-language-local-name="amharčina" class="interlanguage-link-target"><span>አማርኛ</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-an mw-list-item"><a href="https://an.wikipedia.org/wiki/Revoluci%C3%B3n_francesa" title="Revolución francesa – aragónčina" lang="an" hreflang="an" data-title="Revolución francesa" data-language-autonym="Aragonés" data-language-local-name="aragónčina" class="interlanguage-link-target"><span>Aragonés</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ang mw-list-item"><a href="https://ang.wikipedia.org/wiki/Frenciscu_Onwendung" title="Frenciscu Onwendung – stará angličtina" lang="ang" hreflang="ang" data-title="Frenciscu Onwendung" data-language-autonym="Ænglisc" data-language-local-name="stará angličtina" class="interlanguage-link-target"><span>Ænglisc</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-anp mw-list-item"><a href="https://anp.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%AB%E0%A4%BC%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%82%E0%A4%B8%E0%A4%BF%E0%A4%B8%E0%A5%80_%E0%A4%95%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%82%E0%A4%A4%E0%A4%BF" title="फ़्रांसिसी क्रांति – angika" lang="anp" hreflang="anp" data-title="फ़्रांसिसी क्रांति" data-language-autonym="अंगिका" data-language-local-name="angika" class="interlanguage-link-target"><span>अंगिका</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ar mw-list-item"><a href="https://ar.wikipedia.org/wiki/%D8%A7%D9%84%D8%AB%D9%88%D8%B1%D8%A9_%D8%A7%D9%84%D9%81%D8%B1%D9%86%D8%B3%D9%8A%D8%A9" title="الثورة الفرنسية – arabčina" lang="ar" hreflang="ar" data-title="الثورة الفرنسية" data-language-autonym="العربية" data-language-local-name="arabčina" class="interlanguage-link-target"><span>العربية</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ary mw-list-item"><a href="https://ary.wikipedia.org/wiki/%D8%A7%D9%84%D8%AA%D9%88%D8%B1%D8%A9_%D9%84%D9%81%D8%B1%D8%A7%D9%86%D8%B3%D8%A7%D9%88%D9%8A%D8%A9" title="التورة لفرانساوية – arabština (marocká)" lang="ary" hreflang="ary" data-title="التورة لفرانساوية" data-language-autonym="الدارجة" data-language-local-name="arabština (marocká)" class="interlanguage-link-target"><span>الدارجة</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-arz badge-Q17437796 badge-featuredarticle mw-list-item" title="najlepší článok"><a href="https://arz.wikipedia.org/wiki/%D8%A7%D9%84%D8%AB%D9%88%D8%B1%D9%87_%D8%A7%D9%84%D9%81%D8%B1%D9%86%D8%B3%D8%A7%D9%88%D9%8A%D9%87" title="الثوره الفرنساويه – arabština (egyptská)" lang="arz" hreflang="arz" data-title="الثوره الفرنساويه" data-language-autonym="مصرى" data-language-local-name="arabština (egyptská)" class="interlanguage-link-target"><span>مصرى</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-as mw-list-item"><a href="https://as.wikipedia.org/wiki/%E0%A6%AB%E0%A7%B0%E0%A6%BE%E0%A6%9A%E0%A7%80_%E0%A6%AC%E0%A6%BF%E0%A6%AA%E0%A7%8D%E0%A6%B2%E0%A7%B1" title="ফৰাচী বিপ্লৱ – ásamčina" lang="as" hreflang="as" data-title="ফৰাচী বিপ্লৱ" data-language-autonym="অসমীয়া" data-language-local-name="ásamčina" class="interlanguage-link-target"><span>অসমীয়া</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ast mw-list-item"><a href="https://ast.wikipedia.org/wiki/Revoluci%C3%B3n_Francesa" title="Revolución Francesa – astúrčina" lang="ast" hreflang="ast" data-title="Revolución Francesa" data-language-autonym="Asturianu" data-language-local-name="astúrčina" class="interlanguage-link-target"><span>Asturianu</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-av mw-list-item"><a href="https://av.wikipedia.org/wiki/%D0%9F%D0%B0%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%81_%D1%80%D0%B5%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%8E%D1%86%D0%B8%D1%8F" title="Паранс революция – avarčina" lang="av" hreflang="av" data-title="Паранс революция" data-language-autonym="Авар" data-language-local-name="avarčina" class="interlanguage-link-target"><span>Авар</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-avk mw-list-item"><a href="https://avk.wikipedia.org/wiki/Francafa_Artowara" title="Francafa Artowara – kotava" lang="avk" hreflang="avk" data-title="Francafa Artowara" data-language-autonym="Kotava" data-language-local-name="kotava" class="interlanguage-link-target"><span>Kotava</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-az mw-list-item"><a href="https://az.wikipedia.org/wiki/B%C3%B6y%C3%BCk_Fransa_inqilab%C4%B1" title="Böyük Fransa inqilabı – azerbajdžančina" lang="az" hreflang="az" data-title="Böyük Fransa inqilabı" data-language-autonym="Azərbaycanca" data-language-local-name="azerbajdžančina" class="interlanguage-link-target"><span>Azərbaycanca</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-azb mw-list-item"><a href="https://azb.wikipedia.org/wiki/%D8%A8%D8%A4%DB%8C%D9%88%DA%A9_%D9%81%D8%B1%D8%A7%D9%86%D8%B3%D9%87_%D8%A7%DB%8C%D9%86%D9%82%DB%8C%D9%84%D8%A7%D8%A8%DB%8C" title="بؤیوک فرانسه اینقیلابی – South Azerbaijani" lang="azb" hreflang="azb" data-title="بؤیوک فرانسه اینقیلابی" data-language-autonym="تۆرکجه" data-language-local-name="South Azerbaijani" class="interlanguage-link-target"><span>تۆرکجه</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ba mw-list-item"><a href="https://ba.wikipedia.org/wiki/%D0%91%D3%A9%D0%B9%D3%A9%D0%BA_%D1%84%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%86%D1%83%D0%B7_%D0%B8%D0%BD%D2%A1%D0%B8%D0%BB%D0%B0%D0%B1%D1%8B" title="Бөйөк француз инҡилабы – baškirčina" lang="ba" hreflang="ba" data-title="Бөйөк француз инҡилабы" data-language-autonym="Башҡортса" data-language-local-name="baškirčina" class="interlanguage-link-target"><span>Башҡортса</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-bar mw-list-item"><a href="https://bar.wikipedia.org/wiki/Franzesische_Revolution" title="Franzesische Revolution – bavorština" lang="bar" hreflang="bar" data-title="Franzesische Revolution" data-language-autonym="Boarisch" data-language-local-name="bavorština" class="interlanguage-link-target"><span>Boarisch</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-bat-smg mw-list-item"><a href="https://bat-smg.wikipedia.org/wiki/D%C4%97dliuoj%C4%97_Pranc%C5%ABzu_revoliuc%C4%97j%C4%97" title="Dėdliuojė Prancūzu revoliucėjė – žemaitština" lang="sgs" hreflang="sgs" data-title="Dėdliuojė Prancūzu revoliucėjė" data-language-autonym="Žemaitėška" data-language-local-name="žemaitština" class="interlanguage-link-target"><span>Žemaitėška</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-be mw-list-item"><a href="https://be.wikipedia.org/wiki/%D0%92%D1%8F%D0%BB%D1%96%D0%BA%D0%B0%D1%8F_%D1%84%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%86%D1%83%D0%B7%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F_%D1%80%D1%8D%D0%B2%D0%B0%D0%BB%D1%8E%D1%86%D1%8B%D1%8F" title="Вялікая французская рэвалюцыя – bieloruština" lang="be" hreflang="be" data-title="Вялікая французская рэвалюцыя" data-language-autonym="Беларуская" data-language-local-name="bieloruština" class="interlanguage-link-target"><span>Беларуская</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-be-x-old mw-list-item"><a href="https://be-tarask.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%86%D1%83%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F_%D1%80%D1%8D%D0%B2%D0%B0%D0%BB%D1%8E%D1%86%D1%8B%D1%8F" title="Француская рэвалюцыя – Belarusian (Taraškievica orthography)" lang="be-tarask" hreflang="be-tarask" data-title="Француская рэвалюцыя" data-language-autonym="Беларуская (тарашкевіца)" data-language-local-name="Belarusian (Taraškievica orthography)" class="interlanguage-link-target"><span>Беларуская (тарашкевіца)</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-bg mw-list-item"><a href="https://bg.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%B0_%D1%80%D0%B5%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%8E%D1%86%D0%B8%D1%8F" title="Френска революция – bulharčina" lang="bg" hreflang="bg" data-title="Френска революция" data-language-autonym="Български" data-language-local-name="bulharčina" class="interlanguage-link-target"><span>Български</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-bh mw-list-item"><a href="https://bh.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%AB%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%82%E0%A4%B8%E0%A5%80%E0%A4%B8%E0%A5%80_%E0%A4%95%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%82%E0%A4%A4%E0%A4%BF" title="फ्रांसीसी क्रांति – Bhojpuri" lang="bh" hreflang="bh" data-title="फ्रांसीसी क्रांति" data-language-autonym="भोजपुरी" data-language-local-name="Bhojpuri" class="interlanguage-link-target"><span>भोजपुरी</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-bn mw-list-item"><a href="https://bn.wikipedia.org/wiki/%E0%A6%AB%E0%A6%B0%E0%A6%BE%E0%A6%B8%E0%A6%BF_%E0%A6%AC%E0%A6%BF%E0%A6%AA%E0%A7%8D%E0%A6%B2%E0%A6%AC" title="ফরাসি বিপ্লব – bengálčina" lang="bn" hreflang="bn" data-title="ফরাসি বিপ্লব" data-language-autonym="বাংলা" data-language-local-name="bengálčina" class="interlanguage-link-target"><span>বাংলা</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-br mw-list-item"><a href="https://br.wikipedia.org/wiki/Dispac%27h_Gall" title="Dispac'h Gall – bretónčina" lang="br" hreflang="br" data-title="Dispac'h Gall" data-language-autonym="Brezhoneg" data-language-local-name="bretónčina" class="interlanguage-link-target"><span>Brezhoneg</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-bs mw-list-item"><a href="https://bs.wikipedia.org/wiki/Francuska_revolucija" title="Francuska revolucija – bosniačtina" lang="bs" hreflang="bs" data-title="Francuska revolucija" data-language-autonym="Bosanski" data-language-local-name="bosniačtina" class="interlanguage-link-target"><span>Bosanski</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-bxr mw-list-item"><a href="https://bxr.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%86%D0%B8%D0%B8%D0%BD_%D1%85%D1%83%D0%B1%D0%B8%D1%81%D1%85%D0%B0%D0%BB" title="Франциин хубисхал – Russia Buriat" lang="bxr" hreflang="bxr" data-title="Франциин хубисхал" data-language-autonym="Буряад" data-language-local-name="Russia Buriat" class="interlanguage-link-target"><span>Буряад</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ca badge-Q17437798 badge-goodarticle mw-list-item" title="dobrý článok"><a href="https://ca.wikipedia.org/wiki/Revoluci%C3%B3_Francesa" title="Revolució Francesa – katalánčina" lang="ca" hreflang="ca" data-title="Revolució Francesa" data-language-autonym="Català" data-language-local-name="katalánčina" class="interlanguage-link-target"><span>Català</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ce mw-list-item"><a href="https://ce.wikipedia.org/wiki/%D0%A1%D0%B8%D0%B9%D0%BB%D0%B0%D1%85%D1%8C_%D1%84%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%86%D1%83%D0%B7%D0%B8%D0%B9%D0%BD_%D1%80%D0%B5%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%8E%D1%86%D0%B8" title="Сийлахь французийн революци – čečenčina" lang="ce" hreflang="ce" data-title="Сийлахь французийн революци" data-language-autonym="Нохчийн" data-language-local-name="čečenčina" class="interlanguage-link-target"><span>Нохчийн</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ceb mw-list-item"><a href="https://ceb.wikipedia.org/wiki/Rebolusyong_Pranses" title="Rebolusyong Pranses – cebuánčina" lang="ceb" hreflang="ceb" data-title="Rebolusyong Pranses" data-language-autonym="Cebuano" data-language-local-name="cebuánčina" class="interlanguage-link-target"><span>Cebuano</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ckb mw-list-item"><a href="https://ckb.wikipedia.org/wiki/%D8%B4%DB%86%DA%95%D8%B4%DB%8C_%D9%81%DB%95%DA%95%DB%95%D9%86%D8%B3%D8%A7" title="شۆڕشی فەڕەنسا – kurdčina (sorání)" lang="ckb" hreflang="ckb" data-title="شۆڕشی فەڕەنسا" data-language-autonym="کوردی" data-language-local-name="kurdčina (sorání)" class="interlanguage-link-target"><span>کوردی</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-crh mw-list-item"><a href="https://crh.wikipedia.org/wiki/B%C3%BCy%C3%BCk_frenk_inqil%C3%A2b%C4%B1" title="Büyük frenk inqilâbı – krymská tatárčina" lang="crh" hreflang="crh" data-title="Büyük frenk inqilâbı" data-language-autonym="Qırımtatarca" data-language-local-name="krymská tatárčina" class="interlanguage-link-target"><span>Qırımtatarca</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-cs mw-list-item"><a href="https://cs.wikipedia.org/wiki/Velk%C3%A1_francouzsk%C3%A1_revoluce" title="Velká francouzská revoluce – čeština" lang="cs" hreflang="cs" data-title="Velká francouzská revoluce" data-language-autonym="Čeština" data-language-local-name="čeština" class="interlanguage-link-target"><span>Čeština</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-cv mw-list-item"><a href="https://cv.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%86%D0%B8%D0%BD_%D0%90%D1%81%D0%BB%C4%83_%D1%80%D0%B5%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%8E%D1%86%D0%B8%D0%B9%C4%95" title="Францин Аслă революцийĕ – čuvaština" lang="cv" hreflang="cv" data-title="Францин Аслă революцийĕ" data-language-autonym="Чӑвашла" data-language-local-name="čuvaština" class="interlanguage-link-target"><span>Чӑвашла</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-cy mw-list-item"><a href="https://cy.wikipedia.org/wiki/Y_Chwyldro_Ffrengig" title="Y Chwyldro Ffrengig – waleština" lang="cy" hreflang="cy" data-title="Y Chwyldro Ffrengig" data-language-autonym="Cymraeg" data-language-local-name="waleština" class="interlanguage-link-target"><span>Cymraeg</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-da mw-list-item"><a href="https://da.wikipedia.org/wiki/Den_Franske_Revolution" title="Den Franske Revolution – dánčina" lang="da" hreflang="da" data-title="Den Franske Revolution" data-language-autonym="Dansk" data-language-local-name="dánčina" class="interlanguage-link-target"><span>Dansk</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-de mw-list-item"><a href="https://de.wikipedia.org/wiki/Franz%C3%B6sische_Revolution" title="Französische Revolution – nemčina" lang="de" hreflang="de" data-title="Französische Revolution" data-language-autonym="Deutsch" data-language-local-name="nemčina" class="interlanguage-link-target"><span>Deutsch</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-el mw-list-item"><a href="https://el.wikipedia.org/wiki/%CE%93%CE%B1%CE%BB%CE%BB%CE%B9%CE%BA%CE%AE_%CE%95%CF%80%CE%B1%CE%BD%CE%AC%CF%83%CF%84%CE%B1%CF%83%CE%B7" title="Γαλλική Επανάσταση – gréčtina" lang="el" hreflang="el" data-title="Γαλλική Επανάσταση" data-language-autonym="Ελληνικά" data-language-local-name="gréčtina" class="interlanguage-link-target"><span>Ελληνικά</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-en mw-list-item"><a href="https://en.wikipedia.org/wiki/French_Revolution" title="French Revolution – angličtina" lang="en" hreflang="en" data-title="French Revolution" data-language-autonym="English" data-language-local-name="angličtina" class="interlanguage-link-target"><span>English</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-eo mw-list-item"><a href="https://eo.wikipedia.org/wiki/Franca_revolucio_de_1789" title="Franca revolucio de 1789 – esperanto" lang="eo" hreflang="eo" data-title="Franca revolucio de 1789" data-language-autonym="Esperanto" data-language-local-name="esperanto" class="interlanguage-link-target"><span>Esperanto</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-es mw-list-item"><a href="https://es.wikipedia.org/wiki/Revoluci%C3%B3n_francesa" title="Revolución francesa – španielčina" lang="es" hreflang="es" data-title="Revolución francesa" data-language-autonym="Español" data-language-local-name="španielčina" class="interlanguage-link-target"><span>Español</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-et mw-list-item"><a href="https://et.wikipedia.org/wiki/Prantsuse_revolutsioon" title="Prantsuse revolutsioon – estónčina" lang="et" hreflang="et" data-title="Prantsuse revolutsioon" data-language-autonym="Eesti" data-language-local-name="estónčina" class="interlanguage-link-target"><span>Eesti</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-eu badge-Q17437798 badge-goodarticle mw-list-item" title="dobrý článok"><a href="https://eu.wikipedia.org/wiki/Frantziako_Iraultza" title="Frantziako Iraultza – baskičtina" lang="eu" hreflang="eu" data-title="Frantziako Iraultza" data-language-autonym="Euskara" data-language-local-name="baskičtina" class="interlanguage-link-target"><span>Euskara</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-fa mw-list-item"><a href="https://fa.wikipedia.org/wiki/%D8%A7%D9%86%D9%82%D9%84%D8%A7%D8%A8_%D9%81%D8%B1%D8%A7%D9%86%D8%B3%D9%87" title="انقلاب فرانسه – perzština" lang="fa" hreflang="fa" data-title="انقلاب فرانسه" data-language-autonym="فارسی" data-language-local-name="perzština" class="interlanguage-link-target"><span>فارسی</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-fi mw-list-item"><a href="https://fi.wikipedia.org/wiki/Ranskan_suuri_vallankumous" title="Ranskan suuri vallankumous – fínčina" lang="fi" hreflang="fi" data-title="Ranskan suuri vallankumous" data-language-autonym="Suomi" data-language-local-name="fínčina" class="interlanguage-link-target"><span>Suomi</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-fiu-vro mw-list-item"><a href="https://fiu-vro.wikipedia.org/wiki/Suur_Prantsus%C3%B5_riigip%C3%B6%C3%B6req" title="Suur Prantsusõ riigipööreq – võruština" lang="vro" hreflang="vro" data-title="Suur Prantsusõ riigipööreq" data-language-autonym="Võro" data-language-local-name="võruština" class="interlanguage-link-target"><span>Võro</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-fo mw-list-item"><a href="https://fo.wikipedia.org/wiki/Franska_Kollveltingin" title="Franska Kollveltingin – faerčina" lang="fo" hreflang="fo" data-title="Franska Kollveltingin" data-language-autonym="Føroyskt" data-language-local-name="faerčina" class="interlanguage-link-target"><span>Føroyskt</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-fr mw-list-item"><a href="https://fr.wikipedia.org/wiki/R%C3%A9volution_fran%C3%A7aise" title="Révolution française – francúzština" lang="fr" hreflang="fr" data-title="Révolution française" data-language-autonym="Français" data-language-local-name="francúzština" class="interlanguage-link-target"><span>Français</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-frr mw-list-item"><a href="https://frr.wikipedia.org/wiki/Frans%C3%B6%C3%B6sk_Rewolutsion" title="Fransöösk Rewolutsion – severná frízština" lang="frr" hreflang="frr" data-title="Fransöösk Rewolutsion" data-language-autonym="Nordfriisk" data-language-local-name="severná frízština" class="interlanguage-link-target"><span>Nordfriisk</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-fur mw-list-item"><a href="https://fur.wikipedia.org/wiki/Rivoluzion_francese" title="Rivoluzion francese – friulčina" lang="fur" hreflang="fur" data-title="Rivoluzion francese" data-language-autonym="Furlan" data-language-local-name="friulčina" class="interlanguage-link-target"><span>Furlan</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-fy badge-Q17437798 badge-goodarticle mw-list-item" title="dobrý článok"><a href="https://fy.wikipedia.org/wiki/Fr%C3%A2nske_Revol%C3%BAsje" title="Frânske Revolúsje – západná frízština" lang="fy" hreflang="fy" data-title="Frânske Revolúsje" data-language-autonym="Frysk" data-language-local-name="západná frízština" class="interlanguage-link-target"><span>Frysk</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ga mw-list-item"><a href="https://ga.wikipedia.org/wiki/R%C3%A9abhl%C3%B3id_na_Fraince" title="Réabhlóid na Fraince – írčina" lang="ga" hreflang="ga" data-title="Réabhlóid na Fraince" data-language-autonym="Gaeilge" data-language-local-name="írčina" class="interlanguage-link-target"><span>Gaeilge</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-gcr mw-list-item"><a href="https://gcr.wikipedia.org/wiki/R%C3%A9volousyon_frans%C3%A8z" title="Révolousyon fransèz – Guianan Creole" lang="gcr" hreflang="gcr" data-title="Révolousyon fransèz" data-language-autonym="Kriyòl gwiyannen" data-language-local-name="Guianan Creole" class="interlanguage-link-target"><span>Kriyòl gwiyannen</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-gd mw-list-item"><a href="https://gd.wikipedia.org/wiki/Ar-a-mach_na_Frainge" title="Ar-a-mach na Frainge – škótska gaelčina" lang="gd" hreflang="gd" data-title="Ar-a-mach na Frainge" data-language-autonym="Gàidhlig" data-language-local-name="škótska gaelčina" class="interlanguage-link-target"><span>Gàidhlig</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-gl mw-list-item"><a href="https://gl.wikipedia.org/wiki/Revoluci%C3%B3n_Francesa" title="Revolución Francesa – galícijčina" lang="gl" hreflang="gl" data-title="Revolución Francesa" data-language-autonym="Galego" data-language-local-name="galícijčina" class="interlanguage-link-target"><span>Galego</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-gn mw-list-item"><a href="https://gn.wikipedia.org/wiki/Hy%C3%A3sia_%C3%91epu%27%C3%A3" title="Hyãsia Ñepu'ã – guaraníjčina" lang="gn" hreflang="gn" data-title="Hyãsia Ñepu'ã" data-language-autonym="Avañe'ẽ" data-language-local-name="guaraníjčina" class="interlanguage-link-target"><span>Avañe'ẽ</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-gu mw-list-item"><a href="https://gu.wikipedia.org/wiki/%E0%AA%AB%E0%AB%8D%E0%AA%B0%E0%AA%BE%E0%AA%A8%E0%AB%8D%E0%AA%B8%E0%AA%A8%E0%AB%80_%E0%AA%95%E0%AB%8D%E0%AA%B0%E0%AA%BE%E0%AA%82%E0%AA%A4%E0%AA%BF" title="ફ્રાન્સની ક્રાંતિ – gudžarátčina" lang="gu" hreflang="gu" data-title="ફ્રાન્સની ક્રાંતિ" data-language-autonym="ગુજરાતી" data-language-local-name="gudžarátčina" class="interlanguage-link-target"><span>ગુજરાતી</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-gv mw-list-item"><a href="https://gv.wikipedia.org/wiki/Bun-chaghlaa_yn_Rank" title="Bun-chaghlaa yn Rank – mančina" lang="gv" hreflang="gv" data-title="Bun-chaghlaa yn Rank" data-language-autonym="Gaelg" data-language-local-name="mančina" class="interlanguage-link-target"><span>Gaelg</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-he badge-Q17437796 badge-featuredarticle mw-list-item" title="najlepší článok"><a href="https://he.wikipedia.org/wiki/%D7%94%D7%9E%D7%94%D7%A4%D7%9B%D7%94_%D7%94%D7%A6%D7%A8%D7%A4%D7%AA%D7%99%D7%AA" title="המהפכה הצרפתית – hebrejčina" lang="he" hreflang="he" data-title="המהפכה הצרפתית" data-language-autonym="עברית" data-language-local-name="hebrejčina" class="interlanguage-link-target"><span>עברית</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-hi mw-list-item"><a href="https://hi.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%AB%E0%A4%BC%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%B8%E0%A5%80%E0%A4%B8%E0%A5%80_%E0%A4%95%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%BF" title="फ़्रान्सीसी क्रान्ति – hindčina" lang="hi" hreflang="hi" data-title="फ़्रान्सीसी क्रान्ति" data-language-autonym="हिन्दी" data-language-local-name="hindčina" class="interlanguage-link-target"><span>हिन्दी</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-hif mw-list-item"><a href="https://hif.wikipedia.org/wiki/French_Revolution" title="French Revolution – hindština (Fidži)" lang="hif" hreflang="hif" data-title="French Revolution" data-language-autonym="Fiji Hindi" data-language-local-name="hindština (Fidži)" class="interlanguage-link-target"><span>Fiji Hindi</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-hr mw-list-item"><a href="https://hr.wikipedia.org/wiki/Francuska_revolucija" title="Francuska revolucija – chorvátčina" lang="hr" hreflang="hr" data-title="Francuska revolucija" data-language-autonym="Hrvatski" data-language-local-name="chorvátčina" class="interlanguage-link-target"><span>Hrvatski</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ht mw-list-item"><a href="https://ht.wikipedia.org/wiki/Revolisyon_franse" title="Revolisyon franse – haitská kreolčina" lang="ht" hreflang="ht" data-title="Revolisyon franse" data-language-autonym="Kreyòl ayisyen" data-language-local-name="haitská kreolčina" class="interlanguage-link-target"><span>Kreyòl ayisyen</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-hu mw-list-item"><a href="https://hu.wikipedia.org/wiki/Francia_forradalom" title="Francia forradalom – maďarčina" lang="hu" hreflang="hu" data-title="Francia forradalom" data-language-autonym="Magyar" data-language-local-name="maďarčina" class="interlanguage-link-target"><span>Magyar</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-hy mw-list-item"><a href="https://hy.wikipedia.org/wiki/%D5%96%D6%80%D5%A1%D5%B6%D5%BD%D5%AB%D5%A1%D5%AF%D5%A1%D5%B6_%D5%B0%D5%A5%D5%B2%D5%A1%D6%83%D5%B8%D5%AD%D5%B8%D6%82%D5%A9%D5%B5%D5%B8%D6%82%D5%B6" title="Ֆրանսիական հեղափոխություն – arménčina" lang="hy" hreflang="hy" data-title="Ֆրանսիական հեղափոխություն" data-language-autonym="Հայերեն" data-language-local-name="arménčina" class="interlanguage-link-target"><span>Հայերեն</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ia mw-list-item"><a href="https://ia.wikipedia.org/wiki/Revolution_francese" title="Revolution francese – interlingua" lang="ia" hreflang="ia" data-title="Revolution francese" data-language-autonym="Interlingua" data-language-local-name="interlingua" class="interlanguage-link-target"><span>Interlingua</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-id mw-list-item"><a href="https://id.wikipedia.org/wiki/Revolusi_Prancis" title="Revolusi Prancis – indonézština" lang="id" hreflang="id" data-title="Revolusi Prancis" data-language-autonym="Bahasa Indonesia" data-language-local-name="indonézština" class="interlanguage-link-target"><span>Bahasa Indonesia</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ie mw-list-item"><a href="https://ie.wikipedia.org/wiki/Franc%C3%A9s_Revolution" title="Francés Revolution – interlingue" lang="ie" hreflang="ie" data-title="Francés Revolution" data-language-autonym="Interlingue" data-language-local-name="interlingue" class="interlanguage-link-target"><span>Interlingue</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ilo mw-list-item"><a href="https://ilo.wikipedia.org/wiki/Pranses_a_Rebolusion" title="Pranses a Rebolusion – ilokánčina" lang="ilo" hreflang="ilo" data-title="Pranses a Rebolusion" data-language-autonym="Ilokano" data-language-local-name="ilokánčina" class="interlanguage-link-target"><span>Ilokano</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-io mw-list-item"><a href="https://io.wikipedia.org/wiki/Franca_revoluciono" title="Franca revoluciono – ido" lang="io" hreflang="io" data-title="Franca revoluciono" data-language-autonym="Ido" data-language-local-name="ido" class="interlanguage-link-target"><span>Ido</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-is mw-list-item"><a href="https://is.wikipedia.org/wiki/Franska_byltingin" title="Franska byltingin – islandčina" lang="is" hreflang="is" data-title="Franska byltingin" data-language-autonym="Íslenska" data-language-local-name="islandčina" class="interlanguage-link-target"><span>Íslenska</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-it mw-list-item"><a href="https://it.wikipedia.org/wiki/Rivoluzione_francese" title="Rivoluzione francese – taliančina" lang="it" hreflang="it" data-title="Rivoluzione francese" data-language-autonym="Italiano" data-language-local-name="taliančina" class="interlanguage-link-target"><span>Italiano</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ja mw-list-item"><a href="https://ja.wikipedia.org/wiki/%E3%83%95%E3%83%A9%E3%83%B3%E3%82%B9%E9%9D%A9%E5%91%BD" title="フランス革命 – japončina" lang="ja" hreflang="ja" data-title="フランス革命" data-language-autonym="日本語" data-language-local-name="japončina" class="interlanguage-link-target"><span>日本語</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-jam mw-list-item"><a href="https://jam.wikipedia.org/wiki/French_Revaluushan" title="French Revaluushan – jamajská kreolština" lang="jam" hreflang="jam" data-title="French Revaluushan" data-language-autonym="Patois" data-language-local-name="jamajská kreolština" class="interlanguage-link-target"><span>Patois</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-jv badge-Q70893996 mw-list-item" title=""><a href="https://jv.wikipedia.org/wiki/Revolusi_Prancis" title="Revolusi Prancis – jávčina" lang="jv" hreflang="jv" data-title="Revolusi Prancis" data-language-autonym="Jawa" data-language-local-name="jávčina" class="interlanguage-link-target"><span>Jawa</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ka mw-list-item"><a href="https://ka.wikipedia.org/wiki/%E1%83%A1%E1%83%90%E1%83%A4%E1%83%A0%E1%83%90%E1%83%9C%E1%83%92%E1%83%94%E1%83%97%E1%83%98%E1%83%A1_%E1%83%A0%E1%83%94%E1%83%95%E1%83%9D%E1%83%9A%E1%83%A3%E1%83%AA%E1%83%98%E1%83%90" title="საფრანგეთის რევოლუცია – gruzínčina" lang="ka" hreflang="ka" data-title="საფრანგეთის რევოლუცია" data-language-autonym="ქართული" data-language-local-name="gruzínčina" class="interlanguage-link-target"><span>ქართული</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-kaa mw-list-item"><a href="https://kaa.wikipedia.org/wiki/Francuz_k%C3%B3terilisi" title="Francuz kóterilisi – karakalpačtina" lang="kaa" hreflang="kaa" data-title="Francuz kóterilisi" data-language-autonym="Qaraqalpaqsha" data-language-local-name="karakalpačtina" class="interlanguage-link-target"><span>Qaraqalpaqsha</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-kbp mw-list-item"><a href="https://kbp.wikipedia.org/wiki/Frans%C9%A9%C9%A9_t%C9%9B_kp%C9%9Bl%C9%A9_l%C9%9Bz%CA%8A%CA%8A" title="Fransɩɩ tɛ kpɛlɩ lɛzʊʊ – Kabiye" lang="kbp" hreflang="kbp" data-title="Fransɩɩ tɛ kpɛlɩ lɛzʊʊ" data-language-autonym="Kabɩyɛ" data-language-local-name="Kabiye" class="interlanguage-link-target"><span>Kabɩyɛ</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-kk mw-list-item"><a href="https://kk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%86%D1%83%D0%B7_%D1%82%D3%A9%D2%A3%D0%BA%D0%B5%D1%80%D1%96%D1%81%D1%96" title="Француз төңкерісі – kazaština" lang="kk" hreflang="kk" data-title="Француз төңкерісі" data-language-autonym="Қазақша" data-language-local-name="kazaština" class="interlanguage-link-target"><span>Қазақша</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-kn mw-list-item"><a href="https://kn.wikipedia.org/wiki/%E0%B2%AB%E0%B3%8D%E0%B2%B0%E0%B3%86%E0%B2%82%E0%B2%9A%E0%B3%8D_%E0%B2%95%E0%B3%8D%E0%B2%B0%E0%B2%BE%E0%B2%82%E0%B2%A4%E0%B2%BF" title="ಫ್ರೆಂಚ್ ಕ್ರಾಂತಿ – kannadčina" lang="kn" hreflang="kn" data-title="ಫ್ರೆಂಚ್ ಕ್ರಾಂತಿ" data-language-autonym="ಕನ್ನಡ" data-language-local-name="kannadčina" class="interlanguage-link-target"><span>ಕನ್ನಡ</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ko mw-list-item"><a href="https://ko.wikipedia.org/wiki/%ED%94%84%EB%9E%91%EC%8A%A4_%ED%98%81%EB%AA%85" title="프랑스 혁명 – kórejčina" lang="ko" hreflang="ko" data-title="프랑스 혁명" data-language-autonym="한국어" data-language-local-name="kórejčina" class="interlanguage-link-target"><span>한국어</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-krc badge-Q17437798 badge-goodarticle mw-list-item" title="dobrý článok"><a href="https://krc.wikipedia.org/wiki/%D0%A3%D0%BB%D0%BB%D1%83_%D1%84%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%86%D1%83%D0%B7_%D1%80%D0%B5%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%8E%D1%86%D0%B8%D1%8F" title="Уллу француз революция – karačajevsko-balkarčina" lang="krc" hreflang="krc" data-title="Уллу француз революция" data-language-autonym="Къарачай-малкъар" data-language-local-name="karačajevsko-balkarčina" class="interlanguage-link-target"><span>Къарачай-малкъар</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ks mw-list-item"><a href="https://ks.wikipedia.org/wiki/%D8%A7%D9%90%D9%86%D9%82%D9%90%D9%84%D8%A7%D8%A8_%D9%81%D8%B1%D9%9B%D8%A7%D9%86%D9%9B%D8%B3" title="اِنقِلاب فرٛانٛس – kašmírčina" lang="ks" hreflang="ks" data-title="اِنقِلاب فرٛانٛس" data-language-autonym="कॉशुर / کٲشُر" data-language-local-name="kašmírčina" class="interlanguage-link-target"><span>कॉशुर / کٲشُر</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ku mw-list-item"><a href="https://ku.wikipedia.org/wiki/%C5%9Eore%C5%9Fa_Fransay%C3%AA" title="Şoreşa Fransayê – kurdčina" lang="ku" hreflang="ku" data-title="Şoreşa Fransayê" data-language-autonym="Kurdî" data-language-local-name="kurdčina" class="interlanguage-link-target"><span>Kurdî</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-kw mw-list-item"><a href="https://kw.wikipedia.org/wiki/Domhwelans_Frynkek" title="Domhwelans Frynkek – kornčina" lang="kw" hreflang="kw" data-title="Domhwelans Frynkek" data-language-autonym="Kernowek" data-language-local-name="kornčina" class="interlanguage-link-target"><span>Kernowek</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-la mw-list-item"><a href="https://la.wikipedia.org/wiki/Res_novae_Francicae" title="Res novae Francicae – latinčina" lang="la" hreflang="la" data-title="Res novae Francicae" data-language-autonym="Latina" data-language-local-name="latinčina" class="interlanguage-link-target"><span>Latina</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-lb mw-list-item"><a href="https://lb.wikipedia.org/wiki/Frans%C3%A9isch_Revolutioun" title="Franséisch Revolutioun – luxemburčina" lang="lb" hreflang="lb" data-title="Franséisch Revolutioun" data-language-autonym="Lëtzebuergesch" data-language-local-name="luxemburčina" class="interlanguage-link-target"><span>Lëtzebuergesch</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-lez mw-list-item"><a href="https://lez.wikipedia.org/wiki/%D0%A7%D3%80%D0%B5%D1%85%D0%B8_%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%86%D1%83%D0%B7_%D0%B8%D0%BD%D0%BA%D1%8A%D0%B8%D0%BB%D0%B0%D0%B1" title="ЧӀехи Француз инкъилаб – lezginčina" lang="lez" hreflang="lez" data-title="ЧӀехи Француз инкъилаб" data-language-autonym="Лезги" data-language-local-name="lezginčina" class="interlanguage-link-target"><span>Лезги</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-lfn mw-list-item"><a href="https://lfn.wikipedia.org/wiki/Revolui_Franses" title="Revolui Franses – lingua franca nova" lang="lfn" hreflang="lfn" data-title="Revolui Franses" data-language-autonym="Lingua Franca Nova" data-language-local-name="lingua franca nova" class="interlanguage-link-target"><span>Lingua Franca Nova</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-li mw-list-item"><a href="https://li.wikipedia.org/wiki/Franse_Rivvelutie" title="Franse Rivvelutie – limburčina" lang="li" hreflang="li" data-title="Franse Rivvelutie" data-language-autonym="Limburgs" data-language-local-name="limburčina" class="interlanguage-link-target"><span>Limburgs</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-lij mw-list-item"><a href="https://lij.wikipedia.org/wiki/Rivolu%C3%A7ion_fran%C3%A7eize" title="Rivoluçion françeize – ligurština" lang="lij" hreflang="lij" data-title="Rivoluçion françeize" data-language-autonym="Ligure" data-language-local-name="ligurština" class="interlanguage-link-target"><span>Ligure</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-lld mw-list-item"><a href="https://lld.wikipedia.org/wiki/Revoluziun_franzeja" title="Revoluziun franzeja – Ladin" lang="lld" hreflang="lld" data-title="Revoluziun franzeja" data-language-autonym="Ladin" data-language-local-name="Ladin" class="interlanguage-link-target"><span>Ladin</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-lmo mw-list-item"><a href="https://lmo.wikipedia.org/wiki/Revoluzion_francesa" title="Revoluzion francesa – lombardština" lang="lmo" hreflang="lmo" data-title="Revoluzion francesa" data-language-autonym="Lombard" data-language-local-name="lombardština" class="interlanguage-link-target"><span>Lombard</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-lo mw-list-item"><a href="https://lo.wikipedia.org/wiki/%E0%BA%81%E0%BA%B2%E0%BA%99%E0%BA%9B%E0%BA%B0%E0%BA%95%E0%BA%B4%E0%BA%A7%E0%BA%B1%E0%BA%94%E0%BA%9D%E0%BA%B0%E0%BA%A5%E0%BA%B1%E0%BB%88%E0%BA%87" title="ການປະຕິວັດຝະລັ່ງ – laoština" lang="lo" hreflang="lo" data-title="ການປະຕິວັດຝະລັ່ງ" data-language-autonym="ລາວ" data-language-local-name="laoština" class="interlanguage-link-target"><span>ລາວ</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-lt mw-list-item"><a href="https://lt.wikipedia.org/wiki/Did%C5%BEioji_Pranc%C5%ABzijos_revoliucija" title="Didžioji Prancūzijos revoliucija – litovčina" lang="lt" hreflang="lt" data-title="Didžioji Prancūzijos revoliucija" data-language-autonym="Lietuvių" data-language-local-name="litovčina" class="interlanguage-link-target"><span>Lietuvių</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-lv mw-list-item"><a href="https://lv.wikipedia.org/wiki/Fran%C4%8Du_revol%C5%ABcija" title="Franču revolūcija – lotyština" lang="lv" hreflang="lv" data-title="Franču revolūcija" data-language-autonym="Latviešu" data-language-local-name="lotyština" class="interlanguage-link-target"><span>Latviešu</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-mk mw-list-item"><a href="https://mk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%86%D1%83%D1%81%D0%BA%D0%B0_%D1%80%D0%B5%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%83%D1%86%D0%B8%D1%98%D0%B0" title="Француска револуција – macedónčina" lang="mk" hreflang="mk" data-title="Француска револуција" data-language-autonym="Македонски" data-language-local-name="macedónčina" class="interlanguage-link-target"><span>Македонски</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ml mw-list-item"><a href="https://ml.wikipedia.org/wiki/%E0%B4%AB%E0%B5%8D%E0%B4%B0%E0%B4%9E%E0%B5%8D%E0%B4%9A%E0%B5%8D_%E0%B4%B5%E0%B4%BF%E0%B4%AA%E0%B5%8D%E0%B4%B2%E0%B4%B5%E0%B4%82" title="ഫ്രഞ്ച് വിപ്ലവം – malajálamčina" lang="ml" hreflang="ml" data-title="ഫ്രഞ്ച് വിപ്ലവം" data-language-autonym="മലയാളം" data-language-local-name="malajálamčina" class="interlanguage-link-target"><span>മലയാളം</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-mn mw-list-item"><a href="https://mn.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%86%D1%8B%D0%BD_%D1%85%D1%83%D0%B2%D1%8C%D1%81%D0%B3%D0%B0%D0%BB" title="Францын хувьсгал – mongolčina" lang="mn" hreflang="mn" data-title="Францын хувьсгал" data-language-autonym="Монгол" data-language-local-name="mongolčina" class="interlanguage-link-target"><span>Монгол</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-mr mw-list-item"><a href="https://mr.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%AB%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A5%87%E0%A4%82%E0%A4%9A_%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%9C%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%95%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%82%E0%A4%A4%E0%A5%80" title="फ्रेंच राज्यक्रांती – maráthčina" lang="mr" hreflang="mr" data-title="फ्रेंच राज्यक्रांती" data-language-autonym="मराठी" data-language-local-name="maráthčina" class="interlanguage-link-target"><span>मराठी</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ms mw-list-item"><a href="https://ms.wikipedia.org/wiki/Revolusi_Perancis" title="Revolusi Perancis – malajčina" lang="ms" hreflang="ms" data-title="Revolusi Perancis" data-language-autonym="Bahasa Melayu" data-language-local-name="malajčina" class="interlanguage-link-target"><span>Bahasa Melayu</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-mt mw-list-item"><a href="https://mt.wikipedia.org/wiki/Rivoluzzjoni_Fran%C4%8Bi%C5%BCa" title="Rivoluzzjoni Franċiża – maltčina" lang="mt" hreflang="mt" data-title="Rivoluzzjoni Franċiża" data-language-autonym="Malti" data-language-local-name="maltčina" class="interlanguage-link-target"><span>Malti</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-mwl mw-list-item"><a href="https://mwl.wikipedia.org/wiki/Rebolu%C3%A7on_Francesa" title="Reboluçon Francesa – mirandčina" lang="mwl" hreflang="mwl" data-title="Reboluçon Francesa" data-language-autonym="Mirandés" data-language-local-name="mirandčina" class="interlanguage-link-target"><span>Mirandés</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-my mw-list-item"><a href="https://my.wikipedia.org/wiki/%E1%80%95%E1%80%BC%E1%80%84%E1%80%BA%E1%80%9E%E1%80%85%E1%80%BA_%E1%80%90%E1%80%B1%E1%80%AC%E1%80%BA%E1%80%9C%E1%80%BE%E1%80%94%E1%80%BA%E1%80%9B%E1%80%B1%E1%80%B8" title="ပြင်သစ် တော်လှန်ရေး – barmčina" lang="my" hreflang="my" data-title="ပြင်သစ် တော်လှန်ရေး" data-language-autonym="မြန်မာဘာသာ" data-language-local-name="barmčina" class="interlanguage-link-target"><span>မြန်မာဘာသာ</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-mzn mw-list-item"><a href="https://mzn.wikipedia.org/wiki/Fer%C3%A4nse_gat_%C4%B1nq%C4%B1lab" title="Feränse gat ınqılab – mázandaránčina" lang="mzn" hreflang="mzn" data-title="Feränse gat ınqılab" data-language-autonym="مازِرونی" data-language-local-name="mázandaránčina" class="interlanguage-link-target"><span>مازِرونی</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-nap mw-list-item"><a href="https://nap.wikipedia.org/wiki/Rivuluzzione_franzesa" title="Rivuluzzione franzesa – neapolčina" lang="nap" hreflang="nap" data-title="Rivuluzzione franzesa" data-language-autonym="Napulitano" data-language-local-name="neapolčina" class="interlanguage-link-target"><span>Napulitano</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-nds mw-list-item"><a href="https://nds.wikipedia.org/wiki/Franz%C3%B6%C3%B6sche_Revolutschoon" title="Franzöösche Revolutschoon – dolná nemčina" lang="nds" hreflang="nds" data-title="Franzöösche Revolutschoon" data-language-autonym="Plattdüütsch" data-language-local-name="dolná nemčina" class="interlanguage-link-target"><span>Plattdüütsch</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ne mw-list-item"><a href="https://ne.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%AB%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%B8%E0%A5%87%E0%A4%B2%E0%A5%80_%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%9C%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%95%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%BF" title="फ्रान्सेली राज्यक्रान्ति – nepálčina" lang="ne" hreflang="ne" data-title="फ्रान्सेली राज्यक्रान्ति" data-language-autonym="नेपाली" data-language-local-name="nepálčina" class="interlanguage-link-target"><span>नेपाली</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-new mw-list-item"><a href="https://new.wikipedia.org/wiki/%E0%A4%AB%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A5%87%E0%A4%9E%E0%A5%8D%E0%A4%9A_%E0%A4%95%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%A8%E0%A5%8D%E0%A4%A4%E0%A4%BF" title="फ्रेञ्च क्रान्ति – nevárčina" lang="new" hreflang="new" data-title="फ्रेञ्च क्रान्ति" data-language-autonym="नेपाल भाषा" data-language-local-name="nevárčina" class="interlanguage-link-target"><span>नेपाल भाषा</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-nl mw-list-item"><a href="https://nl.wikipedia.org/wiki/Franse_Revolutie" title="Franse Revolutie – holandčina" lang="nl" hreflang="nl" data-title="Franse Revolutie" data-language-autonym="Nederlands" data-language-local-name="holandčina" class="interlanguage-link-target"><span>Nederlands</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-nn mw-list-item"><a href="https://nn.wikipedia.org/wiki/Den_franske_revolusjonen" title="Den franske revolusjonen – nórčina (nynorsk)" lang="nn" hreflang="nn" data-title="Den franske revolusjonen" data-language-autonym="Norsk nynorsk" data-language-local-name="nórčina (nynorsk)" class="interlanguage-link-target"><span>Norsk nynorsk</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-no mw-list-item"><a href="https://no.wikipedia.org/wiki/Den_franske_revolusjon" title="Den franske revolusjon – nórčina (bokmal)" lang="nb" hreflang="nb" data-title="Den franske revolusjon" data-language-autonym="Norsk bokmål" data-language-local-name="nórčina (bokmal)" class="interlanguage-link-target"><span>Norsk bokmål</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-oc mw-list-item"><a href="https://oc.wikipedia.org/wiki/Revolucion_Francesa" title="Revolucion Francesa – okcitánčina" lang="oc" hreflang="oc" data-title="Revolucion Francesa" data-language-autonym="Occitan" data-language-local-name="okcitánčina" class="interlanguage-link-target"><span>Occitan</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-pa mw-list-item"><a href="https://pa.wikipedia.org/wiki/%E0%A8%AB%E0%A8%BC%E0%A8%B0%E0%A8%BE%E0%A8%82%E0%A8%B8%E0%A9%80%E0%A8%B8%E0%A9%80_%E0%A8%87%E0%A8%A8%E0%A8%95%E0%A8%BC%E0%A8%B2%E0%A8%BE%E0%A8%AC" title="ਫ਼ਰਾਂਸੀਸੀ ਇਨਕ਼ਲਾਬ – pandžábčina" lang="pa" hreflang="pa" data-title="ਫ਼ਰਾਂਸੀਸੀ ਇਨਕ਼ਲਾਬ" data-language-autonym="ਪੰਜਾਬੀ" data-language-local-name="pandžábčina" class="interlanguage-link-target"><span>ਪੰਜਾਬੀ</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-pap mw-list-item"><a href="https://pap.wikipedia.org/wiki/Revolushon_Franses" title="Revolushon Franses – papiamento" lang="pap" hreflang="pap" data-title="Revolushon Franses" data-language-autonym="Papiamentu" data-language-local-name="papiamento" class="interlanguage-link-target"><span>Papiamentu</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-pcd mw-list-item"><a href="https://pcd.wikipedia.org/wiki/R%C3%A9volucion_francho%C3%A8se" title="Révolucion franchoèse – picardština" lang="pcd" hreflang="pcd" data-title="Révolucion franchoèse" data-language-autonym="Picard" data-language-local-name="picardština" class="interlanguage-link-target"><span>Picard</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-pl mw-list-item"><a href="https://pl.wikipedia.org/wiki/Rewolucja_francuska" title="Rewolucja francuska – poľština" lang="pl" hreflang="pl" data-title="Rewolucja francuska" data-language-autonym="Polski" data-language-local-name="poľština" class="interlanguage-link-target"><span>Polski</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-pms mw-list-item"><a href="https://pms.wikipedia.org/wiki/Rivolussion_frans%C3%A8isa" title="Rivolussion fransèisa – piemonština" lang="pms" hreflang="pms" data-title="Rivolussion fransèisa" data-language-autonym="Piemontèis" data-language-local-name="piemonština" class="interlanguage-link-target"><span>Piemontèis</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-pnb mw-list-item"><a href="https://pnb.wikipedia.org/wiki/%D8%A7%D9%86%D9%82%D9%84%D8%A7%D8%A8_%D9%81%D8%B1%D8%A7%D9%86%D8%B3" title="انقلاب فرانس – Western Punjabi" lang="pnb" hreflang="pnb" data-title="انقلاب فرانس" data-language-autonym="پنجابی" data-language-local-name="Western Punjabi" class="interlanguage-link-target"><span>پنجابی</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ps mw-list-item"><a href="https://ps.wikipedia.org/wiki/%D8%AF_%D9%81%D8%B1%D8%A7%D9%86%D8%B3%DB%90_%D8%A7%D9%86%D9%82%D9%84%D8%A7%D8%A8" title="د فرانسې انقلاب – paštčina" lang="ps" hreflang="ps" data-title="د فرانسې انقلاب" data-language-autonym="پښتو" data-language-local-name="paštčina" class="interlanguage-link-target"><span>پښتو</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-pt badge-Q17437798 badge-goodarticle mw-list-item" title="dobrý článok"><a href="https://pt.wikipedia.org/wiki/Revolu%C3%A7%C3%A3o_Francesa" title="Revolução Francesa – portugalčina" lang="pt" hreflang="pt" data-title="Revolução Francesa" data-language-autonym="Português" data-language-local-name="portugalčina" class="interlanguage-link-target"><span>Português</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-rm mw-list-item"><a href="https://rm.wikipedia.org/wiki/Revoluziun_franzosa" title="Revoluziun franzosa – rétorománčina" lang="rm" hreflang="rm" data-title="Revoluziun franzosa" data-language-autonym="Rumantsch" data-language-local-name="rétorománčina" class="interlanguage-link-target"><span>Rumantsch</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ro mw-list-item"><a href="https://ro.wikipedia.org/wiki/Revolu%C8%9Bia_Francez%C4%83" title="Revoluția Franceză – rumunčina" lang="ro" hreflang="ro" data-title="Revoluția Franceză" data-language-autonym="Română" data-language-local-name="rumunčina" class="interlanguage-link-target"><span>Română</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ru mw-list-item"><a href="https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%92%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BA%D0%B0%D1%8F_%D1%84%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%86%D1%83%D0%B7%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F_%D1%80%D0%B5%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%8E%D1%86%D0%B8%D1%8F" title="Великая французская революция – ruština" lang="ru" hreflang="ru" data-title="Великая французская революция" data-language-autonym="Русский" data-language-local-name="ruština" class="interlanguage-link-target"><span>Русский</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-rue mw-list-item"><a href="https://rue.wikipedia.org/wiki/%D0%92%D0%B5%D0%BB%D0%B8%D0%BA%D0%B0_%D1%84%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%86%D1%83%D0%B7%D1%8C%D1%81%D0%BA%D0%B0_%D1%80%D0%B5%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%83%D1%86%D1%96%D1%8F" title="Велика французьска револуція – rusínština" lang="rue" hreflang="rue" data-title="Велика французьска револуція" data-language-autonym="Русиньскый" data-language-local-name="rusínština" class="interlanguage-link-target"><span>Русиньскый</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-sah mw-list-item"><a href="https://sah.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%86%D0%B8%D1%8F_%D0%A3%D0%BB%D1%83%D1%83_%D0%A0%D0%B5%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%8E%D1%86%D0%B8%D1%8F%D1%82%D0%B0" title="Франция Улуу Революцията – jakutčina" lang="sah" hreflang="sah" data-title="Франция Улуу Революцията" data-language-autonym="Саха тыла" data-language-local-name="jakutčina" class="interlanguage-link-target"><span>Саха тыла</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-sc mw-list-item"><a href="https://sc.wikipedia.org/wiki/Rivolutzione_frantzesa" title="Rivolutzione frantzesa – sardínčina" lang="sc" hreflang="sc" data-title="Rivolutzione frantzesa" data-language-autonym="Sardu" data-language-local-name="sardínčina" class="interlanguage-link-target"><span>Sardu</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-scn mw-list-item"><a href="https://scn.wikipedia.org/wiki/Rivuluzzioni_francisa" title="Rivuluzzioni francisa – sicílčina" lang="scn" hreflang="scn" data-title="Rivuluzzioni francisa" data-language-autonym="Sicilianu" data-language-local-name="sicílčina" class="interlanguage-link-target"><span>Sicilianu</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-sco mw-list-item"><a href="https://sco.wikipedia.org/wiki/French_Revolution" title="French Revolution – škótčina" lang="sco" hreflang="sco" data-title="French Revolution" data-language-autonym="Scots" data-language-local-name="škótčina" class="interlanguage-link-target"><span>Scots</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-sd mw-list-item"><a href="https://sd.wikipedia.org/wiki/%D9%81%D8%B1%D8%A7%D9%86%D8%B3%D9%8A%D8%B3%D9%8A_%D8%A7%D9%86%D9%82%D9%84%D8%A7%D8%A8" title="فرانسيسي انقلاب – sindhčina" lang="sd" hreflang="sd" data-title="فرانسيسي انقلاب" data-language-autonym="سنڌي" data-language-local-name="sindhčina" class="interlanguage-link-target"><span>سنڌي</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-sh mw-list-item"><a href="https://sh.wikipedia.org/wiki/Francuska_revolucija" title="Francuska revolucija – srbochorvátčina" lang="sh" hreflang="sh" data-title="Francuska revolucija" data-language-autonym="Srpskohrvatski / српскохрватски" data-language-local-name="srbochorvátčina" class="interlanguage-link-target"><span>Srpskohrvatski / српскохрватски</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-si mw-list-item"><a href="https://si.wikipedia.org/wiki/%E0%B6%B4%E0%B7%8A%E2%80%8D%E0%B6%BB%E0%B6%82%E0%B7%81_%E0%B7%80%E0%B7%92%E0%B6%B4%E0%B7%8A%E0%B6%BD%E0%B7%80%E0%B6%BA" title="ප්‍රංශ විප්ලවය – sinhalčina" lang="si" hreflang="si" data-title="ප්‍රංශ විප්ලවය" data-language-autonym="සිංහල" data-language-local-name="sinhalčina" class="interlanguage-link-target"><span>සිංහල</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-simple mw-list-item"><a href="https://simple.wikipedia.org/wiki/French_Revolution" title="French Revolution – Simple English" lang="en-simple" hreflang="en-simple" data-title="French Revolution" data-language-autonym="Simple English" data-language-local-name="Simple English" class="interlanguage-link-target"><span>Simple English</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-sl mw-list-item"><a href="https://sl.wikipedia.org/wiki/Francoska_revolucija" title="Francoska revolucija – slovinčina" lang="sl" hreflang="sl" data-title="Francoska revolucija" data-language-autonym="Slovenščina" data-language-local-name="slovinčina" class="interlanguage-link-target"><span>Slovenščina</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-sq mw-list-item"><a href="https://sq.wikipedia.org/wiki/Revolucioni_Francez" title="Revolucioni Francez – albánčina" lang="sq" hreflang="sq" data-title="Revolucioni Francez" data-language-autonym="Shqip" data-language-local-name="albánčina" class="interlanguage-link-target"><span>Shqip</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-sr mw-list-item"><a href="https://sr.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%86%D1%83%D1%81%D0%BA%D0%B0_%D1%80%D0%B5%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%83%D1%86%D0%B8%D1%98%D0%B0" title="Француска револуција – srbčina" lang="sr" hreflang="sr" data-title="Француска револуција" data-language-autonym="Српски / srpski" data-language-local-name="srbčina" class="interlanguage-link-target"><span>Српски / srpski</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-sv mw-list-item"><a href="https://sv.wikipedia.org/wiki/Franska_revolutionen" title="Franska revolutionen – švédčina" lang="sv" hreflang="sv" data-title="Franska revolutionen" data-language-autonym="Svenska" data-language-local-name="švédčina" class="interlanguage-link-target"><span>Svenska</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-sw mw-list-item"><a href="https://sw.wikipedia.org/wiki/Mapinduzi_ya_Ufaransa" title="Mapinduzi ya Ufaransa – swahilčina" lang="sw" hreflang="sw" data-title="Mapinduzi ya Ufaransa" data-language-autonym="Kiswahili" data-language-local-name="swahilčina" class="interlanguage-link-target"><span>Kiswahili</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-szl mw-list-item"><a href="https://szl.wikipedia.org/wiki/Francusko_rewolucyja" title="Francusko rewolucyja – slezština" lang="szl" hreflang="szl" data-title="Francusko rewolucyja" data-language-autonym="Ślůnski" data-language-local-name="slezština" class="interlanguage-link-target"><span>Ślůnski</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ta mw-list-item"><a href="https://ta.wikipedia.org/wiki/%E0%AE%AA%E0%AE%BF%E0%AE%B0%E0%AF%86%E0%AE%9E%E0%AF%8D%E0%AE%9A%E0%AF%81%E0%AE%AA%E0%AF%8D_%E0%AE%AA%E0%AF%81%E0%AE%B0%E0%AE%9F%E0%AF%8D%E0%AE%9A%E0%AE%BF" title="பிரெஞ்சுப் புரட்சி – tamilčina" lang="ta" hreflang="ta" data-title="பிரெஞ்சுப் புரட்சி" data-language-autonym="தமிழ்" data-language-local-name="tamilčina" class="interlanguage-link-target"><span>தமிழ்</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-te mw-list-item"><a href="https://te.wikipedia.org/wiki/%E0%B0%AB%E0%B1%8D%E0%B0%B0%E0%B1%86%E0%B0%82%E0%B0%9A%E0%B1%8D_%E0%B0%B5%E0%B0%BF%E0%B0%AA%E0%B1%8D%E0%B0%B2%E0%B0%B5%E0%B0%82" title="ఫ్రెంచ్ విప్లవం – telugčina" lang="te" hreflang="te" data-title="ఫ్రెంచ్ విప్లవం" data-language-autonym="తెలుగు" data-language-local-name="telugčina" class="interlanguage-link-target"><span>తెలుగు</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-th mw-list-item"><a href="https://th.wikipedia.org/wiki/%E0%B8%81%E0%B8%B2%E0%B8%A3%E0%B8%9B%E0%B8%8F%E0%B8%B4%E0%B8%A7%E0%B8%B1%E0%B8%95%E0%B8%B4%E0%B8%9D%E0%B8%A3%E0%B8%B1%E0%B9%88%E0%B8%87%E0%B9%80%E0%B8%A8%E0%B8%AA" title="การปฏิวัติฝรั่งเศส – thajčina" lang="th" hreflang="th" data-title="การปฏิวัติฝรั่งเศส" data-language-autonym="ไทย" data-language-local-name="thajčina" class="interlanguage-link-target"><span>ไทย</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-tl mw-list-item"><a href="https://tl.wikipedia.org/wiki/Himagsikang_Pranses" title="Himagsikang Pranses – tagalčina" lang="tl" hreflang="tl" data-title="Himagsikang Pranses" data-language-autonym="Tagalog" data-language-local-name="tagalčina" class="interlanguage-link-target"><span>Tagalog</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-tr mw-list-item"><a href="https://tr.wikipedia.org/wiki/Frans%C4%B1z_Devrimi" title="Fransız Devrimi – turečtina" lang="tr" hreflang="tr" data-title="Fransız Devrimi" data-language-autonym="Türkçe" data-language-local-name="turečtina" class="interlanguage-link-target"><span>Türkçe</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-tt badge-Q17437798 badge-goodarticle mw-list-item" title="dobrý článok"><a href="https://tt.wikipedia.org/wiki/%D0%91%D3%A9%D0%B5%D0%BA_%D1%84%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%86%D1%83%D0%B7_%D0%B8%D0%BD%D0%BA%D1%8B%D0%B9%D0%BB%D0%B0%D0%B1%D1%8B" title="Бөек француз инкыйлабы – tatárčina" lang="tt" hreflang="tt" data-title="Бөек француз инкыйлабы" data-language-autonym="Татарча / tatarça" data-language-local-name="tatárčina" class="interlanguage-link-target"><span>Татарча / tatarça</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-uk mw-list-item"><a href="https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D1%80%D0%B0%D0%BD%D1%86%D1%83%D0%B7%D1%8C%D0%BA%D0%B0_%D1%80%D0%B5%D0%B2%D0%BE%D0%BB%D1%8E%D1%86%D1%96%D1%8F" title="Французька революція – ukrajinčina" lang="uk" hreflang="uk" data-title="Французька революція" data-language-autonym="Українська" data-language-local-name="ukrajinčina" class="interlanguage-link-target"><span>Українська</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-ur mw-list-item"><a href="https://ur.wikipedia.org/wiki/%D8%A7%D9%86%D9%82%D9%84%D8%A7%D8%A8_%D9%81%D8%B1%D8%A7%D9%86%D8%B3" title="انقلاب فرانس – urdčina" lang="ur" hreflang="ur" data-title="انقلاب فرانس" data-language-autonym="اردو" data-language-local-name="urdčina" class="interlanguage-link-target"><span>اردو</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-uz mw-list-item"><a href="https://uz.wikipedia.org/wiki/Buyuk_fransuz_inqilobi" title="Buyuk fransuz inqilobi – uzbečtina" lang="uz" hreflang="uz" data-title="Buyuk fransuz inqilobi" data-language-autonym="Oʻzbekcha / ўзбекча" data-language-local-name="uzbečtina" class="interlanguage-link-target"><span>Oʻzbekcha / ўзбекча</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-vec mw-list-item"><a href="https://vec.wikipedia.org/wiki/Revo%C5%82usion_franseza" title="Revołusion franseza – benátština" lang="vec" hreflang="vec" data-title="Revołusion franseza" data-language-autonym="Vèneto" data-language-local-name="benátština" class="interlanguage-link-target"><span>Vèneto</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-vep mw-list-item"><a href="https://vep.wikipedia.org/wiki/Sur%27_francine_revol%C3%BCcii" title="Sur' francine revolücii – vepština" lang="vep" hreflang="vep" data-title="Sur' francine revolücii" data-language-autonym="Vepsän kel’" data-language-local-name="vepština" class="interlanguage-link-target"><span>Vepsän kel’</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-vi mw-list-item"><a href="https://vi.wikipedia.org/wiki/C%C3%A1ch_m%E1%BA%A1ng_Ph%C3%A1p" title="Cách mạng Pháp – vietnamčina" lang="vi" hreflang="vi" data-title="Cách mạng Pháp" data-language-autonym="Tiếng Việt" data-language-local-name="vietnamčina" class="interlanguage-link-target"><span>Tiếng Việt</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-vls mw-list-item"><a href="https://vls.wikipedia.org/wiki/Fransche_Revoluusje" title="Fransche Revoluusje – vlámština (západní)" lang="vls" hreflang="vls" data-title="Fransche Revoluusje" data-language-autonym="West-Vlams" data-language-local-name="vlámština (západní)" class="interlanguage-link-target"><span>West-Vlams</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-wa mw-list-item"><a href="https://wa.wikipedia.org/wiki/Revolucion_francesse" title="Revolucion francesse – valónčina" lang="wa" hreflang="wa" data-title="Revolucion francesse" data-language-autonym="Walon" data-language-local-name="valónčina" class="interlanguage-link-target"><span>Walon</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-war mw-list-item"><a href="https://war.wikipedia.org/wiki/Rebolusyon_Pranses" title="Rebolusyon Pranses – waray" lang="war" hreflang="war" data-title="Rebolusyon Pranses" data-language-autonym="Winaray" data-language-local-name="waray" class="interlanguage-link-target"><span>Winaray</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-wuu mw-list-item"><a href="https://wuu.wikipedia.org/wiki/%E6%B3%95%E5%9C%8B%E5%A4%A7%E9%9D%A9%E5%91%BD" title="法國大革命 – čínština (wu)" lang="wuu" hreflang="wuu" data-title="法國大革命" data-language-autonym="吴语" data-language-local-name="čínština (wu)" class="interlanguage-link-target"><span>吴语</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-xmf mw-list-item"><a href="https://xmf.wikipedia.org/wiki/%E1%83%A1%E1%83%90%E1%83%A4%E1%83%A0%E1%83%90%E1%83%9C%E1%83%92%E1%83%94%E1%83%97%E1%83%98%E1%83%A8_%E1%83%A0%E1%83%94%E1%83%95%E1%83%9D%E1%83%9A%E1%83%A3%E1%83%AA%E1%83%98%E1%83%90" title="საფრანგეთიშ რევოლუცია – mingrelština" lang="xmf" hreflang="xmf" data-title="საფრანგეთიშ რევოლუცია" data-language-autonym="მარგალური" data-language-local-name="mingrelština" class="interlanguage-link-target"><span>მარგალური</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-yi mw-list-item"><a href="https://yi.wikipedia.org/wiki/%D7%A4%D7%A8%D7%90%D7%A0%D7%A6%D7%95%D7%99%D7%96%D7%99%D7%A9%D7%A2_%D7%A8%D7%A2%D7%95%D7%95%D7%90%D7%9C%D7%95%D7%A6%D7%99%D7%A2" title="פראנצויזישע רעוואלוציע – jidiš" lang="yi" hreflang="yi" data-title="פראנצויזישע רעוואלוציע" data-language-autonym="ייִדיש" data-language-local-name="jidiš" class="interlanguage-link-target"><span>ייִדיש</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-yo mw-list-item"><a href="https://yo.wikipedia.org/wiki/%C3%8Cj%C3%ADd%C3%ACde_Fr%C3%A1ns%C3%AC" title="Ìjídìde Fránsì – jorubčina" lang="yo" hreflang="yo" data-title="Ìjídìde Fránsì" data-language-autonym="Yorùbá" data-language-local-name="jorubčina" class="interlanguage-link-target"><span>Yorùbá</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-za mw-list-item"><a href="https://za.wikipedia.org/wiki/Fazgoz_daihgwzming" title="Fazgoz daihgwzming – čuangčina" lang="za" hreflang="za" data-title="Fazgoz daihgwzming" data-language-autonym="Vahcuengh" data-language-local-name="čuangčina" class="interlanguage-link-target"><span>Vahcuengh</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-zh mw-list-item"><a href="https://zh.wikipedia.org/wiki/%E6%B3%95%E5%9B%BD%E5%A4%A7%E9%9D%A9%E5%91%BD" title="法国大革命 – čínština" lang="zh" hreflang="zh" data-title="法国大革命" data-language-autonym="中文" data-language-local-name="čínština" class="interlanguage-link-target"><span>中文</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-zh-min-nan mw-list-item"><a href="https://zh-min-nan.wikipedia.org/wiki/Hoat-kok_Kek-b%C4%93ng" title="Hoat-kok Kek-bēng – čínština (dialekty Minnan)" lang="nan" hreflang="nan" data-title="Hoat-kok Kek-bēng" data-language-autonym="閩南語 / Bân-lâm-gú" data-language-local-name="čínština (dialekty Minnan)" class="interlanguage-link-target"><span>閩南語 / Bân-lâm-gú</span></a></li><li class="interlanguage-link interwiki-zh-yue mw-list-item"><a href="https://zh-yue.wikipedia.org/wiki/%E6%B3%95%E5%9C%8B%E5%A4%A7%E9%9D%A9%E5%91%BD" title="法國大革命 – kantončina" lang="yue" hreflang="yue" data-title="法國大革命" data-language-autonym="粵語" data-language-local-name="kantončina" class="interlanguage-link-target"><span>粵語</span></a></li> </ul> <div class="after-portlet after-portlet-lang"><span class="wb-langlinks-edit wb-langlinks-link"><a href="https://www.wikidata.org/wiki/Special:EntityPage/Q6534#sitelinks-wikipedia" title="Upraviť medzijazykové odkazy" class="wbc-editpage">Upraviť odkazy</a></span></div> </div> </div> </div> </header> <div class="vector-page-toolbar"> <div class="vector-page-toolbar-container"> <div id="left-navigation"> <nav aria-label="Menné priestory"> <div id="p-associated-pages" class="vector-menu vector-menu-tabs mw-portlet mw-portlet-associated-pages" > <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="ca-nstab-main" class="selected vector-tab-noicon mw-list-item"><a href="/wiki/Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia" title="Zobraziť obsah stránky [c]" accesskey="c"><span>Stránka</span></a></li><li id="ca-talk" class="vector-tab-noicon mw-list-item"><a href="/wiki/Diskusia:Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia" rel="discussion" title="Diskusia o obsahu stránky [t]" accesskey="t"><span>Diskusia</span></a></li> </ul> </div> </div> <div id="vector-variants-dropdown" class="vector-dropdown emptyPortlet" > <input type="checkbox" id="vector-variants-dropdown-checkbox" role="button" aria-haspopup="true" data-event-name="ui.dropdown-vector-variants-dropdown" class="vector-dropdown-checkbox " aria-label="Změnit variantu jazyka" > <label id="vector-variants-dropdown-label" for="vector-variants-dropdown-checkbox" class="vector-dropdown-label cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--fake-button--enabled cdx-button--weight-quiet" aria-hidden="true" ><span class="vector-dropdown-label-text">slovenčina</span> </label> <div class="vector-dropdown-content"> <div id="p-variants" class="vector-menu mw-portlet mw-portlet-variants emptyPortlet" > <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> </ul> </div> </div> </div> </div> </nav> </div> <div id="right-navigation" class="vector-collapsible"> <nav aria-label="Zobrazenia"> <div id="p-views" class="vector-menu vector-menu-tabs mw-portlet mw-portlet-views" > <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="ca-view" class="selected vector-tab-noicon mw-list-item"><a href="/wiki/Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia"><span>Čítať</span></a></li><li id="ca-ve-edit" class="vector-tab-noicon mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit" title="Upraviť túto stránku [v]" accesskey="v"><span>Upraviť</span></a></li><li id="ca-edit" class="collapsible vector-tab-noicon mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit" title="Upraviť zdrojový kód tejto stránky [e]" accesskey="e"><span>Upraviť zdroj</span></a></li><li id="ca-history" class="vector-tab-noicon mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=history" title="Minulé revízie tejto stránky. [h]" accesskey="h"><span>Zobraziť históriu</span></a></li> </ul> </div> </div> </nav> <nav class="vector-page-tools-landmark" aria-label="Nástroje stránky"> <div id="vector-page-tools-dropdown" class="vector-dropdown vector-page-tools-dropdown" > <input type="checkbox" id="vector-page-tools-dropdown-checkbox" role="button" aria-haspopup="true" data-event-name="ui.dropdown-vector-page-tools-dropdown" class="vector-dropdown-checkbox " aria-label="Nástroje" > <label id="vector-page-tools-dropdown-label" for="vector-page-tools-dropdown-checkbox" class="vector-dropdown-label cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--fake-button--enabled cdx-button--weight-quiet" aria-hidden="true" ><span class="vector-dropdown-label-text">Nástroje</span> </label> <div class="vector-dropdown-content"> <div id="vector-page-tools-unpinned-container" class="vector-unpinned-container"> <div id="vector-page-tools" class="vector-page-tools vector-pinnable-element"> <div class="vector-pinnable-header vector-page-tools-pinnable-header vector-pinnable-header-unpinned" data-feature-name="page-tools-pinned" data-pinnable-element-id="vector-page-tools" data-pinned-container-id="vector-page-tools-pinned-container" data-unpinned-container-id="vector-page-tools-unpinned-container" > <div class="vector-pinnable-header-label">Nástroje</div> <button class="vector-pinnable-header-toggle-button vector-pinnable-header-pin-button" data-event-name="pinnable-header.vector-page-tools.pin">presunúť do postranného panelu</button> <button class="vector-pinnable-header-toggle-button vector-pinnable-header-unpin-button" data-event-name="pinnable-header.vector-page-tools.unpin">skryť</button> </div> <div id="p-cactions" class="vector-menu mw-portlet mw-portlet-cactions emptyPortlet vector-has-collapsible-items" title="Další možnosti" > <div class="vector-menu-heading"> Akcie </div> <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="ca-more-view" class="selected vector-more-collapsible-item mw-list-item"><a href="/wiki/Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia"><span>Čítať</span></a></li><li id="ca-more-ve-edit" class="vector-more-collapsible-item mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit" title="Upraviť túto stránku [v]" accesskey="v"><span>Upraviť</span></a></li><li id="ca-more-edit" class="collapsible vector-more-collapsible-item mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit" title="Upraviť zdrojový kód tejto stránky [e]" accesskey="e"><span>Upraviť zdroj</span></a></li><li id="ca-more-history" class="vector-more-collapsible-item mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=history"><span>Zobraziť históriu</span></a></li> </ul> </div> </div> <div id="p-tb" class="vector-menu mw-portlet mw-portlet-tb" > <div class="vector-menu-heading"> Všeobecné </div> <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="t-whatlinkshere" class="mw-list-item"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem/Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia" title="Zoznam všetkých wiki stránok, ktoré sem odkazujú [j]" accesskey="j"><span>Odkazy na túto stránku</span></a></li><li id="t-recentchangeslinked" class="mw-list-item"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:S%C3%BAvisiacePosledn%C3%A9%C3%9Apravy/Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia" rel="nofollow" title="Posledné úpravy na stránkach, na ktoré odkazuje táto stránka [k]" accesskey="k"><span>Súvisiace úpravy</span></a></li><li id="t-upload" class="mw-list-item"><a href="//commons.wikimedia.org/wiki/Special:UploadWizard?uselang=sk" title="Nahranie súborov [u]" accesskey="u"><span>Nahrať súbor</span></a></li><li id="t-specialpages" class="mw-list-item"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C5%A0peci%C3%A1lneStr%C3%A1nky" title="Zoznam všetkých špeciálnych stránok [q]" accesskey="q"><span>Špeciálne stránky</span></a></li><li id="t-permalink" class="mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&oldid=7916248" title="Trvalý odkaz na túto verziu stránky"><span>Trvalý odkaz</span></a></li><li id="t-info" class="mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=info" title="Viac informácií o tejto stránke"><span>Informácie o stránke</span></a></li><li id="t-cite" class="mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Citova%C5%A5&page=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&id=7916248&wpFormIdentifier=titleform" title="Informácie ako citovať túto stránku"><span>Citovať túto stránku</span></a></li><li id="t-urlshortener" class="mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:UrlShortener&url=https%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2Fwiki%2FVe%25C4%25BEk%25C3%25A1_franc%25C3%25BAzska_revol%25C3%25BAcia"><span>Získať skrátené URL</span></a></li><li id="t-urlshortener-qrcode" class="mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:QrCode&url=https%3A%2F%2Fsk.wikipedia.org%2Fwiki%2FVe%25C4%25BEk%25C3%25A1_franc%25C3%25BAzska_revol%25C3%25BAcia"><span>Stiahnuť QR kód</span></a></li> </ul> </div> </div> <div id="p-coll-print_export" class="vector-menu mw-portlet mw-portlet-coll-print_export" > <div class="vector-menu-heading"> Tlačiť/exportovať </div> <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li id="coll-create_a_book" class="mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Knihy&bookcmd=book_creator&referer=Ve%C4%BEk%C3%A1+franc%C3%BAzska+revol%C3%BAcia"><span>Vytvoriť knihu</span></a></li><li id="coll-download-as-rl" class="mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:DownloadAsPdf&page=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=show-download-screen"><span>Stiahnuť ako PDF</span></a></li><li id="t-print" class="mw-list-item"><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&printable=yes" title="Verzia tejto stránky pre tlač [p]" accesskey="p"><span>Verzia pre tlač</span></a></li> </ul> </div> </div> <div id="p-wikibase-otherprojects" class="vector-menu mw-portlet mw-portlet-wikibase-otherprojects" > <div class="vector-menu-heading"> V iných projektoch </div> <div class="vector-menu-content"> <ul class="vector-menu-content-list"> <li class="wb-otherproject-link wb-otherproject-commons mw-list-item"><a href="https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:French_Revolution" hreflang="en"><span>Wikimedia Commons</span></a></li><li id="t-wikibase" class="wb-otherproject-link wb-otherproject-wikibase-dataitem mw-list-item"><a href="https://www.wikidata.org/wiki/Special:EntityPage/Q6534" title="Odkaz na prepojenú položku dátového úložiska [g]" accesskey="g"><span>Položka Wikidata</span></a></li> </ul> </div> </div> </div> </div> </div> </div> </nav> </div> </div> </div> <div class="vector-column-end"> <div class="vector-sticky-pinned-container"> <nav class="vector-page-tools-landmark" aria-label="Nástroje stránky"> <div id="vector-page-tools-pinned-container" class="vector-pinned-container"> </div> </nav> <nav class="vector-appearance-landmark" aria-label="Vzhľad"> <div id="vector-appearance-pinned-container" class="vector-pinned-container"> <div id="vector-appearance" class="vector-appearance vector-pinnable-element"> <div class="vector-pinnable-header vector-appearance-pinnable-header vector-pinnable-header-pinned" data-feature-name="appearance-pinned" data-pinnable-element-id="vector-appearance" data-pinned-container-id="vector-appearance-pinned-container" data-unpinned-container-id="vector-appearance-unpinned-container" > <div class="vector-pinnable-header-label">Vzhľad</div> <button class="vector-pinnable-header-toggle-button vector-pinnable-header-pin-button" data-event-name="pinnable-header.vector-appearance.pin">presunúť do postranného panelu</button> <button class="vector-pinnable-header-toggle-button vector-pinnable-header-unpin-button" data-event-name="pinnable-header.vector-appearance.unpin">skryť</button> </div> </div> </div> </nav> </div> </div> <div id="bodyContent" class="vector-body" aria-labelledby="firstHeading" data-mw-ve-target-container> <div class="vector-body-before-content"> <div class="mw-indicators"> </div> <div id="siteSub" class="noprint">z Wikipédie, slobodnej encyklopédie</div> </div> <div id="contentSub"><div id="mw-content-subtitle"></div></div> <div id="mw-content-text" class="mw-body-content"><div class="mw-content-ltr mw-parser-output" lang="sk" dir="ltr"><table style="" class="metadata plainlinks ambox ambox-content"> <tbody><tr> <td class="ambox-image"> <div style="width:52px;"> <span typeof="mw:File"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Text_document_with_red_question_mark.svg" class="mw-file-description"><img src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/a4/Text_document_with_red_question_mark.svg/40px-Text_document_with_red_question_mark.svg.png" decoding="async" width="40" height="40" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/a4/Text_document_with_red_question_mark.svg/60px-Text_document_with_red_question_mark.svg.png 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/a4/Text_document_with_red_question_mark.svg/80px-Text_document_with_red_question_mark.svg.png 2x" data-file-width="48" data-file-height="48" /></a></span></div></td> <td class="ambox-text"><b>Tomuto článku chýbajú odkazy na použité zdroje.</b> Tento článok síce obsahuje <a href="/wiki/Wikip%C3%A9dia:Uv%C3%A1dzanie_zdrojov" title="Wikipédia:Uvádzanie zdrojov">zdroje</a>, ale tie nie sú <a href="/wiki/Wikip%C3%A9dia:Uv%C3%A1dzanie_zdrojov#Odkazy_na_riadku_v_texte" title="Wikipédia:Uvádzanie zdrojov">uvedené pri konkrétnych vetách a odsekoch</a>, takže nie je zrejmé, na ktoré informácie v článku sa vzťahujú. <small>Pomôžte Wikipédii a <a class="external text" href="https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit">doplňte do článku</a> odkazy na použité zdroje. </small></td> </tr> </tbody></table> <figure class="mw-default-size" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Anonymous_-_Prise_de_la_Bastille.jpg" class="mw-file-description"><img src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/57/Anonymous_-_Prise_de_la_Bastille.jpg/220px-Anonymous_-_Prise_de_la_Bastille.jpg" decoding="async" width="220" height="174" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/57/Anonymous_-_Prise_de_la_Bastille.jpg/330px-Anonymous_-_Prise_de_la_Bastille.jpg 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/57/Anonymous_-_Prise_de_la_Bastille.jpg/440px-Anonymous_-_Prise_de_la_Bastille.jpg 2x" data-file-width="8332" data-file-height="6571" /></a><figcaption>Dobýjanie <a href="/wiki/Bastila" title="Bastila">Bastily</a> na maľbe neznámeho autora z rokov 1789 – 1791.</figcaption></figure> <p><b>Veľká francúzska revolúcia</b> alebo <b>Francúzska revolúcia</b> (<a href="/wiki/Franc%C3%BAz%C5%A1tina" title="Francúzština">franc.</a> <span style="cursor:help" lang="fr" dir="ltr" title="francúzsky"><i>la Grande Révolution</i>, <i>Révolution française</i></span>) bola <a href="/wiki/Revol%C3%BAcia" title="Revolúcia">revolúcia</a>, ktorá prebehla vo <a href="/wiki/Franc%C3%BAzsko" title="Francúzsko">Francúzsku</a> v rokoch <a href="/wiki/1789" title="1789">1789</a> až <a href="/wiki/1799" title="1799">1799</a> s cieľom odstrániť kráľovu absolutistickú moc. </p> <meta property="mw:PageProp/toc" /> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Všeobecné_príčiny_revolúcie"><span id="V.C5.A1eobecn.C3.A9_pr.C3.AD.C4.8Diny_revol.C3.BAcie"></span>Všeobecné príčiny revolúcie</h2><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=1" title="Upraviť sekciu: Všeobecné príčiny revolúcie" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=1" title="Editovat zdrojový kód sekce Všeobecné príčiny revolúcie"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <p>Príčinou revolúcie bola vo všeobecnosti sociálna a politická kríza Francúzska v 18. storočí, v 80. rokoch aj kríza hospodárska. Hlavnou ideologickou základňou revolúcie bolo <a href="/wiki/Osvietenstvo" title="Osvietenstvo">osvietenstvo</a> a inšpiráciou <a href="/wiki/Americk%C3%A1_revol%C3%BAcia" title="Americká revolúcia">americká revolúcia</a>. Konkrétne príčiny sú (už tradične) sporné, do úvahy prichádza najmä: </p> <ul><li>nerovnomerné rozdelenie príjmov z prudkého hospodárskeho rastu Francúzska v 18. storočí</li> <li>vysoké výdavky kráľovského dvora (<a href="/wiki/Z%C3%A1mok_Versailles" title="Zámok Versailles">Zámok Versailles</a>), sčasti na prepych, ale aj na výboje a vojny (najmä <a href="/wiki/Vojna_o_%C5%A1panielske_dedi%C4%8Dstvo" title="Vojna o španielske dedičstvo">vojna o španielske dedičstvo</a> (1701 – 1714) za Ľudovíta XIV., <a href="/wiki/Sedemro%C4%8Dn%C3%A1_vojna_(1756_%E2%80%93_1763)" title="Sedemročná vojna (1756 – 1763)">sedemročná vojna</a> (1756 – 1763) za Ľudovíta XV. a <a href="/wiki/Americk%C3%A1_revol%C3%BAcia" title="Americká revolúcia">americká revolúcia</a> (1775 – 1782) za Ľudovíta XVI.)</li> <li><a href="/wiki/Absolutizmus" title="Absolutizmus">absolutizmus</a> (s vrcholom za <a href="/wiki/%C4%BDudov%C3%ADt_XIV." title="Ľudovít XIV.">Ľudovíta XIV.</a> – „kráľ Slnko“)</li> <li><a href="/w/index.php?title=Sloboda_tla%C4%8De&action=edit&redlink=1" class="new" title="Sloboda tlače (stránka neexistuje)">sloboda tlače</a> v období pred revolúciou</li> <li>rozdelenosť francúzskej spoločnosti na <a href="/wiki/Stav_(spolo%C4%8Densk%C3%A1_vrstva)" title="Stav (spoločenská vrstva)">tri stavy</a>, z ktorých dva (duchovenstvo a šľachta) tvorili len 2 % obyvateľstva, ale mali politickú moc a neplatili dane, kým tretí stav (roľníci a mešťania) tvorili 98%, ale politickú moc nemali a dane platili</li> <li>nezvolávanie zhromaždenia <a href="/wiki/Gener%C3%A1lne_stavy_(Franc%C3%BAzsko)" title="Generálne stavy (Francúzsko)">generálnych stavov</a> od roku <a href="/wiki/1614" title="1614">1614</a> (generálne stavy vznikli v roku <a href="/wiki/1302" title="1302">1302</a> ako poradné zhromaždenie kráľa, najmä na schvaľovanie daní)</li> <li>katastrofálna neúroda v roku <a href="/wiki/1788" title="1788">1788</a> a z toho vyplývajúce povstania chudoby</li> <li>stroskotanie francúzskej zámorskej koloniálnej politiky</li></ul> <p>Hybnou silou revolúcie boli ľudové masy na čele s nedávno vzniknutým bohatým meštianstvom (<a href="/wiki/Bur%C5%BEo%C3%A1zia" title="Buržoázia">buržoáziou</a>). Snažili sa odstrániť daňové privilégiá, presadiť slobodné podnikanie, obmedziť absolutistickú moc panovníka a získať politickú moc. </p> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Spoločenské_pomery"><span id="Spolo.C4.8Densk.C3.A9_pomery"></span>Spoločenské pomery</h2><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=2" title="Upraviť sekciu: Spoločenské pomery" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=2" title="Editovat zdrojový kód sekce Spoločenské pomery"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <p>Predrevolučné Francúzsko bolo komplexnou spoločnosťou, ktorá čelila mnohým problémom, ktoré napokon viedli k vypuknutiu Veľkej francúzskej revolúcie. Tu sú niektoré kľúčové aspekty predrevolučnej Francúzska: </p> <ol><li>Sociálne rozdelenie: Spoločnosť bola rozdelená do troch stavov: duchovenstvo, šľachta a tretí stav, ktorý zahŕňal roľníkov a mešťanov. Prvé dva stavy tvorili len 2 % obyvateľstva, ale mali politickú moc a neplatili dane, zatiaľ čo tretí stav tvoril 98 %, ale nemal politickú moc a dane platil1.</li> <li>Ekonomické problémy: Francúzsko bolo prevažne poľnohospodárskym národom s nízkou produktivitou a zastaranými metódami. Zákony o dedičstve spôsobili rozdelenie pôdy na malé farmy, čo znižovalo efektivitu poľnohospodárstva1.</li> <li>Politická štruktúra: Krajina bola skladačkou rôznych regiónov s rôznymi zákonmi a inštitúciami. Existovalo trinásť suverénnych odvolacích súdov s nerovnomernou jurisdikciou. Absencia univerzálneho zákona a rozdiely v zákonoch medzi regiónmi spôsobovali zmätok a boli terčom kritiky1.</li> <li>Feudalizmus: Vidiecka a mestská Francúzsko bolo stále v podstate feudálnym národom s pánmi, ktorí mali množstvo starovekých a moderných práv od svojich roľníkov, tvoriacich asi 80 % obyvateľstva1.</li> <li>Kolísavá úroda: Úroda bola kritická, ale kolísala, čo spôsobovalo hlad, vysoké ceny a nepokoje. Neúroda v roku 1788 a z toho vyplývajúce povstania chudoby boli jedným z katalyzátorov revolúcie1.</li> <li><a class="mw-selflink selflink">Kráľovské výdavky: Vysoké výdavky kráľovského dvora, najmä na prepych, vojny a výboje, prispievali k finančnej kríze, ktorá zhoršovala ekonomickú situáciu v krajine</a></li></ol> <p>Pokiaľ ide o rozvrstvenie spoločnosti, Francúzsko v 18. storočí sa stále delilo na tri stavy: </p> <ul><li>2 privilegované (2% obyvateľstva, nemuseli platiť dane, mali politickú moc, mohli podnikať): <ul><li>prvý stav: <a href="/wiki/Duchovenstvo" title="Duchovenstvo">duchovenstvo</a></li> <li>druhý stav: <a href="/wiki/%C5%A0%C4%BEachta" title="Šľachta">šľachta</a></li></ul></li> <li>1 neprivilegovaný (98 % obyvateľstva, museli platiť dane, nemali politickú moc, mali značne obmedzené možnosti podnikania): <ul><li>tretí stav: obyvateľstvo, ktoré nepatrilo do prvých dvoch stavov, ktoré možno rozdeliť na vidiecke (<a href="/wiki/Ro%C4%BEn%C3%ADk" title="Roľník">roľníci</a> a i.) a mestské (<a href="/wiki/Me%C5%A1%C5%A5an_(spolo%C4%8Densk%C3%A1_vrstva)" title="Mešťan (spoločenská vrstva)">mešťania</a> atď.).</li></ul></li></ul> <p>Nad stavmi stála absolútna moc panovníka. Tesne pred revolúciou tvorili jednu pätinu národa žobráci. </p><p>V rámci privilegovaných stavov ešte treba rozlišovať: Časť šľachty okolo kráľovského dvora a vysokí cirkevní hodnostári žili v prepychu. Oveľa skromnejšie žil zvyšok šľachty na vidieku; ich lénne dávky sa totiž vyberali v peniazoch, ktorých hodnota neustále klesala. A takmer chudobné bolo nižšie duchovenstvo. </p><p>Tesne pred revolúciou sa väčšina obyvateľov živila poľnohospodárstvom, najviac ľudí žilo na dedinách (20 miliónov obyvateľov, teda asi 4/5). Pôda bola veľmi drahá, roľníci aj veľkostatky mali len malé výnosy a stúpla cena potravín. </p><p>Veľmi významným faktorom 80. rokov bola aj <a href="/wiki/Americk%C3%A1_revol%C3%BAcia" title="Americká revolúcia">americká revolúcia</a> (1775 – 1783), ktorej myšlienky boja za <a href="/wiki/%C4%BDudsk%C3%A9_pr%C3%A1va" title="Ľudské práva">ľudské práva</a> práve koncom 80. rokov prenikali do Európy. Okrem toho posledné roky pred revolúciou panovala vo francúzskej monarchii <a href="/w/index.php?title=Sloboda_tla%C4%8De&action=edit&redlink=1" class="new" title="Sloboda tlače (stránka neexistuje)">sloboda tlače</a>. Prostredníctvom novín sa rozširovali (aj v časti šľachty) myšlienky osvietenstva a <a href="/wiki/Racionalizmus" class="mw-disambig" title="Racionalizmus">racionalizmu</a>. <a href="/wiki/Osvietenstvo" title="Osvietenstvo">Osvietenstvo</a> šírili aj <a href="/wiki/Slobodomur%C3%A1ri" class="mw-redirect" title="Slobodomurári">slobodomurárske</a> lóže. Súčasťou vznikajúcej mestskej spoločnosti sa stávali literárne a neskôr aj politické salóny známych osobností. Stále populárnejšia v nich bola vízia rovnosti ľudí a demokracie filozofa <a href="/wiki/Jean_Jacques_Rousseau" class="mw-redirect" title="Jean Jacques Rousseau">Jeana Jacquesa Rousseaua</a>. Nadšene sa prijímali jeho názory, že človek je v svojej podstate dobrý, ale súčasná spoločnosť je skazená. Jean Jacques Rousseau predložil model demokracie vychádzajúci z <a href="/wiki/At%C3%A9nska_demokracia" title="Aténska demokracia">aténskej demokracie</a>. Z ďalších osvietenských mysliteľov spomeňme, že <a href="/wiki/Charles_de_Secondat,_Baron_de_Montesquieu" title="Charles de Secondat, Baron de Montesquieu">Barón de Montesquieu</a> požadoval, aby sa štátna moc rozdelila na legislatívu, exekutívu a jurisdikciu (tak ako je tomu dnes). <a href="/wiki/Voltaire" title="Voltaire">Voltaire</a> ovplyvnil revolúciu svojimi názormi o slobode a ľudskom pokroku. A napokon <a href="/wiki/John_Locke" title="John Locke">John Locke</a> (Angličan) tvrdil, že prirodzené práva (na život, majetok, slobodu) nemôže štát ani panovník občanovi odňať a musí ich chrániť, lebo existovali už pred vznikom štátu. Tento princíp už bol vyjadrený v <a href="/wiki/Deklar%C3%A1cia_nez%C3%A1vislosti_USA" class="mw-redirect" title="Deklarácia nezávislosti USA">Deklarácii nezávislosti USA</a> (1776). </p> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Vývoj_a_situácia_pred_revolúciou"><span id="V.C3.BDvoj_a_situ.C3.A1cia_pred_revol.C3.BAciou"></span>Vývoj a situácia pred revolúciou</h2><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=3" title="Upraviť sekciu: Vývoj a situácia pred revolúciou" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=3" title="Editovat zdrojový kód sekce Vývoj a situácia pred revolúciou"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <p>Vo Francúzsku vládli <a href="/wiki/Bourbonovci" title="Bourbonovci">Bourbonovci</a>. <a href="/wiki/%C4%BDudov%C3%ADt_XIV." title="Ľudovít XIV.">Ľudovít XIV.</a> vládol až 72 rokov od <a href="/wiki/1643" title="1643">1643</a> do <a href="/wiki/1715" title="1715">1715</a>. Počas jeho nedospelosti zaňho vládol <a href="/wiki/Kardin%C3%A1l_Mazarin" class="mw-redirect" title="Kardinál Mazarin">kardinál Mazarin</a>. Za Ľudovíta XIV. sa odohrala <a href="/wiki/Vojna_o_%C5%A1panielske_dedi%C4%8Dstvo" title="Vojna o španielske dedičstvo">vojna o španielske dedičstvo</a> (1701 – 1714). <a href="/wiki/Absolutizmus" title="Absolutizmus">Absolutizmus</a> vo Francúzsku vrcholil práve za vlády <a href="/wiki/%C4%BDudov%C3%ADt_XIV." title="Ľudovít XIV.">Ľudovíta XIV.</a> Jeho moci bol prisudzovaný „božský“ pôvod (<i>„Štát som ja“</i>). Bol zavedený policajný režim. Prvý minister <a href="/wiki/Jean_Baptiste_Colbert" class="mw-redirect" title="Jean Baptiste Colbert">Jean Baptiste Colbert</a> viedol hospodársku politiku <a href="/wiki/Merkantilizmus" title="Merkantilizmus">merkantilizmu</a>, ktorá viedla k zakladaniu zámorských kolónií a podpore domácej výroby (zakladanie manufaktúr a vysoké clá na dovoz). V rokoch 1648 – 1653 sa konala „<a href="/wiki/Fronda" title="Fronda">fronda</a>“ – povstanie vidieckej šľachty proti absolutizmu. Začiatkom 18. storočia vypukla finančná kríza spôsobená prepychom kráľovského dvora (r. 1688 bol dobudovaný zámok vo <a href="/wiki/Versailles" title="Versailles">Versailles</a>) a vojnami. </p><p>Za jeho nasledovníka <a href="/wiki/%C4%BDudov%C3%ADt_XV." title="Ľudovít XV.">Ľudovíta XV.</a> (1715 – 1774) štátny dlh poklesol, ale problémy s rozpočtom trvali. Hospodárstvo ako také však zhruba od roku <a href="/wiki/1715" title="1715">1715</a> až do revolúcie zaznamenalo prudký hospodársky rast, ktorý sa prejavil napríklad v štvornásobnom náraste zahraničného obchodu medzi rokmi 1715 až <a href="/wiki/1789" title="1789">1789</a>. Príčin rastu hospodárstva bolo veľa, hlavné boli prechod na liberálne trhové hospodárstvo, odstraňovanie viacerých hospodárskych prekážok za Ľudovíta XIV. (odstránenie vnútorných ciel, povolenie obchodu s obilím medzi regiónmi a podobne), populačná explózia a rozvoj poľnohospodárstva. Z tohto rastu ťažilo bohaté meštianstvo, ale rast príjmov ostatných, najmä pracujúcich, vrstiev nakoniec nedokázal vykryť prudký rast cien vyvolaný prudkým hospodárskym rastom. Od 70. rokov toto spôsobilo citeľný pokles kúpyschopnosti (<a href="/wiki/Dopyt" title="Dopyt">dopytu</a>) a pokles ceny obilia. Problémy pracujúcich sa prejavili najmä na vidieku a počas celého 18. storočia možno pozorovať presun obyvateľstva z vidieka do miest, kde od 80. rokov spôsobovali rast nezamestnanosti. Kráľ Ľudovít XV. sa venoval radovánkam a vládli zaňho obľúbenci a hlavne milenky (<a href="/wiki/Madame_de_Pompadour" title="Madame de Pompadour">markíza de Pompadour</a>, <a href="/w/index.php?title=Madam_de_Paris&action=edit&redlink=1" class="new" title="Madam de Paris (stránka neexistuje)">madam de Paris</a>). Za tohto panovníka Francúzsko viedlo <a href="/w/index.php?title=Vojna_o_po%C4%BEsk%C3%A9_dedi%C4%8Dstvo&action=edit&redlink=1" class="new" title="Vojna o poľské dedičstvo (stránka neexistuje)">vojnu o poľské dedičstvo</a> (1733 – 1735), <a href="/wiki/Vojna_o_rak%C3%BAske_dedi%C4%8Dstvo" title="Vojna o rakúske dedičstvo">vojnu o rakúske dedičstvo</a> (1740 – 1748), boje o indické teritóriá (od 1751), boje o severoamerické územia (od 1754) a najmä <a href="/wiki/Sedemro%C4%8Dn%C3%A1_vojna_(1756_%E2%80%93_1763)" title="Sedemročná vojna (1756 – 1763)">sedemročnú vojnu</a> (1756 – 1763), v dôsledku ktorej Francúzsko stratilo väčšinu svojich zámorských kolónií. Francúzsko teda viedlo nákladnú zahraničnú politiku, lebo sa snažilo získať nové územia v zámorí. Z týchto koloniálnych plánov sa neuskutočnilo takmer nič, no štátu zostali veľké dlhy. </p><p>Za vlády <a href="/wiki/%C4%BDudov%C3%ADt_XVI." title="Ľudovít XVI.">Ľudovíta XVI.</a> (<a href="/wiki/1774" title="1774">1774</a> – <a href="/wiki/1792" title="1792">1792</a>) hospodársky rast pokračoval, ale problémy s rozpočtom vyvrcholili. Namiesto kráľa vládla vlastne jeho manželka, všeobecne neobľúbená a protireformne zameraná <a href="/wiki/M%C3%A1ria_Antoinetta" title="Mária Antoinetta">Mária Antoinetta</a>, dcéra <a href="/wiki/M%C3%A1ria_Ter%C3%A9zia" title="Mária Terézia">Márie Terézie</a>. Štátny dlh nesmierne narástol (na 100% štátnych príjmov). Finančnú krízu neriešili ani stále výmeny ministrov financií (Turgot, Necker, Calonne, Brienne), hrozil krach celej monarchie. Vláda <a href="/wiki/%C4%BDudov%C3%ADt_XVI." title="Ľudovít XVI.">Ľudovíta XVI.</a> mala obrovskú spotrebu a vytvorila vysoké dlhy. Aby mala na splátky, zvýšila existujúce a zaviedla špeciálne dane, napríklad z komínov, šiat a okien. Dane platil len takzvaný tretí stav, teda 98 percent obyvateľstva, ostatné dva stavy dane neplatili. Keďže štátnu pokladnicu napĺňali len dane tretieho stavu, museli sa neustále zvyšovať. Pritom skoro všetky príjmy pohltili výdavky kráľovského dvora. Veľká väčšina francúzskeho obyvateľstva mala v posledných rokoch pred revolúciou problémy sa vôbec uživiť. V roku <a href="/wiki/1786" title="1786">1786</a> bola navyše uzavretá zmluva s <a href="/wiki/Anglicko" title="Anglicko">Anglickom</a> o voľnom obchode, ktorá zvýšila nezamestnanosť. V rokoch <a href="/wiki/1787" title="1787">1787</a> – <a href="/wiki/1788" title="1788">1788</a> sa uskutočnili pokusy urobiť reformu štátnych financií a daňového systému, ale prvé dva stavy sa postavili proti úsiliu niektorých ministrov ukončiť ich daňové zvýhodnenie. </p><p>Na narastajúcej nespokojnosti mala roku <a href="/wiki/1788" title="1788">1788</a> okrem hospodárskej recesie podiel aj katastrofálna neúroda, spôsobená následkami výbuchu sopky <a href="/w/index.php?title=Laki&action=edit&redlink=1" class="new" title="Laki (stránka neexistuje)">Laki</a> na Islande v roku <a href="/wiki/1783" title="1783">1783</a>. Tento masívny výbuch na severnej pologuli v nasledujúcich rokoch krátkodobo spôsobil úkaz podobný <a href="/wiki/Nukle%C3%A1rna_zima" title="Nukleárna zima">nukleárnej zime</a>. Toto ochladenie malo za následok neúrodu, pričom do veľkých ťažkostí sa dostalo predovšetkým vidiecke obyvateľstvo. V roku 1788 a <a href="/wiki/1789" title="1789">1789</a> v celej krajine prepukali povstania chudoby. </p> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Vypuknutie_revolúcie"><span id="Vypuknutie_revol.C3.BAcie"></span>Vypuknutie revolúcie</h2><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=4" title="Upraviť sekciu: Vypuknutie revolúcie" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=4" title="Editovat zdrojový kód sekce Vypuknutie revolúcie"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <p>V roku 1788 a od marca 1789 (s vrcholom v lete 1789) na vidieku vypukali povstania spôsobené hladom a všeobecným hnevom. </p> <figure class="mw-default-size mw-halign-right" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Serment_du_Jeu_de_Paume_-_Jacques-Louis_David.jpg" class="mw-file-description"><img src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/87/Serment_du_Jeu_de_Paume_-_Jacques-Louis_David.jpg/220px-Serment_du_Jeu_de_Paume_-_Jacques-Louis_David.jpg" decoding="async" width="220" height="145" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/87/Serment_du_Jeu_de_Paume_-_Jacques-Louis_David.jpg/330px-Serment_du_Jeu_de_Paume_-_Jacques-Louis_David.jpg 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/8/87/Serment_du_Jeu_de_Paume_-_Jacques-Louis_David.jpg/440px-Serment_du_Jeu_de_Paume_-_Jacques-Louis_David.jpg 2x" data-file-width="5004" data-file-height="3303" /></a><figcaption>Prísaha v Loptovej sieni; obraz od J.-L. Davida.</figcaption></figure> <p>V Paríži v zúfalej situácii oznámil panovník <a href="/wiki/8._augusta" class="mw-redirect" title="8. augusta">8. augusta</a> <a href="/wiki/1788" title="1788">1788</a>, že na máj 1789 zvolá (po 175 rokoch) zasadnutie generálnych stavov. O týždeň neskôr štát vyhlásil <a href="/wiki/Bankrot" class="mw-disambig" title="Bankrot">bankrot</a>. Panovník súhlasil so zvolaním generálnych stavov (teda zapojením aj tretieho stavu do rozhodovania) preto, lebo vtedy podobne ako jeho opozícia dúfal, že takto mocenský konflikt dopadne v jeho prospech. Dúfal tiež, že mu schvália dane a pomôžu riešiť finančnú krízu. Toto zasadnutie generálnych stavov sa konalo <a href="/wiki/5._m%C3%A1j" title="5. máj">5. mája</a> 1789 vo <a href="/wiki/Versailles" title="Versailles">Versailles</a>. Napriek tomu, že tretí stav mal v generálnych stavoch viac hláv ako ostatné dva dohromady, nemohol ani jednu svoju reformu presadiť, lebo sa hlasovalo tradične „podľa stavov“, čiže každý stav mal jeden hlas. Pre svoju nespokojnosť, ale najmä preto, lebo prvé dva stavy odmietli zasadať s tretím stavom, sa tretí stav rozhodol, že bude zasadať samostatne. <a href="/wiki/17._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="17. júna">17. júna</a> sa poslanci tretieho stavu na oddelenom zasadnutí vyhlásili za <a href="/wiki/N%C3%A1rodn%C3%A9_zhroma%C5%BEdenie" class="mw-disambig" title="Národné zhromaždenie">Národné zhromaždenie</a>, ktoré ako jediné má právo zastupovať ľud. <a href="/wiki/20._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="20. júna">20. júna</a> im kráľ dal zamedziť prístup k tradičnej zasadacej miestnosti, preto sa presunuli do <a href="/w/index.php?title=Loptov%C3%A1_sie%C5%88&action=edit&redlink=1" class="new" title="Loptová sieň (stránka neexistuje)">Loptovej siene</a> (vo Versailles), kde prisahali že sa nerozídu, kým nesformulujú novú ústavu („<a href="/w/index.php?title=Pr%C3%ADsaha_v_Loptovej_sieni&action=edit&redlink=1" class="new" title="Prísaha v Loptovej sieni (stránka neexistuje)">prísaha v Loptovej sieni</a>“). Kráľ sa v ten deň aj snažil použiť na rozohnanie násilie, ale liberálni šľachtici mu v tom zabránili. Nato (do <a href="/wiki/25._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="25. júna">25. júna</a>) sa k Národnému zhromaždeniu pridali aj sympatizanti rovnoprávneho usporiadania parlamentu z ďalších stavov. Keď kráľ videl, že tretí stav nezdolá, <a href="/wiki/27._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="27. júna">27. júna</a> dokonca vyzval aj ostatné dva stavy, aby sa k Národnému zhromaždeniu pridali, čo aj viacerí poslanci urobili. Touto výzvou kráľ právne prijal existenciu Národného zhromaždenia. <a href="/wiki/9._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="9. júla">9. júla</a> sa Národné zhromaždenie premenovalo na <a href="/wiki/%C3%9Astavodarn%C3%A9_n%C3%A1rodn%C3%A9_zhroma%C5%BEdenie" class="mw-disambig" title="Ústavodarné národné zhromaždenie">Ústavodarné národné zhromaždenie</a>. Zhromaždenie žiadalo – márne – odstrániť absolutizmus, daňovú reformu, požadovali reformu súdnictva, zabezpečenie demokratických slobôd. Ten istý deň, ako kráľ nariadil zvyšným stavom pripojiť sa k Národnému zhromaždeniu (27. júna), rozhodol sa povolať do Versailles a Paríža 20 000 vojakov s cieľom rozpustiť Ústavodarné národné zhromaždenie. </p><p>Paralelne situáciu ešte zhoršovali mnohé fámy, nezriedka živené intrigami rôznych zákulisných skupín (napríklad skupina okolo kráľovho brata). Typickou fámou medzi ľudom bol aj názor o kombinácii akéhosi šľachtického sprisahania (pretože šľachta chcela hlasovanie podľa stavov a podobne) s hospodárskou krízou – podľa ľudu šľachta zhabala obilie, aby zničila tretí stav. <a href="/wiki/8._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="8. júla">8. júla</a> Ústavodarné nár. zhr. poslalo kráľovi list, aby odvolal vojsko. Kráľ <a href="/wiki/11._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="11. júla">11. júla</a> náhle odvolal o. i. všeobecne obľúbeného ministra financií <a href="/wiki/Jacques_Necker" title="Jacques Necker">Neckera</a> a na jeho miesto menoval známeho protirevolucionára baróna de Breteuil a nového ministra vojny. Zhromaždenie vyslovilo poľutovanie nad odvolaním Neckera a ostatných ministrov. <a href="/wiki/12._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="12. júla">12. júla</a> sa o odvolaní Neckera dozvedeli v <a href="/wiki/Par%C3%AD%C5%BE" title="Paríž">Paríži</a>. <a href="/w/index.php?title=Senz%C3%A1l&action=edit&redlink=1" class="new" title="Senzál (stránka neexistuje)">Senzáli</a> na protest zatvorili burzu, ďalej zatvorili divadlá, improvizovali sa schôdzky a manifestácie, manifestanti sa vrhli na Royal-Allemand princa Lambeského v záhrade <a href="/wiki/Tuileries" class="mw-disambig" title="Tuileries">Tuileries</a>. Po tejto správe ľud začal vykrádať zbrojárenské obchody a začal sa ozbrojovať. <a href="/wiki/13._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="13. júla">13. júla</a> sa po Paríži potulovali hlúčiky občanov, hľadali zbrane a vyhrážali sa, že vyplienia šľachtické domy. Bohatí mešťania prevzali vedenie udalostí, utvorili na parížskej radnici stály výbor (konšeli, niekoľko mestských radcov, voličov a obchodný dozorca), a tým ovládli Paríž. V ten istý deň sa rozhodlo, že každá štvrť vyšle 800 mužov do občianskej milície. </p> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Prvá_fáza_(14._júla_1789_–_10._augusta_1792)"><span id="Prv.C3.A1_f.C3.A1za_.2814._j.C3.BAla_1789_.E2.80.93_10._augusta_1792.29"></span>Prvá fáza (14. júla 1789 – 10. augusta 1792)</h2><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=5" title="Upraviť sekciu: Prvá fáza (14. júla 1789 – 10. augusta 1792)" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=5" title="Editovat zdrojový kód sekce Prvá fáza (14. júla 1789 – 10. augusta 1792)"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Ústavodarné_národné_zhromaždenie_[okrem_prvých_dní]_(14._júl_1789_–_september_1791)"><span id=".C3.9Astavodarn.C3.A9_n.C3.A1rodn.C3.A9_zhroma.C5.BEdenie_.5Bokrem_prv.C3.BDch_dn.C3.AD.5D_.2814._j.C3.BAl_1789_.E2.80.93_september_1791.29"></span>Ústavodarné národné zhromaždenie [okrem prvých dní] (14. júl 1789 – september 1791)</h3><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=6" title="Upraviť sekciu: Ústavodarné národné zhromaždenie [okrem prvých dní] (14. júl 1789 – september 1791)" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=6" title="Editovat zdrojový kód sekce Ústavodarné národné zhromaždenie [okrem prvých dní] (14. júl 1789 – september 1791)"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <p><a href="/wiki/14._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="14. júla">14. júla</a> ľud žiadal všeobecné ozbrojenie. Na zaobstaranie zbraní vtrhol do budovy <a href="/wiki/Invalidov%C5%88a" title="Invalidovňa">Invalidovne</a>, kde sa zmocnil 32 000 pušiek. Potom tiahol na <a href="/wiki/Bastila" title="Bastila">Bastillu</a>, ktorá ako štátna väznica bola symbolom všetkého, čo nenávideli. Úspešné dobytie Bastilly pod osvietenským heslom <a href="/w/index.php?title=Sloboda-rovnos%C5%A5-bratstvo&action=edit&redlink=1" class="new" title="Sloboda-rovnosť-bratstvo (stránka neexistuje)">sloboda-rovnosť-bratstvo</a> je symbolický začiatok revolúcie. </p><p><a href="/wiki/15._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="15. júla">15. júla</a> voliči (elektori) zvolili Baillyho za starostu a <a href="/wiki/Mark%C3%ADz_de_La_Fayette" class="mw-redirect" title="Markíz de La Fayette">La Fayetta</a> za veliteľa <a href="/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1_garda&action=edit&redlink=1" class="new" title="Národná garda (stránka neexistuje)">Národnej gardy</a>. La Fayette hneď dal milicionárom ako odznak kokardu vo farbách červená-biela-modrá (biela je kráľova farba, ostatné dve sú farby Paríža). <a href="/wiki/Trikol%C3%B3ra" title="Trikolóra">Trikolóra</a> sa stala symbolom revolúcie. V ten istý deň kráľ predstúpil pred Národné zhromaždenie, uistil ho o svojich dobrých úmysloch a ohlásil odvolanie vojska z Paríža. <a href="/wiki/16._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="16. júla">16. júla</a> kráľ znova povolal Neckera. <a href="/wiki/17._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="17. júla">17. júla</a> dokonca hlboko dojatý kráľ prijal od nového starostu trojfarebnú kokardu, čím potvrdil výsledky ľudovej revolúcie. </p><p>Nasledovalo rozšírenie chaosu/revolúcie do celej krajiny. Roľníci pálili, útočili na šľachtické sídla a rabovali ich, ničili záznamy o svojich povinnostiach. Šľachtické rodiny (aj z Paríža) zo strachu utekali do zahraničia (tzv. emigranti). Aj v mestách boli nepokoje, nespokojní mešťania si vytvárali vlastné samosprávy – tzv. <a href="/wiki/Kom%C3%BAna" class="mw-disambig" title="Komúna">komúny</a> a na ich ochranu ozbrojené oddiely, z ktorých neskôr vznikla <a href="/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1_garda&action=edit&redlink=1" class="new" title="Národná garda (stránka neexistuje)">Národná garda</a>. V mestách krajiny sa opakuje situácia z Paríža – moci sa ujíma bohatá buržoázia. Zastavilo sa vyberanie daní. Francúzsko sa fakticky dočasne rozpadlo na samostatné mestské štáty. </p><p>Pod vplyvom udalostí na vidieku Ústavodarné národné zhromaždenie 4. augusta (potvrdené dekrétmi z 5. – 11. augusta) zrušilo <a href="/wiki/L%C3%A9nny_syst%C3%A9m" class="mw-redirect" title="Lénny systém">lénny systém</a>, <a href="/w/index.php?title=Robota&action=edit&redlink=1" class="new" title="Robota (stránka neexistuje)">robotu</a>, cirkevné desiatky, privilégiá prvých dvoch stavov aj rôznych oblastí a miest Francúzska, zaviedlo rovnosť pred súdom atď. Týmto rozhodnutím bola obnovená celistvosť krajiny, všetci občania sa zo dňa deň stali rovnými, zanikli stavy. Od <a href="/wiki/12._augusta" class="mw-redirect" title="12. augusta">12. augusta</a> sa rokovalo o prijatí vyhlásenia ľudských a občianskych práv. Toto bolo prijaté <a href="/wiki/26._augusta" class="mw-redirect" title="26. augusta">26. augusta</a> a dnes ho poznáme ako <a href="/wiki/Deklar%C3%A1cia_%C4%BEudsk%C3%BDch_a_ob%C4%8Dianskych_pr%C3%A1v" class="mw-redirect mw-disambig" title="Deklarácia ľudských a občianskych práv">Deklarácia ľudských a občianskych práv</a>. Zostavil ju podľa amerického vzoru La Fayette a <a href="/wiki/Thomas_Jefferson" title="Thomas Jefferson">Thomas Jefferson</a>. Opiera sa o ňu aj neskoršia <a href="/w/index.php?title=Septembrov%C3%A1_%C3%BAstava&action=edit&redlink=1" class="new" title="Septembrová ústava (stránka neexistuje)">septembrová ústava</a>. Dokument vyhlasuje, že človek má určité základné práva, ktoré mu nemožno odobrať, sú to: osobná sloboda, právo ochrany pred svojvôľou moci, sloboda myslenia, tlač, presvedčenia a náboženstva, možnosť odporu proti útlaku a nedotknuteľnosť majetku. Štát existuje preto, aby pomáhal chrániť tieto základné ľudské práva. Jeho svetská moc musí byť rozdelená, aby si ani jedna zložka neprisvojila priveľa monopolu, </p><p>Problém bol v tom, že tak dekréty z 5. – 11. augusta, ako aj Deklaráciu z 26. augusta musel schváliť kráľ a ten to odmietal urobiť. Odvahu mu dodali spory pri príprave ústavy, s ktorými Ústavodarné národné zhromaždenie začalo hneď po prijatí Deklarácie ľudských a občianskych práv. Išlo najmä o to, či má existovať horná snemovňa parlamentu podľa anglického vzoru. </p><p>Paralelne trvali problémy so štátnymi financiami – nikto neplatil dane, záujem o štátne dlhopisy prakticky nebol, Neckerova popularita sa zrútila. Pre hospodársku krízu sa v Paríži šírili ľudové nepokoje. <a href="/wiki/14._septembra" class="mw-redirect" title="14. septembra">14. septembra</a> kráľ povolal do Paríža vojsko (prišlo 23. septembra). Po incidente <a href="/wiki/1._okt%C3%B3bra" class="mw-redirect" title="1. októbra">1. októbra</a> (na bankete kráľovskej gardy dôstojníci rozšliapali trojfarebnú kokardu a pripli si kráľovu alebo kráľovninu) sa – v kombinácii so šíriacim sa hladom – podarilo radikálom (<a href="/wiki/Georges_Jacques_Danton" title="Georges Jacques Danton">Danton</a>, <a href="/wiki/Jean-Paul_Marat" title="Jean-Paul Marat">Marat</a>) <a href="/wiki/5._okt%C3%B3bra" class="mw-redirect" title="5. októbra">5. októbra</a> vyvolať výpravu ľudových más a Národnej gardy na Versailles. Národná garda tam dorazila po 22:00 a kráľ pod tlakom oznámil, že prijíma dekréty. Na druhý deň sa spustil boj vo Versailles a kráľ nakoniec súhlasil aj s tým, že presídli do Paríža. Ešte ten istý deň ho slávnostne odprevadili do <a href="/wiki/Palais_des_Tuileries" title="Palais des Tuileries">Tuileries</a>. Národné zhromaždenie vyhlásilo, že sa takisto o niekoľko dní presťahuje z Versailles do Paríža (do jazdiarne v Tuileries). </p><p>V nasledujúcich mesiacoch sa situácia politicky trocha ustálila. Politický život do roku <a href="/wiki/1790" title="1790">1790</a> prakticky organizoval markíz de La Fayette, ktorý sa snažil zmieriť kráľa, šľachtu a revolúciu. V Ústavodarnom národnom zhromaždení sa spočiatku vytvorili len dve kvázi-strany: tzv., <a href="/wiki/Aristokrati" class="mw-redirect mw-disambig" title="Aristokrati">aristokrati</a> (zástancovia starého zriadenia tzv.: „<a href="/wiki/Ancien_r%C3%A9gime" title="Ancien régime">ancien régime</a>“) a tzv. <a href="/w/index.php?title=Patrioti&action=edit&redlink=1" class="new" title="Patrioti (stránka neexistuje)">patrioti</a> (zástancovia nového poriadku). Neskôr boli hlavne tieto kvázi-strany (názvy v zátvorke platili až v neskoršom období): </p> <ul><li><a href="/wiki/Aristokrati" class="mw-redirect mw-disambig" title="Aristokrati">aristokrati</a> <ul><li>aristokrati v užšom zmysle / Čierni / pravica (sedeli vpravo): pod vedením Cazalèsa a abbé Mauryho</li> <li><a href="/wiki/Monarchisti" class="mw-redirect" title="Monarchisti">monarchisti</a>: pod vedením Mouniera a Maloueta, obraňovali kráľovské výsady</li></ul></li> <li>patrioti (<a href="/wiki/Jakob%C3%ADni" title="Jakobíni">jakobíni</a>): <ul><li>konštituční monarchisti (<a href="/w/index.php?title=Fayettisti&action=edit&redlink=1" class="new" title="Fayettisti (stránka neexistuje)">fayettisti</a>): väčšina bývalých patriotov, strana La Fayetta, strana bohatého meštianstva a duchovenstva</li> <li>ľavica: <ul><li>triumvirát <a href="/w/index.php?title=Antoine-Pierre-Joseph-Marie_Barnave&action=edit&redlink=1" class="new" title="Antoine-Pierre-Joseph-Marie Barnave (stránka neexistuje)">Barnave</a>, Duport a Alexandre de Lameth (<a href="/w/index.php?title=Lamethisti&action=edit&redlink=1" class="new" title="Lamethisti (stránka neexistuje)">lamethisti</a>): sklon k demokratom aj ku kráľovi, 1791 sa zblížili s La Fayettom</li> <li><a href="/wiki/Demokrati" class="mw-disambig" title="Demokrati">demokrati</a> / extrémna ľavica (republikáni): napr. Robespierre; obhajovali záujmy ľudu, chceli všeobecné hlasovacie právo</li></ul></li></ul></li></ul> <p>Patrioti boli najlepšie organizovaní a mali dobré styky s vidiekom. V máji 1789 vytvorili tzv. <a href="/w/index.php?title=Bret%C3%B3nsky_klub&action=edit&redlink=1" class="new" title="Bretónsky klub (stránka neexistuje)">bretónsky klub</a>, ktorý od októbra 1789 sídlil v kláštore jakobínov na ulici St. Honoré, preto ich nazývame aj <a href="/wiki/Jakob%C3%ADni" title="Jakobíni">jakobíni</a>. Od roku 1790 jakobíni predstavovali moc. Jakobíni združovali všetkých patriotov. V júli 1791 sa od jakobínov odtrhli tzv. <a href="/wiki/Feuillanti" title="Feuillanti">feuillanti</a> pod vedením La Fayetta. Feuillanti boli umiernení, rovnako naklonení (vtedy už prijatej) ústave aj kráľovi. Zvyšok jakobínov boli tzv. republikáni (spočiatku najmä <a href="/wiki/Girondisti" title="Girondisti">girondisti</a>), ktorí chceli republiku. V apríli 1790 vznikol nový poslanecký klub – <a href="/w/index.php?title=Cordeli%C3%A9ri&action=edit&redlink=1" class="new" title="Cordeliéri (stránka neexistuje)">cordeliéri</a>, vedení Dantonom a Maratom. Za zmienku stojí skutočnosť, že v zhromaždení vpravo sedávali skôr obhajcovia súčasného stavu – tzv. <a href="/wiki/Pravica_(politika)" title="Pravica (politika)">pravica</a> – a vľavo sedávali zástancovia stále väčších zmien – tzv. <a href="/wiki/%C4%BDavica_(politika)" title="Ľavica (politika)">ľavica</a>. Poslanecké skupiny sa nazývali buď podľa kraja, z ktorého pochádzali alebo podľa miesta stretávania (napr. jakobíni). </p><p>Na vyriešenie deficitu štátneho rozpočtu bol dekrétom z <a href="/wiki/2._novembra" class="mw-redirect" title="2. novembra">2. novembra</a> 1789 znárodnený a neskôr predaný cirkevný majetok. Zároveň boli 19. 12. 1789 vydané pokladničné poukážky (tzv. <a href="/w/index.php?title=Asign%C3%A1t&action=edit&redlink=1" class="new" title="Asignát (stránka neexistuje)">asignáty</a>) založené na predpokladanom predaji znárodneného cirkevného majetku. Asignáty sa anulovali pri predaji cirkevného majetku. Vznikli preto, aby sa štát dostal k hotovosti okamžite a nie až po mesiacoch, kedy sa počítalo s ukončením rozpredaja rozsiahlych cirkevných majetkov. Aristokrati boli proti týmto krokom. Na jar 1790 sa ukázalo, že celá asignátová akcia sa nepodarila a štát nemal peniaze. 17. augusta 1790 boli asignáty preto premenené na <a href="/wiki/Bankovka" title="Bankovka">bankovky</a> (čiže fungovali ako platidlo, mali 0% úročenie a neanulovali sa) a vydali aj nové asignáty. Minister financií Necker bol rozhodne proti a podal preto demisiu. Dôsledkom bola katastrofálna inflácia. Asignáty za tri roky stratili 60% svojej hodnoty. </p><p>V decembri 1789 niekoľkými zákonmi dali do poriadku administratívne členenie Francúzska. Provincie a <a href="/w/index.php?title=Intendant%C3%BAra&action=edit&redlink=1" class="new" title="Intendantúra (stránka neexistuje)">intendantúry</a> nahradilo 83 jednotne organizovaných <a href="/wiki/Departement" class="mw-redirect" title="Departement">departementov</a>, ktoré sa ďalej delili na <a href="/wiki/Obvod_(Franc%C3%BAzsko)" title="Obvod (Francúzsko)">obvody</a>, <a href="/wiki/Kant%C3%B3n" class="mw-disambig" title="Kantón">kantóny</a> a obce. Funkcie boli volené. Decentralizácia však bola prehnaná, pretože v konečnom dôsledku nikto v Paríži nemal nijaký vplyv na miestnu správu (de facto bola v rukách miestneho bohatého meštianstva). Preto fungovanie miestnych orgánov o dva roky neskôr zmenili naspäť v prospech centralizácie. </p><p>Nasledovala reforma cirkvi. Vo februári 1790 boli zrušené mníšske <a href="/wiki/R%C3%A1d" class="mw-disambig" title="Rád">rády</a>, v apríli cirkvi odobrali správu majetkov, neskôr boli vytvorené nové biskupstvá podľa hraníc departementov, tzv. <a href="/w/index.php?title=Constitution_civile_du_clerg%C3%A9&action=edit&redlink=1" class="new" title="Constitution civile du clergé (stránka neexistuje)">Constitution civile du clergé</a> (Občianska ústava duchovenstva) z <a href="/wiki/12._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="12. júla">12. júla</a> 1790 premenila klérus na štátnych zamestnancov. <a href="/wiki/27._novembra" class="mw-redirect" title="27. novembra">27. novembra</a> predpísali kléru prisahať na túto Constitution, čo väčšina z nich (tzv. <a href="/w/index.php?title=Odpadl%C3%ADci&action=edit&redlink=1" class="new" title="Odpadlíci (stránka neexistuje)">odpadlíci</a>) odmietla, podporená aj vyhlásením pápeža (Pius VI.) z jari 1791, že táto Constitution je neplatná. Týmito reformami si revolúcia vytvorila mnohých nových nepriateľov. Medzi klérom však boli veľké rozdiely. Vysoký klérus prisahal zriedka (7 z 130 biskupov). Medzi farským kňazstvom boli takí, ktorí sa pripojili k hromadným prísahám vernosti, napríklad na juhovýchode Francúzska, v časti Parížskej panvy alebo v Akvitánii, inde, prevažne na západe, severovýchode a vo východnej časti centrálneho Francúzska, nižšie kňažstvo túto hromadnú občiansku prísahu na ústavu odmietalo. Odpadlíci sa často spojili so šľachtickými odporcami revolúcie. Ako reakciu na to Ústavodarné národné zhromaždenie povolilo v máji 1791 odpadlíkom vykonávať obrady pod podmienkou, že sa to bude iba jednoducho trpieť. Jakobíni na podporu kléru, ktorý prisahal na Constitution, ostro napadli rímskokatolícku cirkev. K odpadlíkom sa pridali Demokrati a samozrejme kráľ. </p><p>Ľudovít XVI. prijal reformy iba na oko. Už v novembri 1789 poslal <a href="/wiki/Karol_IV._(%C5%A0panielsko)" title="Karol IV. (Španielsko)">Karolovi IV.</a> protest proti nanúteným nariadeniam. Vo všeobecnosti tajne prosil európskych kráľov, aby proti revolúcii v jeho krajine zasiahli. Záujem prejavilo <a href="/wiki/Rusko" title="Rusko">Rusko</a>, <a href="/wiki/Prusko_(brandenbursko-prusk%C3%A1_monarchia)" title="Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)">Prusko</a> a <a href="/wiki/Sard%C3%ADnia" title="Sardínia">Sardínia</a>. Rakúsko sa zdráhalo. Intervencia sa zatiaľ nekonala, pretože Prusko, Rusko a Rakúsko bolo zamestnané v Poľsku. Medzitým na juhu Francúzska začali intrigovať emigranti a na juhu vypukli dlhé, často ozbrojené, konflikty medzi protestantskými patriotmi a katolíckymi <a href="/wiki/Rojalista" class="mw-redirect" title="Rojalista">rojalistami</a>. V máji 1791 sa emigrantský gróf z Artois stretol s cisárom <a href="/wiki/Leopold_II._(Sv%C3%A4t%C3%A1_r%C3%ADmska_r%C3%AD%C5%A1a)" title="Leopold II. (Svätá rímska ríša)">Leopoldom II.</a>, ktorý zatiaľ odmietol zasahovať. Vo februári 1791 sa „rytieri dýky“ neúspešne pokúsili uniesť kráľa z Tuileries. V júni 1791 sa napríklad barón de Lezardiere pokúsil o <a href="/w/index.php?title=Povstanie_vo_Vend%C3%A9e&action=edit&redlink=1" class="new" title="Povstanie vo Vendée (stránka neexistuje)">povstanie vo Vendée</a>. </p><p>V máji 1790 Ústavodarné národné zhromaždenie zrušilo právo výboja (štátu) – k štátu patria odteraz len tie územia, ktoré o to prejavili vôľu. 12. júna 1791 si <a href="/wiki/Avignon" title="Avignon">Avignon</a> (vtedy <a href="/w/index.php?title=Pontifik%C3%A1lny_majetok&action=edit&redlink=1" class="new" title="Pontifikálny majetok (stránka neexistuje)">pontifikálny majetok</a>) odhlasoval pripojenie k Francúzsku, ktoré v máji 1791 zhromaždenie po dlhšom váhaní na základe princípu z mája 1790 realizovalo (aj pre <a href="/w/index.php?title=Comtat_Venaissin&action=edit&redlink=1" class="new" title="Comtat Venaissin (stránka neexistuje)">Comtat Venaissin</a>). </p><p>Na jar 1791 na vidieku opäť vypukli vzbury dedinčanov. Pridali sa aj vzbury robotníkov v <a href="/wiki/Par%C3%AD%C5%BE" title="Paríž">Paríži</a>. <a href="/wiki/14._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="14. júna">14. júna</a> 1791, zrejme pod vplyvom častých štrajkov v <a href="/wiki/Par%C3%AD%C5%BE" title="Paríž">Paríži</a>, zákon „<a href="/wiki/Le_Chapelier" class="mw-redirect" title="Le Chapelier">Le Chapelier</a>“ zakázal profesionálne asociácie a štrajky. Tu sa ukázalo, že skutočnú moc malo bohaté meštianstvo. </p> <figure class="mw-default-size" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Duplessi-Bertaux_-_Arrivee_de_Louis_Seize_a_Paris.png" class="mw-file-description"><img src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4c/Duplessi-Bertaux_-_Arrivee_de_Louis_Seize_a_Paris.png/220px-Duplessi-Bertaux_-_Arrivee_de_Louis_Seize_a_Paris.png" decoding="async" width="220" height="188" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4c/Duplessi-Bertaux_-_Arrivee_de_Louis_Seize_a_Paris.png/330px-Duplessi-Bertaux_-_Arrivee_de_Louis_Seize_a_Paris.png 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/4c/Duplessi-Bertaux_-_Arrivee_de_Louis_Seize_a_Paris.png/440px-Duplessi-Bertaux_-_Arrivee_de_Louis_Seize_a_Paris.png 2x" data-file-width="1400" data-file-height="1198" /></a><figcaption>Návrat kráľovskej rodiny do Paríža po zmarenom úteku, 25. jún 1791.</figcaption></figure> <p><a href="/wiki/16._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="16. júna">16. júna</a> 1791 sa kráľ pokúsil o útek z Paríža, <a href="/wiki/25._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="25. júna">25. júna</a> ho priviedli späť (tzv. <a href="/w/index.php?title=Varennsk%C3%A1_udalos%C5%A5&action=edit&redlink=1" class="new" title="Varennská udalosť (stránka neexistuje)">varennská udalosť</a>). Fakt, že sa chcel sprisahať s cudzími mocnosťami vyvolal ľudový odpor. Jeho neprítomnosť zrejme prvý raz primäla viacero poslancov vysloviť myšlienku, že Francúzsko môže byť napokon aj republikou (republikáni). Zhromaždenie, aby zbavilo kráľa viny, vyhlásilo, že kráľ bol „unesený“. Petičná kampaň cordeliérov za to, aby kráľa predsa len potrestali, sa <a href="/wiki/17._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="17. júla">17. júla</a> skončila príslušnou manifestáciou. Národná garda pod vedením La Fayetta tu po výzve Ústavodarného národného zhromaždenia postrieľala 50 manifestujúcich. Tým pádom sa liberáli prvý raz násilne obrátili proti parížskym masám a prešli na stranu „poriadku“. Nasledovalo uväznenie ďalších osôb, zákaz demokratických časopisov, klubu cordeliérov a dočasné zvrhnutie demokratov. Následne väčšina poslancov opustila klub jakobínov a vytvorila klub feuillantov (konzervatívni, umiernení). Ďalším dôsledkom varennskej udalosti bola tzv. <a href="/w/index.php?title=Pillnitzova_deklar%C3%A1cia&action=edit&redlink=1" class="new" title="Pillnitzova deklarácia (stránka neexistuje)">Pillnitzova deklarácia</a> z 27. augusta 1791, v ktorej cisár Leopold (brat francúzskej kráľovnej Márie Antónie) spolu s pruským kráľom pohrozili intervenciou vo Francúzsku, ak ostatné veľmoci budú ochotné sa k nim pripojiť. Táto deklarácia vo Francúzsku zvýšila vlastenecké cítenie. </p> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Zákonodarné_národné_zhromaždenie_[okrem_posledných_dní]_(september/1._október_1791_–_10._august_1792)"><span id="Z.C3.A1konodarn.C3.A9_n.C3.A1rodn.C3.A9_zhroma.C5.BEdenie_.5Bokrem_posledn.C3.BDch_dn.C3.AD.5D_.28september.2F1._okt.C3.B3ber_1791_.E2.80.93_10._august_1792.29"></span>Zákonodarné národné zhromaždenie [okrem posledných dní] (september/1. október 1791 – 10. august 1792)</h3><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=7" title="Upraviť sekciu: Zákonodarné národné zhromaždenie [okrem posledných dní] (september/1. október 1791 – 10. august 1792)" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=7" title="Editovat zdrojový kód sekce Zákonodarné národné zhromaždenie [okrem posledných dní] (september/1. október 1791 – 10. august 1792)"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <p>Už v októbri 1789 prijali niekoľko článkov ústavy, v decembri 1789 schválili nový volebný zákon (volebné právo len pre majetných – presnejšie platiacich dane – a vzdelaných). <a href="/wiki/3._septembra" class="mw-redirect" title="3. septembra">3. septembra</a> 1791 Ústavodarné národné zhromaždenie odhlasovalo hotovú ústavu (pripravovaná už od júla 1789). Francúzsko sa stalo konštitučnou monarchiou. Kráľ sa stal prakticky plateným úradníkom. Mal právo vymenovať vládu, ale bez podpisov jej ministrov, ktorí sa zodpovedali zhromaždeniu, potom nemohol nič vykonať. Ostali mu vlastne len diplomatické úlohy. Ústavodarné národné zhromaždenie sa (od 1. októbra) premenovalo na <a href="/w/index.php?title=Z%C3%A1konodarn%C3%A9_n%C3%A1rodn%C3%A9_zhroma%C5%BEdenie&action=edit&redlink=1" class="new" title="Zákonodarné národné zhromaždenie (stránka neexistuje)">Zákonodarné národné zhromaždenie</a>, malo 745 poslancov volených na dva roky. Bolo nerozpustiteľné. </p><p><a href="/wiki/29._august" title="29. august">29. augusta</a> až <a href="/wiki/5._septembra" class="mw-redirect" title="5. septembra">5. septembra</a> 1791 sa volili poslanci (presnejšie: volitelia menovali poslancov) do Zákonodarného národného zhromaždenia. Podľa schváleného Robespierrovho návrhu nesmeli v Zákonodarnom národnom zhromaždení byť poslanci z Ústavodarného národného zhromaždenia, preto išlo spravidla o mladších poslancov. Malo takéto zloženie: </p> <ul><li>pravica (sedeli vpravo): 264 feuillantov (=fayettisti a lamethisti; chcú umiernenú monarchiu a primát buržoázie)</li> <li>stred: 345 nezávislých alebo konštitučných monarchistov</li> <li>ľavica (sedeli vľavo): 136 jakobínov a cordeliérov, najmä: <ul><li><a href="/wiki/Brissotovci" class="mw-redirect" title="Brissotovci">brissotovci</a> (<a href="/wiki/Girondisti" title="Girondisti">girondisti</a>, <a href="/wiki/Rolandisti" class="mw-redirect" title="Rolandisti">rolandisti</a>): stredné meštianstvo, snaha o demokraciu pri zachovaní bohatstva jednotlivca, umiernení republikáni, na čele s <a href="/w/index.php?title=Brissot&action=edit&redlink=1" class="new" title="Brissot (stránka neexistuje)">Brissotom</a> a <a href="/wiki/Condorcet" title="Condorcet">Condorcetom</a>, veľa ich pochádzalo z <a href="/wiki/Gironde" class="mw-disambig" title="Gironde">Gironde</a> (odtiaľ neskorší názov girondisti)</li> <li>krajná ľavica: niekoľko demokratov (<a href="/w/index.php?title=Lindet&action=edit&redlink=1" class="new" title="Lindet (stránka neexistuje)">Lindet</a>, <a href="/w/index.php?title=Couthon&action=edit&redlink=1" class="new" title="Couthon (stránka neexistuje)">Couthon</a>, <a href="/wiki/Carnot" class="mw-disambig" title="Carnot">Carnot</a>), ktorí chceli všeobecné volebné právo</li></ul></li></ul> <p>Poslanci sa podľa svojich politických záujmov stretávali aj mimo parlamentu v tzv. kluboch, salónoch (v Paríži aj v 48 tzv. sekciách), ktoré zohrávali stále vážnejšiu úlohu v politickom živote. Prístup do nich mali aj nečlenovia parlamentu a myšlienky z nich sa šírili medzi masy. </p><p>Na jeseň 1791 znova vypukli vzbury na vidieku a v mestách spôsobené zdražovaním koloniálnych výrobkov v dôsledku povstania otrokov v zámorí. Paralelne pokračovala reakcia náboženských odpadlíkov, ktorí sa spájali s aristokratmi. V auguste 1791 vyvolali povstanie vo <a href="/wiki/Vend%C3%A9e" class="mw-disambig" title="Vendée">Vendée</a>, vo februári 1792 poštvali sedliakov v <a href="/w/index.php?title=Lozere&action=edit&redlink=1" class="new" title="Lozere (stránka neexistuje)">Lozere</a> proti patriotom z <a href="/wiki/Mende" class="mw-disambig" title="Mende">Mende</a>. V októbri 1791 aristokrati spôsobili povstanie v Avignone a zavraždili starostu. Súčasne emigranti zintenzívňovali provokácie. Na území nemeckých miest <a href="/wiki/Trier" title="Trier">Trevír</a> a <a href="/wiki/Koblenz" title="Koblenz">Koblenz</a> zoskupili veľa vojska. </p><p>Fayettisti a brissotovci (girondisti) presadili v Zákonodarnom národnom zhromaždení štyri dekréty na tvrdý postup proti odpadlíkom a emigrantom. Kráľ tieto dekréty vetoval dúfajúc, že ho zachránia zahraničné armády. </p><p>Kráľ, brissotovci a fayettisti si želali vojnu. Kráľ preto, lebo od cudzieho zásahu očakával oslobodenie, brissotovci a fayettisti preto, lebo jednak čakali, že sa ukáže, že na nej kráľ tajne pracuje, jednak preto, lebo odstráni kráľa, jednak preto, lebo je potrebná na akési vnútropolitické utuženie revolúcie a jednak preto, lebo chceli v Rakúsku oslobodiť potlačované národy a celkovo podniknúť akúsi „krížovú výpravu“ do Európy. Odporcami vojny boli triumvirát (Barnave, Du Port, Lameth) a medzi brissotovcami takmer sám <a href="/wiki/Maximili%C3%A1n_Robespierre" title="Maximilián Robespierre">Robespierre</a> (spočiatku podporovaný <a href="/wiki/Georges_Jacques_Danton" title="Georges Jacques Danton">Dantonom</a>). Robespierre argumentoval, že armáda nie je pripravená (dôstojníci totiž emigrovali a výstroj je zlý) a v prípade víťazstva je sloboda ohrozená prevratom nejakého ctižiadostivého generála, pričom – a to je pozoruhodné – konkrétne spomenul <a href="/wiki/Napoleon_Bonaparte" title="Napoleon Bonaparte">Napoleona Bonaparteho</a>. K vojne ale nakoniec došlo: 25. januára Zákonodarné národné zhromaždenie svojim vyhlásením nepriamo dala nemeckému cisárovi ultimátum, aby sa vyjadril, že sa zrieka akýchkoľvek aktivít proti Francúzsku. Nato pobúrený francúzsky minister zahraničných vecí De Lessart dosiahol odvolanie ministra vojny (zástancu vyvolania vojny), ktorého svojho času brissotovci a lafayettovci. Po vyjadreniach Brissota Najvyšší dvor 10.3. 1791 obžaloval De Lessarta (zástancu mieru) a vláda sa rozpadla. 15. marca kráľ vymenoval novú vládu, vládu brissotovcov (girondistov). Nový minister zahraničných vecí Dumouriez presadzuje vojnu. <a href="/wiki/1._marca" class="mw-redirect" title="1. marca">1. marca</a> zomrel cisár Leopold, brat francúzskej kráľovnej, nahradil ho <a href="/wiki/Franti%C5%A1ek_II._(Sv%C3%A4t%C3%A1_r%C3%ADmska_r%C3%AD%C5%A1a)" title="František II. (Svätá rímska ríša)">František II.</a> </p><p><a href="/wiki/20._apr%C3%ADla" class="mw-redirect" title="20. apríla">20. apríla</a> <a href="/wiki/1792" title="1792">1792</a> Francúzsko na kráľov návrh vyhlásilo vojnu Rakúskej monarchii (nie rímskonemeckej ríši). Táto vojna s prestávkami vlastne trvala až do bitky pri <a href="/wiki/Bitka_pri_Waterloo" title="Bitka pri Waterloo">Waterloo</a> roku 1815. Prvú fázu tejto vojny nazývame <a href="/w/index.php?title=Prv%C3%A1_koali%C4%8Dn%C3%A1_vojna&action=edit&redlink=1" class="new" title="Prvá koaličná vojna (stránka neexistuje)">prvá koaličná vojna</a> (1792 – 1797). Jedným z generálov bol La Fayette (pozicionovaný v Ardennách). Robespierrove obavy ohľadom nepripravenosti francúzskej armády sa splnili. Francúzi ustupovali. </p><p><a href="/wiki/18._m%C3%A1ja" class="mw-redirect" title="18. mája">18. mája</a> najvyšší francúzski velitelia radili uzavrieť rýchly mier, ale boli za tým najmä politické úvahy –La Fayette sa definitívne zblížil s lamethistami, postavili sa spolu proti demokratom a La Fayette vyhlásil, že jeho vojsko je pripravené tiahnuť na Paríž, aby rozprášilo jakobínov. Súčasne bolo známe, že pod vedením kráľovnej tzv. rakúska klika pripravuje víťazstvo pre Rakúšanov a kontrarevolúciu. Takýto postoj generálov a kráľovského dvora, ako aj hospodárska situácia (strata hodnoty asignátu a podobne), obnovili medzi ľudom pocit akejsi aristokratickej kontrarevolúcie a tým na jar 1792 ľudové hnutie. Pod tlakom ľudu brissotovci v máji a júni prijali niekoľko zásadných protiopatrení. Napríklad rozpustili kráľovskú gardu a <a href="/wiki/8._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="8. júna">8. júna</a> prijala rozhodnutie o vytvorení špeciálneho tábora pre tzv. <a href="/w/index.php?title=Federant&action=edit&redlink=1" class="new" title="Federant (stránka neexistuje)">federantov</a>, členov Národnej gardy (v podstate dobrovoľníkov) na obranu revolúcie. Kráľ tieto opatrenia vetoval a odvolal brissotovskú (girondistickú) vládu. K moci vo vláde sa opäť dostali feuillantovci (lafyettisti a lamethisti). Keďže ich kráľ vymenoval, znamenalo to, že tak ako oni chce zrevidovať ústavu, zničiť jakobínov a podobne. <a href="/wiki/20._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="20. júna">20. júna</a> sa konal prvý pochod ľudu do kráľovského paláca, ale kráľ odmietol zmeniť svoje rozhodnutia. </p><p>Začiatkom júla vojsko Prusov pod vedením vojvodu z Braunschweigu a francúzskych emigrantov začalo útok. <a href="/wiki/10._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="10. júla">10. júla</a> 1792 pod hrozbami Zhromaždenia podali feuillantskí ministri demisiu. <a href="/wiki/11._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="11. júla">11. júla</a> 1792 Zhromaždenie vyhlásilo, že je „vlasť v nebezpečenstve“. Začali sa hlásiť dobrovoľníci. V júli tiež girondisti (brissotovci) viedli rokovania s kráľom a preto zmenili svoje stanovisko: začali byť proti zvrhnutiu kráľa. Robespierre začal girondistov za toto paktovanie s kráľom kritizovať a žiadal preto rozpustiť Zhromaždenie, lebo v ňom títo „intrigáni“ sedeli, a vytvoriť „konvent“ na vytvorenie novej ústavy. Koncom júla začali prichádzať dobrovoľníci-federanti z vidieka (o. i. z Marseille, vtedy vznikla <a href="/wiki/Marseillaisa" title="Marseillaisa">marseillaisa</a>) 1. augusta sa do <a href="/wiki/Par%C3%AD%C5%BE" title="Paríž">Paríža</a> dostal manifest von Braunschweiga, v ktorom (na návrh Márie Antoinetty) hrozil Parížanom, že ich zmasakruje, ak ublížia kráľovskému dvoru. 47 z 48 parížskych sekcií (Paríž bol rozdelený na 48 politických tzv. sekcií dominovaných jakobínmi a cordeliérmi) sa v júli vyslovilo za zosadenie kráľa a všetky sekcie vytvorili tzv. <a href="/wiki/N%C3%A1rodn%C3%BD_v%C3%BDbor" class="mw-disambig" title="Národný výbor">Národný výbor</a>. Zhromaždeniu bola napokon predložená explicitná žiadosť parížskych sekcií, aby kráľa do <a href="/wiki/9._augusta" class="mw-redirect" title="9. augusta">9. augusta</a> zbavili trónu. Keď tak Zhromaždenie neurobilo, vypuklo <a href="/wiki/10._augusta" class="mw-redirect" title="10. augusta">10. augusta</a> 1792 v Paríži povstanie – úrok na Tuileries. Parížske sekcie v ten deň zároveň vytvorili svoju vlastnú povstaleckú Komúnu, ktorá čoskoro nahradila zákonnú Komúnu. Výsledkom povstania bolo, že Zhromaždenie zosadilo kráľa a odhlasovalo zvolanie <a href="/wiki/Konvent" class="mw-disambig" title="Konvent">konventu</a>, zvolené podľa všeobecného (!) volebného práva. Kráľa uväznili v <a href="/wiki/Temple" class="mw-disambig" title="Temple">Temple</a>. </p> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Druhá_fáza_(10._august_1792_–_27._júl_1794)"><span id="Druh.C3.A1_f.C3.A1za_.2810._august_1792_.E2.80.93_27._j.C3.BAl_1794.29"></span>Druhá fáza (10. august 1792 – 27. júl 1794)</h2><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=8" title="Upraviť sekciu: Druhá fáza (10. august 1792 – 27. júl 1794)" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=8" title="Editovat zdrojový kód sekce Druhá fáza (10. august 1792 – 27. júl 1794)"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Prvý_teror_(10._august_1792_–_20._september_1792)"><span id="Prv.C3.BD_teror_.2810._august_1792_.E2.80.93_20._september_1792.29"></span>Prvý teror (10. august 1792 – 20. september 1792)</h3><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=9" title="Upraviť sekciu: Prvý teror (10. august 1792 – 20. september 1792)" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=9" title="Editovat zdrojový kód sekce Prvý teror (10. august 1792 – 20. september 1792)"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <p>Kým nebol zvolený Konvent, vypĺňal posledné dni Zákonodarného národného zhromaždenia (10. 8. – 20. 9.) konflikt medzi Zhromaždením – prevažne girondistami-, (povstaleckou) Komúnou – tzv. <a href="/w/index.php?title=Montagnardi&action=edit&redlink=1" class="new" title="Montagnardi (stránka neexistuje)">montagnardmi</a> – a Dočasnou výkonnou radou (11. 8. 1792 – 20. 4. 1794), ktorá nahradila kráľových ministrov, a ktorú ovládal Danton. Komúna v podstate terorizovala Paríž. Toto obdobie (10. 8. – 20. 9.) sa nazýva aj <a href="/w/index.php?title=Prv%C3%BD_teror&action=edit&redlink=1" class="new" title="Prvý teror (stránka neexistuje)">prvý teror</a> (<a href="/w/index.php?title=Prv%C3%A1_hr%C3%B4zovl%C3%A1da&action=edit&redlink=1" class="new" title="Prvá hrôzovláda (stránka neexistuje)">prvá hrôzovláda</a>). </p><p>2. septembra dorazila do Paríža správa o obliehaní <a href="/wiki/Verdun" class="mw-disambig" title="Verdun">Verdunu</a>, poslednej pevnosti medzi Parížom a hranicami. Zavládla panika, dobrovoľníci sa chystali hromadne na cestu k Verdunu. Rozchýrilo sa, že keď odídu, vzbúria sa väzni (často politickí) a pomôžu nepriateľovi. Dav (živnostníci, federanti a Národná garda) preto zmasakroval 500 aristokratických, duchovných a iných väzňov (tzv. septembrový masaker alebo septembrové krviprelievanie). Komúna to zatrhla a namiesto toho zriadila ľudové súdy, ktoré väzňov popravovali „oficiálne“. Celkovo zomrelo asi 1100 podozrivých. Začala sa nová vlna emigrácie – tentoraz emigrovali aj zástancovia konštitučnej monarchie. </p><p>Začiatkom septembra sa konali aj voľby. Volebná účasť bola nízka. Poslanci boli nakoniec zvolení menšinou odhodlanou brániť výdobytky revolúcie. </p> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Konvent_girondistov_(21._septembra_1792_–_2._júna_1793)"><span id="Konvent_girondistov_.2821._septembra_1792_.E2.80.93_2._j.C3.BAna_1793.29"></span>Konvent girondistov (21. septembra 1792 – 2. júna 1793)</h3><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=10" title="Upraviť sekciu: Konvent girondistov (21. septembra 1792 – 2. júna 1793)" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=10" title="Editovat zdrojový kód sekce Konvent girondistov (21. septembra 1792 – 2. júna 1793)"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <p>20. septembra sa Francúzom podarilo zastaviť pruské vojská v tzv. kanonáde pri Valmy. Prusi začali ustupovať. V ten istý deň sa prvý raz zišiel novozvolený <a href="/wiki/Konvent" class="mw-disambig" title="Konvent">Konvent</a> (=<a href="/wiki/N%C3%A1rodn%C3%BD_konvent" title="Národný konvent">Národný konvent</a> – „Convention nationale“), ktorý zrušil monarchiu a 21. septembra vyhlásil Francúzsko za <a href="/wiki/Republika" title="Republika">republiku</a>. Konvent bol zvolený menšinou, neboli v ňom ani rojalisti, ani zástancovia starého režimu, ani zástancovia konštitučnej monarchie, ani extrémna ľavica. Zloženie Konventu (749 poslancov) bolo: </p> <ul><li>pravica: <a href="/wiki/Girondisti" title="Girondisti">girondisti</a> (<a href="/wiki/Brissotovci" class="mw-redirect" title="Brissotovci">brissotovci</a>): odporuje Komúne, vystúpili z klubu jakobínov, reprezentuje bohaté meštianstvo, sú proti koncentrácii moci, opierajú sa o lokálne inštitúcie, v hospodárstve nedôverujú ľudu, obhajujú hospodársku slobodu, sú proti cenovým reguláciám, riadeniu hospodárstva, vlastnícke právo pokladajú za nedotknuteľné</li> <li>stred: <a href="/wiki/Plaine" title="Plaine">Plaine</a> (<a href="/w/index.php?title=Marais&action=edit&redlink=1" class="new" title="Marais (stránka neexistuje)">Marais</a>): republika má absolútnu prioritu, súhlasia s tým, čo požadujú montagnardi (a teda ľud), ale len dočasne, spočiatku boli prakticky súčasťou girondistov, ale od novembra 1792 sa oddelili a čoskoro ich ovplyvňovali hlavne montagnardi</li> <li>ľavica: <a href="/w/index.php?title=Montagnardi&action=edit&redlink=1" class="new" title="Montagnardi (stránka neexistuje)">montagnardi</a> (<a href="/w/index.php?title=Strana_Montagne&action=edit&redlink=1" class="new" title="Strana Montagne (stránka neexistuje)">strana Montagne</a>/”<a href="/wiki/Hora" class="mw-disambig" title="Hora">Hora</a>”; asi 110 poslancov): reprezentujú ľud (remeselníkov, robotníkov, spotrebiteľov), tí, čo zostali z <a href="/wiki/Jakob%C3%ADni" title="Jakobíni">jakobínov</a> (a cordeliérov?), teda radikálni jakobíni (a cordeliéri?), sú za mimoriadne opatrenia, sú ochotní obmedzovať osobné vlastníctvo a osobnú slobodu, patrí sem <a href="/wiki/Georges_Jacques_Danton" title="Georges Jacques Danton">Danton</a>, <a href="/wiki/Maximili%C3%A1n_Robespierre" title="Maximilián Robespierre">Robespierre</a>, <a href="/wiki/Jean-Paul_Marat" title="Jean-Paul Marat">Jean-Paul Marat</a></li></ul> <p><a href="/wiki/22._septembra" class="mw-redirect" title="22. septembra">22. septembra</a> sa rozhodlo, že sa ruší kresťanský letopočet a spolu s ním aj rozdelenie týždňov a mesiacov a odvtedy budú verejné činy datovať I. rok republiky (začína <a href="/wiki/22._septembra" class="mw-redirect" title="22. septembra">22. septembra</a> <a href="/wiki/1792" title="1792">1792</a>), II. rok republiky atď. Začal teda platiť – zatiaľ len pre celé roky – nový kalendár – <a href="/wiki/Republik%C3%A1nsky_kalend%C3%A1r" class="mw-redirect" title="Republikánsky kalendár">republikánsky kalendár</a> (pre dni a mesiace až v novembri 1793). </p><p><a href="/wiki/25._septembra" class="mw-redirect" title="25. septembra">25. septembra</a> Konvent rozhodol, že Francúzsko je „jednotné a nedeliteľné“, čím zmaril plány girondistov na federalizáciu krajiny. Na prelome októbra a novembra sa konala v Konvente debata o Robespierrovi, ktorého girondisti obvinili z „diktátorstva“. Z debaty vyšiel víťazne Robespierre a stal sa vodcom montagnardov. Odvtedy sa súčasne montagnardi jasne postavili proti girondistom, od girondistov sa oddelila skupina stredových poslancov (zač. novembra) a girondisti stratili v Konvente predsedníctvo (16. novembra). </p> <figure class="mw-halign-right" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Execution_of_Louis_XVI.jpg" class="mw-file-description"><img src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d4/Execution_of_Louis_XVI.jpg/300px-Execution_of_Louis_XVI.jpg" decoding="async" width="300" height="179" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d4/Execution_of_Louis_XVI.jpg/450px-Execution_of_Louis_XVI.jpg 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d4/Execution_of_Louis_XVI.jpg/600px-Execution_of_Louis_XVI.jpg 2x" data-file-width="5043" data-file-height="3016" /></a><figcaption>Výjav popravy kráľa Ľudovíta XVI. na Námestí revolúcie dňa 21. januára 1793.</figcaption></figure> <p>V decembri 1792 až januári 1793 sa konal proces s kráľom, ktorý urobil konflikt medzi girondistami a montagnardmi nezmieriteľným. Spočiatku bolo sporné, či sa má proces s kráľom vôbec začať. Radikáli tvrdili, že ho treba súdiť, aby sa jasne ukázalo, že svojimi stykmi so zahraničím bol <a href="/wiki/Vlastizrada" title="Vlastizrada">vlastizradca</a>. Umiernení si uvedomovali, že už samo zosadenie sa stretlo s nepriaznivou odozvou na kráľovských dvoroch v zahraničí. Videli aj to, že sympatie ku kráľovskej moci zachováva väčšina roľníkov. Poznali aj príklad Anglicka a vedeli, že kráľ nemusí byť pre politický systém rozhodujúci. Objavenie tajných dohovorov kráľa s nepriateľmi v kráľovskom zámku 20. novembra celý vývoj urýchlilo. 11. decembra sa predsa len začal proces – kráľa súdil Konvent. Girondisti boli proti celému procesu a robili všetko na jeho záchranu. 15. januára 1793 Konvent 361 hlasmi proti 360 hlasom schválil popravu kráľa o jeden hlas. 21. januára kráľa popravili ako obyčajného človeka na námestí. </p><p>Od konca septembra 1792 postupujúce francúzske vojsko obsadilo <a href="/wiki/Nice" title="Nice">Nice</a>, <a href="/wiki/Savojsko" class="mw-disambig" title="Savojsko">Savojsko</a> a ľavý breh <a href="/wiki/R%C3%BDn" title="Rýn">Rýna</a> (po Frankfurt), koncom októbra obsadili <a href="/wiki/Belgicko" title="Belgicko">Belgicko</a>. Rozprúdila sa debata v Konvente, či tieto územia pripojiť k Francúzsku. <a href="/wiki/15._decembra" class="mw-redirect" title="15. decembra">15. decembra</a> 1792 na obsadených územiach zaviedli francúzsku administratívu (čiže zrušili lénne poplatky, desiatky, zhabali majetky privilegovaných a podobne). Savojsko nakoniec pripojili v novembri 1792, Nice v januári 1793 a Belgicko v marci 1793. <a href="/wiki/1._febru%C3%A1ra" class="mw-redirect" title="1. februára">1. februára</a> <a href="/wiki/1793" title="1793">1793</a> Francúzsko vyhlásilo vojnu Anglicku a <a href="/wiki/Nizozemsko" title="Nizozemsko">Nizozemsku</a> (vyhlásenie malo ekonomické dôvody), <a href="/wiki/7._marca" class="mw-redirect" title="7. marca">7. marca</a> Španielsku (tu bol hlavný dôvod odpor Španielov proti poprave francúzskeho kráľa), nasledovalo vyhlásenie vojny medzi Francúzskom a <a href="/wiki/Sard%C3%ADnia" title="Sardínia">Sardíniou</a>, <a href="/wiki/Neapolsko" class="mw-redirect" title="Neapolsko">Neapolskom</a>, <a href="/wiki/Portugalsko" title="Portugalsko">Portugalskom</a>, <a href="/wiki/P%C3%A1pe%C5%BE" title="Pápež">pápežom</a> a <a href="/wiki/R%C3%ADmskonemeck%C3%A1_r%C3%AD%C5%A1a" class="mw-redirect" title="Rímskonemecká ríša">rímskonemeckou ríšou</a>. Anglicko sa postavilo na čelo tzv. „<a href="/w/index.php?title=Prv%C3%A1_koal%C3%ADcia&action=edit&redlink=1" class="new" title="Prvá koalícia (stránka neexistuje)">prvej koalície</a>“ vytvorenej s týmito štátmi proti Francúzsku v marci až septembri 1793. Francúzsko bolo tým pádom vo vojnovom stave s väčšinou Európy. </p><p>Pokračovali hospodárske ťažkosti. Na vidieku dochádzalo k vzburám už od jesene 1792. Začiatkom roka 1793 vrcholila hospodárska kríza Francúzska (najmä v Paríži). Spôsobilo ju zrušenie riadeného hospodárstva v decembri 1792 a jeho nahradenie voľným trhom. Medzi januárom a februárom klesla hodnota asignátu zo 65% svojej nominálnej hodnoty na 50%. Vypukla zásobovacia kríza, nebolo chleba. Obzvlášť nebezpečná bola <a href="/w/index.php?title=Vzbura_vo_Vend%C3%A9e&action=edit&redlink=1" class="new" title="Vzbura vo Vendée (stránka neexistuje)">vzbura vo Vendée</a> (od <a href="/wiki/10._marca" class="mw-redirect" title="10. marca">10. marca</a> 1793), ktorej bezprostrednou príčinou bol pokus Konventu naverbovať masívne nové vojská (24.2.). Bojovali v nej ľud aj rojalisti proti revolúcii. Podporovalo ich Anglicko. Podarilo sa ju poraziť až v zime 1793. </p><p><a href="/wiki/16._febru%C3%A1ra" class="mw-redirect" title="16. februára">16. februára</a> 1793 francúzska armáda utrpela hroznú porážku v Belgicku, nasledovala strata Belgicka. Hlavný francúzsky veliteľ <a href="/w/index.php?title=Charles_Fran%C3%A7ois_Dumouriez&action=edit&redlink=1" class="new" title="Charles François Dumouriez (stránka neexistuje)">Dumouriez</a>, ktorý sa nachádzal v okolí Belgicka, sa potom pokúsil tiahnuť na Paríž s cieľom znovu nastoliť monarchiu, nakoniec <a href="/wiki/4._apr%C3%ADla" class="mw-redirect" title="4. apríla">4. apríla</a> prebehol na stranu Rakúšanov. Následne Francúzi stratili ľavý breh Rýna. Cudzie vojská začali útočiť na území Francúzska. </p><p>V takejto zúfalej situácii sa zmenili pomery v Konvente; keďže vládli girondisti a tých všetci považovali zodpovedných za chaos, ktorý vládol, prešli poslanci stredu na stranu montagnardov. Montagnardi presadili sadu „výnimočných opatrení“, girondisti boli zásadne proti.10. marca 1793 bol zriadený Revolučný tribunál, teda revolučný súdny dvor. <a href="/wiki/21._marca" class="mw-redirect" title="21. marca">21. marca</a> sa schválili Dozorné výbory na sledovanie cudzincov v každej obci, 28. marca zbavili emigrantov občianskych práv, skonfiškovali ich majetky a naveky ich vypovedali. 6. apríla založili výbor Konventu pod názvom Výbor pre verejné blaho. Bol spočiatku tvorený 9 členmi Konventu, uznášal sa tajne a mal pôvodne sledovať a urýchľovať činnosť Dočasnej výkonnej rady (pozri vyššie; Dočasnú výkonnú radu nahradil až neskôr – 20.4.1794 – ale už predtým fungoval ako faktická vláda Francúzska, pretože Dočasná výkonná rada mala slabé rozhodovacie právomoci), v „súrnych“ veciach mohol konať sám. Na jeho čele stál spočiatku Danton. Do armády boli vyslaní ľudoví zástupcovia s neobmedzenou mocou. 11. apríla bol zavedený nútený kurz asignátu, <a href="/wiki/4._m%C3%A1ja" class="mw-redirect" title="4. mája">4. mája</a> cenové regulácie obilia a múky (zrušené v júli, lebo ich nikto nedodržiaval). Nasledovali v Konvente, v novinách a v rôznych inštitúciách intenzívne konflikty medzi girondistami a montagnardmi. Konflikty vyvrcholili 31. mája – 2. júna 1793 ľudovým pro-montagnardským povstaním v Paríži (<a href="/w/index.php?title=Povstanie_sansculotov&action=edit&redlink=1" class="new" title="Povstanie sansculotov (stránka neexistuje)">povstanie sansculotov</a>), ktoré zvrhlo girondistov – bolo zatknutých 29 girondistických poslancov. Ako <a href="/wiki/Sansculoti" title="Sansculoti">sansculoti</a> sa od roku 1792/1793 označujú (najmä parížski) mestskí revolucionári, radikálne ľudové vrstvy. </p> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Konvent_montagnardov_(Jakobínska_diktatúra,_Druhý_teror_v_širšom_zmysle;_2._júna_1793_–_27._júla_1794)"><span id="Konvent_montagnardov_.28Jakob.C3.ADnska_diktat.C3.BAra.2C_Druh.C3.BD_teror_v_.C5.A1ir.C5.A1om_zmysle.3B_2._j.C3.BAna_1793_.E2.80.93_27._j.C3.BAla_1794.29"></span>Konvent montagnardov (Jakobínska diktatúra, Druhý teror v širšom zmysle; 2. júna 1793 – 27. júla 1794)</h3><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=11" title="Upraviť sekciu: Konvent montagnardov (Jakobínska diktatúra, Druhý teror v širšom zmysle; 2. júna 1793 – 27. júla 1794)" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=11" title="Editovat zdrojový kód sekce Konvent montagnardov (Jakobínska diktatúra, Druhý teror v širšom zmysle; 2. júna 1793 – 27. júla 1794)"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <p>Zvrhnutím girondistov stratili girondisti definitívne moc v Konvente a začala sa tzv. <a href="/w/index.php?title=Jakob%C3%ADnska_diktat%C3%BAra&action=edit&redlink=1" class="new" title="Jakobínska diktatúra (stránka neexistuje)">jakobínska diktatúra</a> (<a href="/w/index.php?title=Montagnardsk%C3%A1_diktat%C3%BAra&action=edit&redlink=1" class="new" title="Montagnardská diktatúra (stránka neexistuje)">montagnardská diktatúra</a>, <a href="/w/index.php?title=Druh%C3%BD_teror&action=edit&redlink=1" class="new" title="Druhý teror (stránka neexistuje)">druhý teror</a>/<a href="/w/index.php?title=Druh%C3%A1_hr%C3%B4zovl%C3%A1da&action=edit&redlink=1" class="new" title="Druhá hrôzovláda (stránka neexistuje)">druhá hrôzovláda</a> v širšom zmysle). Išlo o diktátorský vojnový režim. Aby si získali podporu najmä vidieka, lákaného girondistami, prijali najprv montagnardi sériu populistických opatrení: V júni a júli rozhodli, že majetok emigrantov sa predá roľníkom, a definitívne zrušili zvyšky vrchnostenského zriadenia. Okrem toho <a href="/wiki/24._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="24. júna">24. júna</a> <a href="/wiki/1793" title="1793">1793</a> Konvent schválil tzv. <a href="/w/index.php?title=%C3%9Astava_I._roku&action=edit&redlink=1" class="new" title="Ústava I. roku (stránka neexistuje)">Ústavu I. roku</a>. Bola to veľmi demokratická ústava, ale nikdy nevstúpila do platnosti (10. októbra bolo rozhodnuté, že nadobudne platnosť až keď sa skončí vojna, a nasledujúce udalosti ju urobili bezpredmetnou). V tom období sa ukázalo, že vplyv girondistov na vidieku je silný. Správy o povstaní sansculotov urýchlili už začaté proti-montagnardské hnutie – do konca júna 1793 sa 60 departementov (vládli v nich girondisti alebo rojalisti) odtrhlo od Paríža. Do jesene 1793 sa Parížu tieto tzv. <a href="/w/index.php?title=Federalistick%C3%A9_vzbury&action=edit&redlink=1" class="new" title="Federalistické vzbury (stránka neexistuje)">federalistické vzbury</a> podarilo potlačiť. Paralelne prebiehala <a href="/w/index.php?title=Vzbura_vo_Vend%C3%A9e&action=edit&redlink=1" class="new" title="Vzbura vo Vendée (stránka neexistuje)">vzbura vo Vendée</a> (pozri vyššie) a Prusi obsadili <a href="/wiki/Alsasko" title="Alsasko">Alsasko</a> a Angličania <a href="/wiki/Toulon" title="Toulon">Toulon</a>. </p><p>Hospodárske problémy neustávali, <a href="/wiki/Infl%C3%A1cia" class="mw-disambig" title="Inflácia">inflácia</a> pokračovala. Z nespokojnosti ťažili tzv. zúrivci (Enragés), ľavicoví radikáli, ktorí sa odštiepili od sansculotov koncom roka 1792. Po odchode miernejších členov (Dantona a podobne) z klubu cordeliérov, tvorili teraz jadro tohto klubu. <a href="/wiki/25._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="25. júna">25. júna</a> 1793 prečítal ich vodca <a href="/w/index.php?title=Jacques_Roux&action=edit&redlink=1" class="new" title="Jacques Roux (stránka neexistuje)">Jacques Roux</a> Konventu <a href="/w/index.php?title=Manifest_z%C3%BArivcov&action=edit&redlink=1" class="new" title="Manifest zúrivcov (stránka neexistuje)">Manifest zúrivcov</a>, v ktorom v podstate všetkých bohatých označil za darebákov a úžerníkov. Odvetou Konventu bola <a href="/wiki/10._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="10. júla">10. júla</a> 1793 zmena zloženia Výboru pre verejné blaho (o. i. odišiel Danton). Parížske sekcie boli priaznivo naklonené programu zúrivcov a časť montagnardov, napr. Hébert a Chaumette, si tiež osvojila ich program, aby nestratili vplyv na sansculotov v sekciách. </p><p>Po zavraždení Marata (<a href="/wiki/13._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="13. júla">13. júla</a> 1793), ktorý bol sympatický radikálom (Roux ho označoval za priateľa ľudu), a ktorého smrť vyvolala medzi ľudom pobúrenie, sa Hébert a zúrivci dohadovali o jeho politickom nástupcovi. Hébert vyhlásil, že ním bude on. Vidiac, že program zúrivcov sa takto začína presadzovať, Konvent s nevôľou prijal <a href="/wiki/26._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="26. júla">26. júla</a> radikálmi požadovaný Zákon o úžerníctve, podľa ktorého každý obchodník musel vyložiť verejne do výkladov zoznam svojich zásob potravín. Tento zákon bol schválený bez súhlasu Výboru pre verejné blaho. Vystavený za to tvrdým útokom, našiel tento výbor svojho ochrancu v Robespierrovi, ktorý sa <a href="/wiki/27._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="27. júla">27. júla</a> stal jeho členom. V auguste a septembri ešte do Výboru pre verejné blaho pribudli 4 noví členovia. Účasť Robespierra vo výbore dala politike výboru aj Konventu nový smer. </p><p>Konvent <a href="/wiki/23._augusta" class="mw-redirect" title="23. augusta">23. augusta</a> odhlasoval všeobecnú mobilizáciu. </p><p>Robespierre sa najprv pokúsil „odzbrojiť“ zúrivcov tak, že zažehnal krízu so zásobovaním potravinami. Výbor na tento účel poslal na parížsky vidiek ráznych zástupcov a nariadil v každom okrese zriadiť zásobáreň obilia. Zásobovanie Paríža bolo tým obnovené. Sucho však spôsobilo, že koncom augusta sa kríza obnovila. Zúrivcov akoby vystriedali tzv. <a href="/w/index.php?title=H%C3%A9bertisti&action=edit&redlink=1" class="new" title="Hébertisti (stránka neexistuje)">hébertisti</a> (stále v klube cordeliérov). Podporovali požiadavky sansculotov. Paralelne prišla správa, že Toulon bol vydaný Anglicku, <a href="/wiki/5._septembra" class="mw-redirect" title="5. septembra">5. septembra</a> sfanatizovaný ľud obkľúčil Konvent a ten pod tlakom uzákonil revolučnú armádu, ktorá má prenasledovať podozrivé osoby a urýchliť rekvirovanie. </p> <div class="mw-heading mw-heading4"><h4 id="Druhý_teror_v_užšom_zmysle"><span id="Druh.C3.BD_teror_v_u.C5.BE.C5.A1om_zmysle"></span>Druhý teror v užšom zmysle</h4><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=12" title="Upraviť sekciu: Druhý teror v užšom zmysle" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=12" title="Editovat zdrojový kód sekce Druhý teror v užšom zmysle"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <p>Nasledujúce obdobie sa nazýva aj druhý teror či hrôzovláda (v užšom zmysle). <a href="/wiki/6._septembra" class="mw-redirect" title="6. septembra">6. septembra</a> zvolili do Výboru pre verejné blaho dvoch členov podporujúcich požiadavky hébertistov. V konečnom dôsledku mal vtedy nový Výbor pre verejné blaho takéto zloženie (12 členov): </p> <ul><li>3 hébertisti (<a href="/w/index.php?title=Collot_d%E2%80%99Herbois&action=edit&redlink=1" class="new" title="Collot d’Herbois (stránka neexistuje)">Collot d’Herbois</a>, <a href="/w/index.php?title=Billaud-Varenne&action=edit&redlink=1" class="new" title="Billaud-Varenne (stránka neexistuje)">Billaud-Varenne</a>, <a href="/w/index.php?title=Herault_de_Seychelles&action=edit&redlink=1" class="new" title="Herault de Seychelles (stránka neexistuje)">Herault de Seychelles</a>)</li> <li>3 <a href="/w/index.php?title=Robespierrovci&action=edit&redlink=1" class="new" title="Robespierrovci (stránka neexistuje)">robespierrovci</a> (Robespierre, Couthon, Saint-Just)</li> <li>3 umiernení (Carnot, Barère, Lindet)</li> <li>3 neutrálni (<a href="/w/index.php?title=Pierre-Louis_Prieur&action=edit&redlink=1" class="new" title="Pierre-Louis Prieur (stránka neexistuje)">Pierre-Louis Prieur</a>, <a href="/w/index.php?title=Claude-Antoine_Prieur-Duvernois&action=edit&redlink=1" class="new" title="Claude-Antoine Prieur-Duvernois (stránka neexistuje)">Claude-Antoine Prieur-Duvernois</a>, <a href="/w/index.php?title=Jean_Bon_Saint_Andr%C3%A9&action=edit&redlink=1" class="new" title="Jean Bon Saint André (stránka neexistuje)">Jean Bon Saint André</a>)</li></ul> <p><a href="/wiki/13._septembra" class="mw-redirect" title="13. septembra">13. septembra</a> bol zreformovaný ďalší z výborov Konventu – <a href="/w/index.php?title=V%C3%BDbor_pre_n%C3%A1rodn%C3%BA_bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&action=edit&redlink=1" class="new" title="Výbor pre národnú bezpečnosť (stránka neexistuje)">Výbor pre národnú bezpečnosť</a> (založený už v 2. 10. 1792 resp. 25. 11. 1791), ktorý sledoval a vyšetroval osoby a prijímal udania. Odteraz bol povinný predkladať Výboru pre verejné blaho zoznam svojich členov. Takisto sa rozhodlo aj o ostatných (okolo 15) výboroch Konventu. Kým dovtedy boli všetky výbory rovnoprávne, týmto prioritným právom kontrolovať členov ostatných výborov sa Výbor pre verejné blaho stal fakticky centrom vlády Francúzska. <a href="/wiki/17._septembra" class="mw-redirect" title="17. septembra">17. septembra</a> bol schválený Zákon o podozrivých osobách, v ktorom bola podozrivá osoba definovaná veľmi široko. Dozorné výbory boli poverené zostavením zoznamov podozrivých osôb. <a href="/wiki/29._septembra" class="mw-redirect" title="29. septembra">29. septembra</a> boli zregulované ceny potravín a výšky miezd (tzv. <a href="/w/index.php?title=Z%C3%A1kon_o_maxime&action=edit&redlink=1" class="new" title="Zákon o maxime (stránka neexistuje)">zákon o maxime</a>). 10. októbra sa prijal dekrét o tom, že vláda bude až do skončenia vojny vládou „revolučnou“. Autoritárstvo bolo takto vyhlásené aj oficiálne. Ďalej bol zreorganizovaný <a href="/w/index.php?title=Revolu%C4%8Dn%C3%BD_tribun%C3%A1l&action=edit&redlink=1" class="new" title="Revolučný tribunál (stránka neexistuje)">Revolučný tribunál</a> a jeho konanie bolo zrýchlené. V októbri sa konal napríklad proces s kráľovnou a s girondistami. Za posledné tri mesiace roku 1793 vyniesol 177 rozsudkov smrti. <a href="/wiki/22._okt%C3%B3bra" class="mw-redirect" title="22. októbra">22. októbra</a> 1793 Výbor pre verejné blaho vytvoril Vyživovaciu komisiu, ktorá mala dozor nad celou výrobou, obchodom a dopravou a teda výboru umožnila kontrolovať celé národné hospodárstvo. </p><p>V náboženskej oblasti pokračovala <a href="/w/index.php?title=Dekristianiz%C3%A1cia&action=edit&redlink=1" class="new" title="Dekristianizácia (stránka neexistuje)">dekristianizácia</a>. Pomaly sa vedľa tradičného kultu vytváral revolučný kult (veľké slávnosti 14. júla a 10. augusta, martýri ako Marat, Lepeletier a pod.). <a href="/wiki/5._okt%C3%B3bra" class="mw-redirect" title="5. októbra">5. októbra</a> 1793 (s účinnosťou od 24. novembra 1793) bolo schválené rozšírenie <a href="/wiki/Franc%C3%BAzsky_revolu%C4%8Dn%C3%BD_kalend%C3%A1r" title="Francúzsky revolučný kalendár">revolučného kalendára</a> (z 22. septembra 1792) aj na mesiace a roky. Nový kalendár sa stal jedným z najznámejších symbolov revolúcie. Jednotlivé mesiace revolucionári premenovali podľa ročných období, týždne zamenili tzv. <a href="/wiki/Dek%C3%A1da" class="mw-disambig" title="Dekáda">dekádami</a> (Kalendár nemal dlhé trvanie. Odstránili ho 1.1.1806.) Niekoľko extrémistov v novembri 1793 donútilo parížskeho biskupa vzdať sa oficiálne funkcie; Komúna sa zmocnila chrámu <a href="/wiki/Notre-Dame" class="mw-redirect mw-disambig" title="Notre-Dame">Notre-Dame</a> a premenila ho na „<a href="/w/index.php?title=Chr%C3%A1m_Rozumu&action=edit&redlink=1" class="new" title="Chrám Rozumu (stránka neexistuje)">Chrám Rozumu</a>“. Na konci mesiaca Komúna zatvorila všetky kostoly. Naopak Konvent ako celok a Výbor pre verejné blaho a najmä Robespierre neboli takýmito extrémnymi krokmi nadšení, pretože sa obávali, že si proti sebe poštvú veľkú časť obyvateľstva. <a href="/wiki/8._decembra" class="mw-redirect" title="8. decembra">8. decembra</a> dekrétom slávnostne vyhlásili slobodu vierovyznaní. </p><p>Keďže sa hospodárska situácia jednotlivých oblastí Francúzska dosť rôznila, čo bolo často spôsobené rôznymi postupmi tzv. komisárov poverených vykonávaním revolučných dekrétov na vidieku, ukázalo sa potrebné zvýšiť centralizáciu. <a href="/wiki/4._decembra" class="mw-redirect" title="4. decembra">4. decembra</a> 1793 bol preto prijatý dekrét o centralistickom a revolučnom (čiže násilnom) zriadení na obdobie trvania vojny. Tento dekrét dal úradníkov a inštitúcie pod priamy dozor výboru pre verejné blaho. Najvyššiu autoritu mal Konvent. </p><p>Paralelne sa pred začiatkom zimy 1793 pred Francúzsko zlepšila vojenská situácia najmä na severnej a východnej hranici (dobytie <a href="/wiki/Dunkerque" title="Dunkerque">Dunkerque</a>, <a href="/w/index.php?title=Mauberge&action=edit&redlink=1" class="new" title="Mauberge (stránka neexistuje)">Mauberge</a>, <a href="/wiki/Landau" class="mw-disambig" title="Landau">Landau</a>, oslobodenie Savojska). Bola to do veľkej miery zásluha vedenia vojny Robespierrom a Saint-Justom, ďalej skutočnosti, že sa Francúzi rozhodli obrátiť o pomoc na viacerých svojich učencov (<a href="/w/index.php?title=Monge&action=edit&redlink=1" class="new" title="Monge (stránka neexistuje)">Monge</a>, <a href="/w/index.php?title=Berthollet&action=edit&redlink=1" class="new" title="Berthollet (stránka neexistuje)">Berthollet</a>, <a href="/w/index.php?title=Chaptal&action=edit&redlink=1" class="new" title="Chaptal (stránka neexistuje)">Chaptal</a>..), a napokon aj istého „teroru“ v armáde. 2. októbra dobyli <a href="/wiki/Lyon" title="Lyon">Lyon</a>, 19. decembra Bonaparte oslobodil <a href="/wiki/Toulon" title="Toulon">Toulon</a>, 23. decembra boli porazený zvyšky armády zo vzbury vo Vendée. Aj Španielov zahnali za Bidassoa a za Pech. </p><p>Koncom roka 1793 sa v strane montagnardov definitívne vytvorili dve významné skupiny: (radikálni) <a href="/w/index.php?title=H%C3%A9bertisti&action=edit&redlink=1" class="new" title="Hébertisti (stránka neexistuje)">hébertisti</a> (extrémna ľavica, cordeliéri) a tzv. <a href="/w/index.php?title=Zhovievav%C3%AD&action=edit&redlink=1" class="new" title="Zhovievaví (stránka neexistuje)">zhovievaví</a> (=umiernení, <a href="/w/index.php?title=Dantonisti&action=edit&redlink=1" class="new" title="Dantonisti (stránka neexistuje)">dantonisti</a>). Príčinou bola jednak aféra podplácania poslancov v súvislosti s Indickou spoločnosťou v novembri 1793 a jednak skutočnosť, že dantonisti požadovali ukončiť diktatúru (teror), keďže krajina zaznamenávala úspechy a už podľa nich nebola potrebná. Hébertisti boli proti. Zhovievaví boli aj proti dekristianizácii iniciovanej hébertistami. (Radikálni) hébertisti chceli získať moc. Aby túto ich ašpiráciu zmiernil, nechal Robespierre koncom roka 1793 bez povšimnutia kampaň dantonistov proti dekristianizácii. V januári 1794 však naopak Robespierre spustil kampaň proti hébertistom aj dantonistom, snažil sa pôsobiť zmierlivo. Od januára 1794 sa opäť zhoršila hospodárska situácia a hébertisti to využili na podnecovanie sansculotov, aby požadovali reformy. Výbor pre verejné blaho, aby si naopak zachoval podporu ľudu, vo februári a marci skonfiškoval majetok nepriateľov republiky a nariadil obciam, aby vyhotovili zoznamy chudobných, ktorým tento majetok pridelia (tzv. <a href="/w/index.php?title=Febru%C3%A1rov%C3%A9_dekr%C3%A9ty&action=edit&redlink=1" class="new" title="Februárové dekréty (stránka neexistuje)">februárové dekréty</a>). Bolo to však márne, lebo v marci vypukli ľudové vzbury a nepokoje. Hébertisti vzbury podporovali. S podporou dantonistov Výbor pre verejné blaho dal zadržať vodcov hébertistov spolu s niekoľko cudzími agentmi (tzv. <a href="/w/index.php?title=1._germin%C3%A1lsky_proces&action=edit&redlink=1" class="new" title="1. germinálsky proces (stránka neexistuje)">1. germinálsky proces</a>) a <a href="/wiki/24._marca" class="mw-redirect" title="24. marca">24. marca</a> ich popravili. Oficiálny dôvod bol, že hatili zásobovanie Paríža (komisári sledujúci dodržiavanie Zákona o úžerníctve boli zväčša hébertisti a ich kontroly poburovali veľa ľudí), a že pripravovali vzburu proti Komúne. Dantonisti, mysliac si, že teraz im nikto nebude odporovať, následne v tlači prudko napadli výbory Konventu. <a href="/wiki/30._marca" class="mw-redirect" title="30. marca">30. marca</a> však Výbor pre verejné blaho a Výbor pre národnú bezpečnosť –po počiatočnom odpore Robespierra – na spoločnej schôdzke nariadili uväzniť aj vodcov dantonistov spolu so zopár spreneverenými poslancami a niekoľko cudzími agentmi (tzv. <a href="/w/index.php?title=2._germin%C3%A1lsky_proces&action=edit&redlink=1" class="new" title="2. germinálsky proces (stránka neexistuje)">2. germinálsky proces</a>). <a href="/wiki/5._apr%C3%ADla" class="mw-redirect" title="5. apríla">5. apríla</a> 1794 boli aj oni všetci popravení. Výbory Konventu sa tak na niekoľko mesiacov zbavili akejkoľvek opozície. </p> <div class="mw-heading mw-heading5"><h5 id="Robespierrova_diktatúra"><span id="Robespierrova_diktat.C3.BAra"></span>Robespierrova diktatúra</h5><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=13" title="Upraviť sekciu: Robespierrova diktatúra" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=13" title="Editovat zdrojový kód sekce Robespierrova diktatúra"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <p>Zhruba od apríla 1794 (germinálske procesy) hovoríme, že začala Robespierrova diktatúra (Robespierrov teror/hrôzovláda). K <a href="/wiki/20._apr%C3%ADl" title="20. apríl">20. aprílu</a> 1794 bola zrušená Dočasná výkonná rada (lebo sa jej činnosť čiastočne kryla s Výborom pre verejné blaho) – ministerstvá zrušili a nahradili ich 12 komisiami (existovali potom do 2. novembra 1795). <a href="/wiki/16._apr%C3%ADla" class="mw-redirect" title="16. apríla">16. apríla</a> 1794 sa nariadilo, že každý obžalovaný z úkladov musí byť súdený pre Revolučným tribunálom v Paríži a 28. mája boli zrušené revolučné tribunály mimo Paríža. <a href="/wiki/10._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="10. júna">10. júna</a> 1794 (tzv. prairiálny zákon) sa zrušila časť súdneho konania spočívajúca v obhajobe obžalovaného a rozšírila sa definícia „nepriateľa republiky“. Od 10. júna do 27. júla padlo až 1285 rozsudkov smrti. </p><p>Režim bol celkovo založený najmä na dekréte zo <a href="/wiki/4._decembra" class="mw-redirect" title="4. decembra">4. decembra</a> 1793 (pozri aj vyššie). Konvent mal v tom čase už 21 výborov. Z toho len dva mali aj skutočnú politickú moc: Výbor pre verejné blaho a Výbor pre národnú bezpečnosť. Výbor pre verejné blaho bol volený každý mesiac, záviselo od neho 12 výkonných komisií („ministerstiev“), bol centrom výkonnej moci. Výbor pre národnú bezpečnosť riadil políciu a súdy a bdel nad podozrivými osobami. Departementálne úrady stratili skoro všetku moc, hlavnými administratívnymi jednotkami boli okres a obec, ktorých úrady priamo podliehali Parížu. Na každom úrade bol „národný komisár“. Pomocným orgánom národných komisárov v obciach boli 12-členné „revolučné výbory“ (bývalé „dozorné výbory“), ktoré fungovali ako polícia a zameriavali sa najmä na zoznamy podozrivých osôb. V departementoch zas boli „ľudoví komisári“. Ich právomoci boli stále zužované (30. apríla 1794 ich 21 odvolali). Decentralizácia, o ktorú sa celý tento systém snažil, však nebola dotiahnutá do konca, napríklad veľa ľudových komisárov sledovalo v departementoch osobnú politiku. Celkovo platilo aj to, že celý „teror“ bol len polovičatý a často prenechaný rozhodnutiam miestnych „lídrov“, pretože Výbor pre verejné blaho v praxi veľmi nezasahoval a dostatočne nekontroloval, či sa zákony aj dodržujú. </p><p>V hospodárskej oblasti pokračoval systém z konca roka 1793, s tým rozdielom, že obchodníkom bol povolený vývoz, a že vyživovaciu komisiu premenili v apríli 1794 na komisiu pre obchod a zásobovanie. Maximálne ceny sa nedodržovali, v mnohých obciach boli potraviny na prídel a pekárne zobecnené. Rozšíril sa tajný obchod s poľnohospodárskymi výrobkami. V náboženskej oblasti sa Robespierre rozhodol zdokonaliť civilný kult, ktorý sa už dosť rozšíril. Dekrétom zo <a href="/wiki/7._m%C3%A1ja" class="mw-redirect" title="7. mája">7. mája</a> 1794 sa vyhlásil národný kult „Najvyššej bytosti a nesmrteľnosti duše“. Zaviedli sa 4 veľké republikánske sviatky (14.7.1789, 10.8.1792, 21.1.1793 a 31.5.1793). Každá dekáda (desaťdňový týždeň v revolučnom kalendári) bola zasvätená nejakej občianskej alebo sociálnej cnosti. <a href="/wiki/8._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="8. júna">8. júna</a> 1794 sa prvý raz veľkolepo oslavoval sviatok nového kultu – Sviatok Najvyššej bytosti a prírody. </p><p>Úspechy Francúzska na vojnovom poli pokračovali. V máji dobyli Francúzi <a href="/wiki/Katal%C3%A1nsko" title="Katalánsko">Katalánsko</a>. V Alpách sa chystala invázia do Talianska. Na mori boli ťažko porazení Angličania <a href="/wiki/2._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="2. júna">2. júna</a>. <a href="/wiki/26._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="26. júna">26. júna</a> bolo porazené Rakúsko pri <a href="/w/index.php?title=Fleurs&action=edit&redlink=1" class="new" title="Fleurs (stránka neexistuje)">Fleurs</a>, čím pripadlo Belgicko opäť Francúzsku. Začala sa teda expanzia revolúcie. </p><p>Robespierrov režim skončil pre rozpory v rámci Výboru pre verejné blaho, ako aj medzi Výborom pre verejné blaho a Výborom pre národnú bezpečnosť. Výbor pre národnú bezpečnosť spustil vlnu represálií – pozri vyššie uvedených 1285 popravených -, jeho názory boli hébertistické a začal zosmiešňovať kult „Najvyššej bytosti“. Robespierre v určitom okamihu úplne prestal chodiť do Výboru. Jeho hlavný zámer bol ukončiť nové spojenie medzi jeho novými protivníkmi z radov montagnardov (ktorí si našli spojencov medzi rôznymi zosadenými predstaviteľmi teroru) a stredovými poslancami Konventu (tzv. marais = bahno), ktorí ho dovtedy podporovali. Napokon sa <a href="/wiki/26._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="26. júla">26. júla</a> zjavil v Konvente, kde zodpovednosť za prechmaty teroru zvalil na svojich protivníkov, ale odmietol konkrétne vymenovať poslancov, ktorých mal na mysli. To spôsobilo, že každý, kto mal v Konvente nejaké výčitky svedomia, sa odteraz cítil byť ohrozený. Na druhý deň (teda <a href="/wiki/27._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="27. júla">27. júla</a> – 9. termidora) po 5 hodinách zmätkov v Konvente Robespierra, ako aj jeho brata, Couthona a Saint-Justa uväznili (trojicu Robespierre, Couthon a Saint-Just označujeme ako tzv. <i>triumvirát</i>). Parížska Komúna väzňov spontánne oslobodila. Konvent dal zhromaždiť ozbrojené sily. <a href="/wiki/28._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="28. júla">28. júla</a> (teda 10. termidora) tieto sily dobyli radnicu, zaistených poslancov a 21 Robespierrových prívržencov popravili gilotínou ešte ten istý deň a na druhý deň rýchlo popravili aj 70 členov Komúny. Táto udalosť sa nazýva <a href="/wiki/Termidorsk%C3%BD_prevrat" title="Termidorský prevrat">termidorský prevrat</a>. Napriek tomu, že Robespierre mal v Paríži dosť zástancov, všeobecná únava z revolúcie spôsobila, že sa udalostiam už len pasívne prizerali. </p> <figure class="mw-default-size mw-halign-right" typeof="mw:File/Thumb"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Jean-Joseph-Fran%C3%A7ois_Tassaert_-_La_Nuit_du_9_au_10_thermidor_an_II,_Arrestation_de_Robespierre.jpg" class="mw-file-description"><img src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/95/Jean-Joseph-Fran%C3%A7ois_Tassaert_-_La_Nuit_du_9_au_10_thermidor_an_II%2C_Arrestation_de_Robespierre.jpg/220px-Jean-Joseph-Fran%C3%A7ois_Tassaert_-_La_Nuit_du_9_au_10_thermidor_an_II%2C_Arrestation_de_Robespierre.jpg" decoding="async" width="220" height="154" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/95/Jean-Joseph-Fran%C3%A7ois_Tassaert_-_La_Nuit_du_9_au_10_thermidor_an_II%2C_Arrestation_de_Robespierre.jpg/330px-Jean-Joseph-Fran%C3%A7ois_Tassaert_-_La_Nuit_du_9_au_10_thermidor_an_II%2C_Arrestation_de_Robespierre.jpg 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/95/Jean-Joseph-Fran%C3%A7ois_Tassaert_-_La_Nuit_du_9_au_10_thermidor_an_II%2C_Arrestation_de_Robespierre.jpg/440px-Jean-Joseph-Fran%C3%A7ois_Tassaert_-_La_Nuit_du_9_au_10_thermidor_an_II%2C_Arrestation_de_Robespierre.jpg 2x" data-file-width="1925" data-file-height="1348" /></a><figcaption>Zatknutie Robespierra a jeho prívržencov 27. júla (9. thermidora) 1794; obraz J.-J.-F. Tassaerta.</figcaption></figure> <p>Termidorským prevratom sa skončila jakobínska diktatúra (teror). Na dosiahnutie ideálov revolúcie sa jakobíni dopustili mnohých zločinov. Boli prevažne presvedčení, že účel svätí prostriedky. Najskôr chceli len zastrašiť reálneho nepriateľa – prívržencov aristokratov a zahraničnej intervencie. Pri ich netolerantných predstavách o spôsobe revolúcie sa však okruh nepriateľov postupne rozširoval (aj z vlastných radov), až ním nakoniec bol každý, kto sa odvážil zapochybovať o ich opatreniach. V záverečnej fáze už rozhodovali zákony, ktoré dovoľovali súdiť obvinených bez obhajcov a pri rozsudkoch rozhodovať len medzi 2 možnosťami – nevinou a trestom smrti. Odhady konkrétneho počtu obetí teroru sa rôznia. Možno však skonštatovať, že revolúcia požierala svoje deti, pretože asi 85 % všetkých odsúdených patrilo k bývalému tretiemu stavu, ktorý revolúciu v roku 1789 vyvolal. </p> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Tretia_fáza_(27._júl_1794_–_10._november/24._december_1799)"><span id="Tretia_f.C3.A1za_.2827._j.C3.BAl_1794_.E2.80.93_10._november.2F24._december_1799.29"></span>Tretia fáza (27. júl 1794 – 10. november/24. december 1799)</h2><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=14" title="Upraviť sekciu: Tretia fáza (27. júl 1794 – 10. november/24. december 1799)" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=14" title="Editovat zdrojový kód sekce Tretia fáza (27. júl 1794 – 10. november/24. december 1799)"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Od_termidorského_prevratu_k_direktoriátu_(27._júl_1794_–_27._október_1795)"><span id="Od_termidorsk.C3.A9ho_prevratu_k_direktori.C3.A1tu_.2827._j.C3.BAl_1794_.E2.80.93_27._okt.C3.B3ber_1795.29"></span>Od termidorského prevratu k direktoriátu (27. júl 1794 – 27. október 1795)</h3><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=15" title="Upraviť sekciu: Od termidorského prevratu k direktoriátu (27. júl 1794 – 27. október 1795)" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=15" title="Editovat zdrojový kód sekce Od termidorského prevratu k direktoriátu (27. júl 1794 – 27. október 1795)"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <p>Pri moci bolo teraz bohaté meštianstvo, ktoré malo väčšinu v Konvente, konkrétne stredoví poslanci (Marais/Plaine – republikánski bohatí mešťania) spolu s rôznymi svojho času zosadenými predstaviteľmi teroru a girondistami. </p><p>V lete 1794 sa uskutočnili podstatné zmeny usporiadania štátu. <a href="/wiki/29._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="29. júla">29. júla</a> 1794 sa rozhodlo, že vo výboroch Konventu sa bude každý mesiac meniť ¼ členov. <a href="/wiki/24._augusta" class="mw-redirect" title="24. augusta">24. augusta</a> bolo rozhodnuté, že bude 16 výborov, z ktorých 12 malo vykonávať výkonnú moc. Tým sa zrušila centrálna vláda, ktorou dovtedy bol Výbor pre verejné blaho. Výboru pre verejné blaho už zostala na starosti len vojna a diplomacia a Výboru pre národnú bezpečnosť polícia. Znova bol zavedený tzv. <a href="/w/index.php?title=Prairi%C3%A1lny_z%C3%A1kon&action=edit&redlink=1" class="new" title="Prairiálny zákon (stránka neexistuje)">prairiálny zákon</a>. Revolučný tribunál bol zreformovaný (10. 8.). Dozorné výbory boli zrušené (okrem 1 v každom okrese). V decembri 1794 Konvent povolal späť poslancov, ktorí kedysi protestovali proti 31. máju, a ktorých Robespierre zachránil pred šibenicou, a 7 preživších girondistov (z girondistov vyhodených z Konventu v júni 1793). </p><p>Veľa väzňov bolo prepustených. Na druhej strane sa však začalo prenasledovanie jakobínov. Proti jakobínom sa spojili stredoví poslanci, konštituční monarchisti a zástancovia režimu spred 1789 (rojalisti). Dôvod ich spojenia bol, že jednoducho chceli udržať ľudové vrstvy v podriadenosti, chceli zabrániť návratu vlády ľudu. Podarilo sa im získať prívržencov aj medzi meštianskou mládežou, poslíčkami, dezertérmi a pod., ktorých vtedy nazývali „zlatá mládež“. Boli ozbrojení obuškami a nosili štvorhranné goliere a spustili na uliciach akcie proti jakobínom. <a href="/wiki/11._novembra" class="mw-redirect" title="11. novembra">11. novembra</a> 1794 napadli klub jakobínov. Na druhý deň Konvent klub zatvoril. To bol koniec jakobínov. Zlatá mládež, čoskoro posilnená emigrantmi a žiadateľmi reštitúcie ich svojho času zhabaných majetkov, však pokračovala vo vyčíňaní (tzv. <a href="/wiki/Biely_teror" title="Biely teror">biely teror</a>). Po víťazstve nad jakobínmi sa obrátila proti členom výborov Konventu spred termidorského prevratu, teda proti členom tzv. revolučnej vlády. Vyplienili aj jakobínske kaviarne a donútili jakobínskych divadelných hercov, aby verejne odprosovali (január 1795), rúcali sochy Marata a iných hrdinov revolúcie (február 1795) a napokon boli aj ostatky Marata, Baru a Vialu vynesené z parížskeho <a href="/wiki/Pante%C3%B3n_(Par%C3%AD%C5%BE)" title="Panteón (Paríž)">Panthéonu</a>. Konvent nemohol proti zlatej mládeži nič podniknúť. <a href="/wiki/2._marca" class="mw-redirect" title="2. marca">2. marca</a> 1795 Konvent povolil zatknúť Barera, Billaud-Varenna. Collota a Vadiera (bývalí členovia Výboru). Začiatkom roka 1795 už biely teror prerástol do masového vraždenia. </p><p>V oblasti spoločenského života boháči z radosti, že teror a ich prenasledovanie skončilo, usporadúvali nespočetné často zvrátené plesy a obnovili mondénnu tradíciu 18. storočia. V náboženskej oblasti prenasledovanie kňazov (odpadlíkov aj tých, čo prijali cirkevnú Constitution) pokračovalo. 21. februára 1795 však bola vyhlásená sloboda vyznaní a všetkým kňazom bolo povolené slúžiť omše za predpokladu, že prisahajú na zákony republiky. <a href="/wiki/30._m%C3%A1ja" class="mw-redirect" title="30. mája">30. mája</a> 1795 boli kostoly vrátené cirkvi. V hospodárstve síce Konvent najprv predĺžil zákon o regulácii cien z <a href="/wiki/29._septembra" class="mw-redirect" title="29. septembra">29. septembra</a> <a href="/wiki/1793" title="1793">1793</a>, ale tento zákon sa – keďže už nevládol teror – prestal v praxi dodržiavať. Takisto sa veľmi rozšíril čierny trh. Pod tlakom rôznych kruhov bol v novembri 1794 znova povolený voľný dovoz tovaru a nezakázaných potravín. Osoby zainteresované v týchto dovozoch sa teraz prirodzene pridali k zástancom uvoľnenia cien (aj na tento tovar). <a href="/wiki/24._decembra" class="mw-redirect" title="24. decembra">24. decembra</a> 1794 napokon Konvent zrušil tak reguláciu cien, ako aj prídelový systém. Dôsledkom bolo absolútne zrútenie asignátu, katastrofálna inflácia. V apríli 1794 mal asignát už len hodnotu 8% svojej nominálnej hodnoty a hodnota ďalej klesala, až kým ho sedliaci a obchodníci odmietali prijať ako platidlo. Táto inflácia spôsobila sociálnu revolúciu – boháči režimu spred roka 1789 (spravidla <a href="/wiki/Rentier" title="Rentier">rentieri</a>) boli navždy zruinovaní a naopak bohatými zostali zbohatlíci z čias revolúcie (špekulanti s asignátmi, predajmi vojnových majetkov a podobne). </p><p>Inflácia spolu so slabou úrodou z roku 1794, ktorá spôsobila v marci 1795 neprítomnosť chleba v Paríži, vyvolala nevôľu jednoduchého ľudu. 1. apríla a 20.-21. mája 1795 vypukli v Paríži a na predmestí St. Antoine vzbury sansculotov proti Konventu. Vzbúrenci požadovali nie len chlieb, ale aj prijatie ústavy z I. roku (teda z roku 1793). Následne dal Konvent odzbrojiť predmestie St. Antoine. Niekoľko montagnardských poslancov, ktorí vzbury podporovali, dal Konvent odsúdiť na smrť, oni však spáchali samovraždu. Tieto udalosti v Paríži spôsobili zintenzívnenie bieleho teroru na vidieku. Vo väčšine miest bola založená „zlatá mládež“, ktorá prenasledovala bývalých jakobínov. Bývalých jakobínov buď odsúdili, masovo vraždili alebo týrali najrôznejšími spôsobmi. Napríklad v Tarascone slávnostne zhodili z veže zámku do Rhôny 47 jakobínov, v juhofrancúzskych mestách vyhubili uväznených jakobínov. Štátni komisári na vidieku sa zväčša tvárili, že nič nevidia. </p><p>Paralelne s bielym terorom prudko rástol vplyv rojalistov, ktorým nadŕžala aj tlač. V Paríži odpadlíci a emigranti slobodne intrigovali a šírili anglické peniaze. Na vidieku šliapali po trikolóre a vysekávali stromy slobody. Nástupca trónu <a href="/wiki/24._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="24. júna">24. júna</a> 1795 v manifeste sľuboval potrestanie kráľovrahov a obnovenie starého režimu. <a href="/w/index.php?title=Termidori%C3%A1ni&action=edit&redlink=1" class="new" title="Termidoriáni (stránka neexistuje)">Termidoriáni</a> (teda tí z víťazov termidorského prevratu, ktorí boli za republiku) sa preto rozhodli, že treba prijať ústavu, a to inú ako ústavu I. roku. Už v apríli zvolili komisiu na prípravu novej ústavy. Vplyv rojalistov následne trocha poklesol vďaka tzv. quiberonskej výprave (27. júna 1795 – 21. júla 1795), v ktorej sa rojalisti (emigranti) v anglických uniformách a za peniaze anglickej vlády vylodili na polostrove <a href="/wiki/Quiberon" title="Quiberon">Quiberon</a>; termidoriánske vojská ich však porazili a chytených emigrantov postrieľali. Táto výprava zvýšila nenávisť proti Anglicku a posilnila republiku (termidoriánov). </p><p>Francúzska armáda z akejsi zotrvačnosti dosahovala ďalšie úspechy, hoci termidoriáni viedli veľmi neschopnú vojnovú politiku, vojaci trpeli hladom a zlým zásobovaním a množili sa dezercie. Na jeseň 1794 bol obsadený ľavý breh Rýna a bolo dobyté <a href="/wiki/Nizozemsko" title="Nizozemsko">Nizozemsko</a>. V Nizozemsku Francúzi v januári 1795 vyhlásili prvú tzv. <a href="/w/index.php?title=Sestersk%C3%A1_republika&action=edit&redlink=1" class="new" title="Sesterská republika (stránka neexistuje)">sesterskú republiku</a> (vazalský štát Francúzska) – <a href="/w/index.php?title=Bat%C3%A1vska_republika&action=edit&redlink=1" class="new" title="Batávska republika (stránka neexistuje)">Batávsku republiku</a>. <a href="/wiki/5._apr%C3%ADla" class="mw-redirect" title="5. apríla">5. apríla</a> 1795 bola v Bale uzavretá mierová zmluva s Pruskom, ktoré uznalo Rýn za hranicu Francúzska. V máji 1795 bola v <a href="/wiki/La_Haye" class="mw-disambig" title="La Haye">La Haye</a> podpísaná zmluva s Batávskou republikou, podľa ktorej jednak Francúzsko získalo niektoré jej územia a jednak Batávska republika musela financovať francúzsku okupačnú armádu a platiť reparácie. <a href="/wiki/12._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="12. júla">12. júla</a> 1795 bola podpísaná zmluva so <a href="/wiki/%C5%A0panielsko" title="Španielsko">Španielskom</a>, podľa ktorej Francúzsko dostalo španielsku časť ostrova <a href="/w/index.php?title=St._Domingue&action=edit&redlink=1" class="new" title="St. Domingue (stránka neexistuje)">St. Domingue</a> v Karibiku. 1. októbra 1795 bolo pripojené <a href="/wiki/Belgicko" title="Belgicko">Belgicko</a>. Pripojenie Belgicka, ako aj skutočnosť, že Rakúšania odmietali uznať Rýn ako hranicu Francúzska, spôsobila, že zmluva s Rakúskom podpísaná nebola. Rojalisti mier s Rakúskom chceli aj za cenu opustenia rýnskej hranice, termidoriáni chceli opak. Aby Rakúsko donútilo k mieru, spustilo v septembri Francúzsko výpravu proti Rakúšanom, ale skončila sa v decembri 1795 prímerím. Mier teda nebol podpísaný už len s Rakúskom a Anglickom. </p><p>Po dvojmesačnej debate <a href="/wiki/22._augusta" class="mw-redirect" title="22. augusta">22. augusta</a> 1795 odhlasovali novú ústavu, tzv. <a href="/w/index.php?title=%C3%9Astava_III._roku&action=edit&redlink=1" class="new" title="Ústava III. roku (stránka neexistuje)">Ústavu z III. roku</a>, naklonenú liberálnemu a umiernenému meštianstvu (o jej ustanoveniach pozri ďalej). Vzhľadom na pokračujúcu infláciu, škandálny luxus novozbohatlíkov a intrigy protirevolucionárov, boli termidoriáni uvedomujúc si svoju nepopularitu nútení vypísať nové voľby. Preto na tom istom zasadaní, na ktorom prijali ústavu, prijali aj tzv. <a href="/w/index.php?title=Dekr%C3%A9t_dvoch_tret%C3%ADn&action=edit&redlink=1" class="new" title="Dekrét dvoch tretín (stránka neexistuje)">dekrét dvoch tretín</a>, podľa ktorého 2/3 poslancov budúceho parlamentu musia byť poslanci Konventu. Týmto fakticky znemožnili, aby rojalisti (ktorí mali šancu zvíťaziť vo voľbách) sa dostali do nového parlamentu. Ústavu aj dekrét dvoch tretín si Konvent dal začiatkom septembra potvrdiť v plebiscite konanom ešte podľa starého systému na báze všeobecného volebného práva. Veľká väčšina sa vyslovila za. 5. októbra napriek tomu rojalisti uskutočnili proti dekrétu dvoch tretín povstanie v Paríži, ktoré bolo na druhý deň porazené. Jedným z hlavných generálov poverených potlačením povstania bol Napoleon Bonaparte. V reakcii na povstanie termidoriáni neskôr znova začali aplikovať zákony proti emigrantom a odpadlíkom a amnestiou oslobodili uväznených republikánov. </p><p>Ústava z III. roku bola vyhlásená <a href="/wiki/23._septembra" class="mw-redirect" title="23. septembra">23. septembra</a> 1795. Voľby do nového parlamentu sa konali 12. – 21. októbra. Konvent sám seba rozpustil <a href="/wiki/26._okt%C3%B3bra" class="mw-redirect" title="26. októbra">26. októbra</a> 1795. </p> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Direktoriát"><span id="Direktori.C3.A1t"></span>Direktoriát</h3><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=16" title="Upraviť sekciu: Direktoriát" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=16" title="Editovat zdrojový kód sekce Direktoriát"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <div class="mw-heading mw-heading4"><h4 id="Prvé_direktórium_(27._októbra_1795_–_4._septembra_1797)"><span id="Prv.C3.A9_direkt.C3.B3rium_.2827._okt.C3.B3bra_1795_.E2.80.93_4._septembra_1797.29"></span>Prvé direktórium (27. októbra 1795 – 4. septembra 1797)</h4><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=17" title="Upraviť sekciu: Prvé direktórium (27. októbra 1795 – 4. septembra 1797)" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=17" title="Editovat zdrojový kód sekce Prvé direktórium (27. októbra 1795 – 4. septembra 1797)"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <p>Podľa novej ústavy malo Francúzsko takéto zriadenie: Zo strachu pred ľudovládou sa v ústave vypustil základný článok Deklarácie ľudských práv z roku 1789 („ľudia sa rodia slobodní a zostávajú slobodní a rovní pred zákonom“), hoci rovnosť občianskych práv bola ponechaná. Zrušilo sa všeobecné hlasovacie právo, voliť mohli len poplatníci priamej dane. Zo strachu pred diktatúrou zas došlo k rozdeleniu verejnej správy a oslabeniu výkonnej moci: Výkonnú moc dostalo 5-členné „výkonné direktórium“ (skrátene <a href="/wiki/Direkt%C3%B3rium" class="mw-disambig" title="Direktórium">direktórium</a>), ktoré sa pravidelne sčasti obmieňalo. Direktóriu podliehalo aj vojsko a 6 ministerstiev. Za financie však bolo namiesto direktória zodpovedných 6 komisárov volených rovnakým spôsobom ako direktórium. Každé rozhodnutie museli podporiť aspoň 3 direktori. Parlament („<a href="/w/index.php?title=Z%C3%A1konodarn%C3%BD_zbor&action=edit&redlink=1" class="new" title="Zákonodarný zbor (stránka neexistuje)">Zákonodarný zbor</a>“) bol dvojkomorový: </p> <ul><li><a href="/w/index.php?title=Rada_star%C5%A1%C3%ADch&action=edit&redlink=1" class="new" title="Rada starších (stránka neexistuje)">Rada starších</a> : 250 členov starších ako 45 rokov; schvaľuje zákony navrhnuté Radou 500; volí direktórium navrhnuté Radou 500</li> <li><a href="/w/index.php?title=Rada_500&action=edit&redlink=1" class="new" title="Rada 500 (stránka neexistuje)">Rada 500</a> :500 členov starších ako 30 rokov; navrhuje zákony a kandidátov na direktorov.</li></ul> <p>Tieto dve komory (741 poslancov – 511 z Konventu, 230 nových) mali toto zloženie: </p> <ul><li>160 rojalistov (73 konštitučných monarchistov a 90 absolútnych rojalistov)</li> <li>520 republikánov (220 umiernených republikánov, 240 “pravých” republikánov, 60 „pokročilých“ republikánov)</li></ul> <p>Z nových 230 poslancov tvorili veľkú väčšinu rojalisti. </p><p>Správa departementov bola decentralizovaná. Okresy boli zrušené a vidiecke obce združené do kantónov. Veľké mestá boli rozdelené na obvody – arrondissements (Paríž na 12) a stratili svoju autonómiu. Výkon zákonov v departementoch a obciach kontrolovali komisári direktória. Nová ústava v konečnom dôsledku zaviedla politickú prevahu bohatého meštianstva. </p><p><a href="/wiki/27._okt%C3%B3bra" class="mw-redirect" title="27. októbra">27. októbra</a> 1795 prvý raz zasadol Zákonodarný zbor. <a href="/wiki/31._okt%C3%B3bra" class="mw-redirect" title="31. októbra">31. októbra</a> zvolili 5 direktorov, z ktorých sa 4 ujali funkcie 3. novembra a jeden 4. novembra (<a href="/wiki/Siey%C3%A8s" class="mw-redirect" title="Sieyès">Sieyès</a> totiž funkciu odmietol a tak ho na druhý deň nahradil <a href="/wiki/Lazare_Nicolas_Marguerite_Carnot" title="Lazare Nicolas Marguerite Carnot">Carnot</a>). 5 direktormi boli La Revellière-Lépeaux, Letourneur, <a href="/w/index.php?title=Reubell_Carnot&action=edit&redlink=1" class="new" title="Reubell Carnot (stránka neexistuje)">Reubell Carnot</a> a Barras. Všetci okrem Barrasa sú republikáni a bohatí mešťania. </p><p>V zime 1795/96 bola mena zruinovaná, hospodárstvo na dne, nik neplatil dane. Kurz asignátu každý deň klesal, štátna pokladnica bola prázdna, daňová reforma z decembra 1795 nepriniesla žiadaný efekt. Vo februári 1796 sa stal novým ministrom financií <a href="/w/index.php?title=Ramel&action=edit&redlink=1" class="new" title="Ramel (stránka neexistuje)">Ramel</a>, schopný finančník. <a href="/wiki/18._marca" class="mw-redirect" title="18. marca">18. marca</a> 1796 uskutočnil menovú reformu – zrušil asignát. Vymieňali ho v istom kurze za nové peniaze – tzv., <a href="/w/index.php?title=Teritori%C3%A1lny_mand%C3%A1t&action=edit&redlink=1" class="new" title="Teritoriálny mandát (stránka neexistuje)">teritoriálny mandát</a>, podložený ešte nerozpredanými národnými majetkami. V podstate išlo len o nový typ asignátu, trh ho aj tak prijal – obchodníci ho odmietali prijať, prudko strácal hodnotu. Vo februári 1797 bol teritoriálny mandát demonetizovaný, používali sa už len mince. </p><p>V zime 1795/96 rojalisti podporovali vzbury v západných departementoch a v <a href="/wiki/Languedoc" title="Languedoc">Languedocu</a> a <a href="/wiki/Provence" class="mw-redirect" title="Provence">Provence</a>. Anglicko im dodávalo zbrane a falošné asignáty. V nasledujúcom období sa rojalisti už neskrývane združovali v rôznych spoločnostiach – „ústavoch“, spoločnostiach filantropov a podobne. </p><p>Bývalí jakobíni, medzi nimi aj istý F. N. Babeuf, využili hospodárske ťažkosti v krajine, založili „klub Panteónu“ a spustili protivládne kampane v tlači. Babeuf nadviazal na tzv. zúrivcov, ktorí boli proti súkromnému vlastníctvu, ale zašiel ďalej a odmietal aj nadradenosť talentovaných a schopných ľudí. Vo februári 1796 Napoleon Bonaparte na príkaz direktória klub Pantéonu zatvoril. Babeuf prešiel do ilegality a spolu s Buonarottim, Darthém, Le Peletierom a Maréchalom vytvorili povstalecký výbor, ktorý mal organizovať sprisahaneckú sieť a neskôr prevziať moc (tzv. <a href="/w/index.php?title=Sprisahanie_rovn%C3%BDch&action=edit&redlink=1" class="new" title="Sprisahanie rovných (stránka neexistuje)">sprisahanie rovných</a>). Išlo o sprisahanie zvyškov hébertistov (bývalých zúrivcov), bývalých robespierrovcov a bývalých montagnardských členov Konventu. Ich hlavný cieľ bolo odstránenie súkromného vlastníctva pôdy. <a href="/wiki/10._m%C3%A1ja" class="mw-redirect" title="10. mája">10. mája</a> 1796 sprisahancov zatkli. S cieľom ešte viac sprisahancov skompromitovať, nechala vláda v septembri 1796 rozvinúť sa povstanie vo vojenskom tábore v <a href="/w/index.php?title=Grenelle&action=edit&redlink=1" class="new" title="Grenelle (stránka neexistuje)">Grenelle</a>, ktoré skončilo 32 rozsudkami smrti. Proces so sprisahancami sprisahania rovných sa konal vo februári až máji 1797, Babeuf a Darthé boli odsúdení na smrť. Buonarotti neskôr postúpil Babeufove myšlienky republikánskej generácii v roku 1830. </p><p>V marci až apríli 1797 sa konali prvé regulárne voľby do Zákonodarného zboru. Ich výsledkom bolo nahradenie 1/3 poslancov. Takmer všetci novozvolení poslanci boli rojalisti (väčšinou konštituční, menšina absolútni rojalisti). Hoci republikáni celkovo ešte stále mali väčšinu poslancov, ich pozícia značne oslabla. Okrem toho stratili väčšinu departementov, vedenie Zákonodarného zboru (rojalistický Pichegru sa stal predsedom Rady 500 a Barbé-Marbois Rady starších) a stratili ľudí aj v direktóriu: Le Tourneur bol (zrejme vďaka Barrasovej intrige) z direktória eliminovaný a stredoví poslanci spolu s rojalistami namiesto neho zvolili Bathélemyho, známeho rojalistu. V direktoriáte vznikol konflikt medzi dvojicou Barthélemy a <a href="/wiki/Lazare_Nicolas_Marguerite_Carnot" title="Lazare Nicolas Marguerite Carnot">Carnot</a> (Carnot sa stal umierneným a nakloneným dohode s rojalistami) a republikánskym triumvirátom Barras, <a href="/w/index.php?title=La_Revelli%C3%A9re-L%C3%A9peaux&action=edit&redlink=1" class="new" title="La Revelliére-Lépeaux (stránka neexistuje)">La Revelliére-Lépeaux</a> a Reubell </p><p>V septembri 1797 republikáni, vidiac, že nový povolebný stav treba zvrátiť, uskutočnili prevrat (tzv. <a href="/w/index.php?title=Fruktidorsk%C3%BD_prevrat&action=edit&redlink=1" class="new" title="Fruktidorský prevrat (stránka neexistuje)">fruktidorský prevrat</a>). V auguste 1797 na tento účel republikánsky generál <a href="/wiki/Napoleon_Bonaparte" title="Napoleon Bonaparte">Napoleon Bonaparte</a>, vtedy hlavný veliteľ talianskych armád, povolal do Paríža známeho veliteľa Augereaua, z ktorého po príchode do Paríža hneď urobili veliteľa posádok v oblasti Paríža. Rojalistami vedený Zákonodarný zbor si hrozbu uvedomil a 3. septembra požadoval, aby bol republikánsky triumvirát z direktória postavený pred súd, pričom už plánovali ich zatknutie pomocou Gardy Zákonodarného zboru a Pichegrua. Bolo však už neskoro, pretože v noci z 3. na 4. septembra triumvirát v direktóriu nariadil zadržanie rojalistických direktorov Barthélemyho a Carnota (Carnotovi sa podarilo ujsť), ako aj 13 poslancov spolu s Pichegruom. Ráno Augereau obsadil strategické miesta Paríža a o 10:00 boli hlavní protivníci zatknutí. Rady Zákonodarného zboru, ktoré sa medzitým zišli v provizórnych priestoroch, sa napokon vzdali pod dohľadom armády. </p><p>V zahraničnej politike direktórium pokračovalo v politike Výboru pre verejné blaho. Proti Viedni nasadil tri armády (sambre-meurskú pod vedením <a href="/w/index.php?title=Jourdan&action=edit&redlink=1" class="new" title="Jourdan (stránka neexistuje)">Jourdana</a>, rýnsko-moselskú pod vedením Moreaua, taliansku pod vedením Napoleona Bonaparte), proti Anglicku armáda v Breste pod vedením <a href="/w/index.php?title=Hoche&action=edit&redlink=1" class="new" title="Hoche (stránka neexistuje)">Hochea</a> (v decembri 1796 podnikla neúspešný pokus o vylodenie v Írsku). Jourdanova a Moreauva armáda sa po počiatočných úspechoch do začiatku roka 1797 museli stiahnuť za Rýn a na juhu za <a href="/wiki/Schwarzwald" title="Schwarzwald">Schwarzwald</a>. Dobytie Viedne ostalo na Bonapartovej armáde. Bonaparte sa stal veliteľom armády v Taliansku 2. marca 1796. Aby si zabezpečil zásobovanie, ovládol Bonaparte Piemont a uzavrel s ním 15. mája/3. júna 1796 <a href="/wiki/Par%C3%AD%C5%BEsky_mier" class="mw-redirect mw-disambig" title="Parížsky mier">parížsky mier</a> (Francúzsko ním získalo Nice a Savojsko). Potom sa Bonaparte sústredil na rakúske vojská v Taliansku a 14. mája 1796 vstúpil do Milána. Potom obliehal <a href="/wiki/Mantova" class="mw-disambig" title="Mantova">Mantovu</a> a poddalo sa mu 5 malých talianskych štátov, Parme, <a href="/wiki/Modena" title="Modena">Modena</a> a <a href="/wiki/P%C3%A1pe%C5%BEsk%C3%BD_%C5%A1t%C3%A1t" title="Pápežský štát">Pápežský štát</a> a v októbri 1796 <a href="/wiki/Janov" class="mw-disambig" title="Janov">Janov</a> a <a href="/wiki/Neapol" title="Neapol">Neapol</a>. Rakúšania v Mantove sa na jeseň spamätali a začali sa tvrdé boje o Mantovu, ale 2. februára kapitulovali. Cesta na Viedeň bola teda otvorená. Posmelený Bonaparte v rozpore s rozkazmi direktória založil sesterské republiky: <a href="/w/index.php?title=Cisapadansk%C3%A1_republika&action=edit&redlink=1" class="new" title="Cisapadanská republika (stránka neexistuje)">Cisapadanská republika</a> a <a href="/w/index.php?title=Transapadansk%C3%A1_republika&action=edit&redlink=1" class="new" title="Transapadanská republika (stránka neexistuje)">Transapadanská republika</a>. 19. februára pápež v Tolentine odstúpil Francúzsku Avignon a Comtat Venaissin, ako aj sadu vzácnych umeleckých predmetov. Potom Bonaparte tiahol na Viedeň. Na jar 1797 obnovili útoky aj Moreauva a Hocheova armáda (Hoche nahradil Jourdana) zo západu, takže Rakúšania boli nútení kapitulovať – 7. apríla 1797 uzavreli s Bonapartem prímerie. Následne sa v <a href="/wiki/Leoben" title="Leoben">Leobene</a> predbežne dohodlo, že sa Rakúsko vzdá nárokov na Belgicko a uzná rýnsku hranicu, pričom Francúzsko sa vzdá Benátska, čím Rakúsko získa prístup k moru. V máji však po masakre francúzskeho vojaka vo <a href="/wiki/Verona" title="Verona">Verone</a> (patrila Benátkam) Francúzi obsadili Benátsko a následne vytvorili <a href="/w/index.php?title=Lig%C3%BArska_republika&action=edit&redlink=1" class="new" title="Ligúrska republika (stránka neexistuje)">Ligúrsku republiku</a> (Janov) a <a href="/w/index.php?title=Cisalp%C3%ADnska_republika&action=edit&redlink=1" class="new" title="Cisalpínska republika (stránka neexistuje)">Cisalpínsku republiku</a> (Lombardsko, Modena a Milánsko). Koncom mája sa začali rokovania o definitívnom mieri, ale prerušili ich udalosti vo francúzskej politike (fruktidorský prevrat). Pokiaľ ide o Anglicko, v januári 1797 direktórium nariadilo zhabanie anglického majetku v celom Francúzsku. Neskôr Anglicko znova začalo rokovať s Francúzskom. V lete 1797 sa na tento účel konala konferencia v Lille, ale stroskotala na tom, že Anglicko sa odmietlo vzdať svojich (nedávno získaných) zámorských kolónií. </p> <div class="mw-heading mw-heading4"><h4 id="Druhé_direktórium_(4._september_1797_–_18._jún_1799)"><span id="Druh.C3.A9_direkt.C3.B3rium_.284._september_1797_.E2.80.93_18._j.C3.BAn_1799.29"></span>Druhé direktórium (4. september 1797 – 18. jún 1799)</h4><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=18" title="Upraviť sekciu: Druhé direktórium (4. september 1797 – 18. jún 1799)" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=18" title="Editovat zdrojový kód sekce Druhé direktórium (4. september 1797 – 18. jún 1799)"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <p>Ešte v septembri 1797, hneď po fruktidorskom prevrate, Zákonodarný zbor odhlasoval tzv. <a href="/w/index.php?title=Fruktidorsk%C3%A9_z%C3%A1kony&action=edit&redlink=1" class="new" title="Fruktidorské zákony (stránka neexistuje)">fruktidorské zákony</a>, ktorými sa „napravili“ posledné voľby do departementov (násilím nahradili zvolenú miestnu správu v 53 departementoch), zakázalo sa 42 novín a opäť sa zaviedli zákony proti emigrantom a náboženským odpadlíkom. Voľbu 198 poslancov Zákonodarného zboru vyhlásili za neplatnú. 65 ľudí bez rozsudku deportovali na <a href="/wiki/Madagaskar" title="Madagaskar">Madagaskar</a> alebo do Guyany. Bolo medzi nimi aj 53 poslancov a direktori Carnot, Barthélemy a generál Pichegru. V direktóriu <a href="/w/index.php?title=Merlin_de_Douai&action=edit&redlink=1" class="new" title="Merlin de Douai (stránka neexistuje)">Merlin de Douai</a> a F. de Neufchateau nahradili Barthélemyho a Carnota. Emigrantom nariadili pod hrozbou vojenského súdu opustiť do 15 dní Francúzsko. Direktórium získalo oprávnenie robiť v úradoch očistu. Opozícia rojalistov bola teda potlačená. </p><p>Potláčanie opozície pokračovalo aj po samotnom prevrate. <a href="/wiki/5._septembra" class="mw-redirect" title="5. septembra">5. septembra</a> 1797 bol zákonom vylúčený z hlasovacieho práva ten, kto odmieta prisahať vernosť republike a nenávisť kráľovstvu a anarchii. Prísne prenasledovali aj emigrantov. Takisto duchovní museli (odpadlíci aj „revoluční“) prisahať pod hrozbou deportácie vernosť republike. Tisícky (vrátane belgických kňazov) ich nakoniec deportovali na rôzne ostrovy. Časť ich oslobodili Angličania pri prevoze na tieto ostrovy. Jeden z direktorov podporoval tzv. <a href="/w/index.php?title=Teofilantropi&action=edit&redlink=1" class="new" title="Teofilantropi (stránka neexistuje)">teofilantropov</a>, nový kult ktorý sa rozšíril v zime 1797 – 1798. Ulice tento kult však čoskoro zosmiešnili, preto bol zavedený kult dekády, teda posledného dňa týždňa podľa republikánskeho kalendára (obdoba nedele). Slávil sa pracovným pokojom, čítaním zákonov a úradných obežníkov. Z náboženského hľadiska je dôležité aj zrušenie pápežského štátu Napoleonom (pozri nižšie). </p><p>V hospodárskej oblasti bol <a href="/wiki/30._septembra" class="mw-redirect" title="30. septembra">30. septembra</a> 1797 prijatý Ramelov finančný zákon na ozdravenie štátneho rozpočtu. V podstate v ňom uzákonili, že sa znižujú výdavky, a že pohľadávka každého veriteľa voči štátu sa znižuje o 2/3 (nazvali to „mobilizácia“ dlhu). Toto malo za následok v podstate 2/3-ový bankrot veriteľov štátu a – spolu s dobrou úrodou – pokles poľnohospodárskych cien, ktorý spôsobil pokles kúpyschopnosti roľníkov a teda sekundárne aj pokles odbytu v obchodoch a napokon nezamestnanosť a pokles daňových príjmov štátu. Toto ako aj prenasledovanie opozície režimu spôsobovalo rastúcu nevôľu voči režimu. A dvojtretinový bankrot rozhneval aj tých, ktorí boli dovtedy naklonení republike. </p><p>Za takýchto podmienok všeobecnej nespokojnosti sa v apríli 1798 konali voľby, ktorými sa mali nahradiť chýbajúci poslanci (437 z celkovo 750 poslancov), ktorí boli vylúčení v rámci fruktidorského prevratu. Z týchto 437 poslancov bolo vyše 300 proti direktóriu (ľavica, medzi nimi „jakobíni“ alebo neojakobíni) a proti direktóriu prešlo aj veľa z poslancov, ktorí zostali spred volieb. Celkovo mal nový Zákonodarný zbor opozičnú väčšinu. Nový Zákonodarný zbor sa mal prvý raz zísť o mesiac, direktórium malo teda mesiac čas, aby zareagovalo. <a href="/wiki/11._m%C3%A1ja" class="mw-redirect" title="11. mája">11. mája</a> (22. floreala) 1798 napokon uskutočnilo štátny prevrat tak, že v (ešte starom) Zákonodarnom zbore si dalo schváliť zákon, ktorým sa upravili výsledky volieb: anulovali sa výsledky volieb v 7 departementoch a celkovo vylúčili 106 novozvolených poslancov pod rôznymi zámienkami. 15. mája bol direktor direktor De Neufchâteau manipulovaným žrebom nahradený direktorom <a href="/w/index.php?title=Treilhard&action=edit&redlink=1" class="new" title="Treilhard (stránka neexistuje)">Treilhardom</a>. </p><p><a href="/wiki/12._novembra" class="mw-redirect" title="12. novembra">12. novembra</a> 1798 (1797?) sa zásadne zmenil spôsob samotného vyrubovania a vyberania priamych daní. Pribudli aj zmeny sústavy daní, zákon z decembra 1798 (1797?) o daňovej registrácii ostal až do 20. storočia vzorom fiškálneho zákonodarstva. Ministerstvo vnútra zas zreformovalo školstvo a starostlivosť o chudobných, vykonalo prvé francúzske sčítanie ľudu a prvý súpis poľnohospodárskych majetkov. V apríli 1799 zaviedli prísne colné konanie. V septembri 1798 sa na Marsovom poli konala úspešná priemyselná výstava. </p><p>V rakúskej otázke požadovalo od Bonaparteho nové direktórium prísnejší postup pri rokovaniach s Rakúskom o mieri. Mier bol nakoniec podpísaný 27. októbra 1797 v <a href="/wiki/Campo_Formio" class="mw-redirect" title="Campo Formio">Campo Formio</a> (tzv. <a href="/w/index.php?title=Kontinent%C3%A1lny_mier&action=edit&redlink=1" class="new" title="Kontinentálny mier (stránka neexistuje)">kontinentálny mier</a>). Francúzsko získalo Nizozemsko, hranicu na Rýne, <a href="/w/index.php?title=Mayence&action=edit&redlink=1" class="new" title="Mayence (stránka neexistuje)">Mayence</a> a (dovtedy benátske) <a href="/wiki/I%C3%B3nske_ostrovy" title="Iónske ostrovy">Iónske ostrovy</a>, Rakúsko uznalo aj Cisalpínsku a Ligurskú republiku a priznalo Belgicko Francúzsku. Rakúsko získalo väčšinu Benátska. V konečnom dôsledku teda Rakúsko týmto mierom zamenilo Lombardsko za Benátsko. </p><p>Pokiaľ ide o Anglicko, nové direktórium čoskoro vyzvalo na boj proti Anglicku. Výpravou do Anglicka bol poverený Bonaparte, ale zišlo z nej, pretože Bonaparte spolu s vtedajším ministrom zahraničných vecí <a href="/wiki/Charles-Maurice_de_Talleyrand-P%C3%A9rigord" title="Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord">Talleyrandom</a> sa rozhodli urobiť najprv (už od roku 1796 plánovanú) výpravu do <a href="/wiki/Egypt" title="Egypt">Egypta</a> (vtedy ovládaného Anglickom), a to tak zo strategických dôvodov, ako aj ako základ na operácie proti Anglickej Indii. Bonaparte tvrdil, že „ k skutočnej porážke Anglicka potrebujeme ovládať Egypt“. O zmysluplnosti tejto výpravy sa podarilo presvedčiť <a href="/wiki/Direkt%C3%B3rium" class="mw-disambig" title="Direktórium">Direktórium</a> až keď bol uzavretý kontinentálny mier (s Rakúskom, 27. októbra 1797). <a href="/wiki/19._m%C3%A1ja" class="mw-redirect" title="19. mája">19. mája</a> 1798 sa výprava do Egypta začala, Bonaparte vzal so sebou aj 200 učencov, spisovateľov a umelcov. <a href="/wiki/11._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="11. júna">11. júna</a> sa po ceste flotila zmocnila Malty, kde ponechala 3000 mužov. 1. júla Francúzi pristáli v Alexandrii, potom pri pyramídach porazili <a href="/wiki/Mameluk" class="mw-disambig" title="Mameluk">Mamelukov</a> a 23. júla vstúpili do Káhiry. 1. augusta však francúzsku flotilu prekvapila anglická flotila pod vedením <a href="/wiki/Nelson" class="mw-disambig" title="Nelson">Nelsona</a> v prístave <a href="/w/index.php?title=Chal%C3%ADd%C5%BE_Ab%C3%BA_K%C3%ADr&action=edit&redlink=1" class="new" title="Chalídž Abú Kír (stránka neexistuje)">Chalídž Abú Kír</a>. V auguste 1798 sa Francúzi bezúspešne pokúsili vylodiť v Írsku. </p><p>Nové direktórium viedlo expanzívnu politiku aj v ostatnej Európe. Po smrti jedného francúzskeho generála pri streľbe v Taliansku, Francúzi vpochodovali do Talianska, zosadili pápeža a vo februári 1798 na území Pápežského štátu zriadili <a href="/wiki/R%C3%ADmska_republika" class="mw-disambig" title="Rímska republika">Rímsku republiku</a>, spravovanú generálmi a neskôr civilnými komisármi. Súčasne Cisalpínsku republiku premenili na francúzsky protektorát (vojenská okupácia). V apríli 1798 premenili <a href="/wiki/%C5%A0vaj%C4%8Diarsko" title="Švajčiarsko">Švajčiarsko</a> na ďalšiu sesterskú republiku – <a href="/wiki/Helv%C3%A9tska_republika" title="Helvétska republika">Helvétsku republiku</a>. Ženevu pripojili priamo k Francúzsku. V <a href="/w/index.php?title=Piemonte&action=edit&redlink=1" class="new" title="Piemonte (stránka neexistuje)">Piemonte</a> sa konali vzbury a preto direktórium nariadilo v júni 1798 okupáciu <a href="/wiki/Tur%C3%ADn" title="Turín">Turína</a>. Po novom boji Francúzi v januári 1799 Neapolsku zriadili <a href="/w/index.php?title=Parthenopsk%C3%A1_republika&action=edit&redlink=1" class="new" title="Parthenopská republika (stránka neexistuje)">Parthenopskú republiku</a> (Parthenopenskú republiku). </p><p>Reakciou na expanzívnu politiku do Egypta aj do Európy bolo v apríli až decembri 1798 vytvorenie tzv. <a href="/w/index.php?title=Druh%C3%A1_koal%C3%ADcia&action=edit&redlink=1" class="new" title="Druhá koalícia (stránka neexistuje)">druhej koalície</a> (Anglicko, Rakúsko, Osmanská ríša, Neapolsko (v januári 1799 dobyté, pozri vyššie) a Rusko). Vo Francúzsku v septembri 1798 schválili zákon o všeobecnej a povinnej vojenskej službe v čase vojny. </p><p>Nespokojnosť s režimom pre hospodárske ťažkosti, vojenské porážky a manipuláciu posledných volieb, rástla, a to aj v Zákonodarnom zbore. Vo voľbách z 21. marca až 9. apríla 1799 vo voľbách (volilo sa 315 poslancov zo 750) zvíťazila opozícia, najmä <a href="/w/index.php?title=Neojakob%C3%ADni&action=edit&redlink=1" class="new" title="Neojakobíni (stránka neexistuje)">neojakobíni</a> a katolíci, podporovaná aj viacerými generálmi. Boli zvolení skoro všetci poslanci, ktorí boli 11. mája 1798 zo Zákonodarného zboru vylúčení. 16. mája bol zvolený za direktora <a href="/wiki/Siey%C3%A8s" class="mw-redirect" title="Sieyès">Sieyès</a> namiesto Reubella. Sieyès, známy svojim hlavným cieľom zrušiť ústavu z III. roku. <a href="/wiki/5._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="5. júna">5. júna</a> 1799 Rada 500 požadovala od direktorov vysvetlenie svojej (podľa nich zlej) politiky a vojenských neúspechov Francúzska. Keď direktórium nereagovalo, vyhlásil Zákonodarný zbor 16. júna za neplatné zvolenie Treilharda za direktora, hoci bol direktorom už vyše roka, a na druhý deň ho nahradilo Gohierom, bývalým jakobínskym poslancom. <a href="/wiki/18._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="18. júna">18. júna</a> (30. prairial) po tlaku Zákonodarného zboru odstúpili aj direktori <a href="/w/index.php?title=Merlin_de_Douai&action=edit&redlink=1" class="new" title="Merlin de Douai (stránka neexistuje)">Merlin de Douai</a> a La Revellière, označení Zákonodarným zborom za pôvodcov prevratu z 11. mája 1798. Nahradili ich <a href="/w/index.php?title=Roger_Ducos&action=edit&redlink=1" class="new" title="Roger Ducos (stránka neexistuje)">Roger Ducos</a> a Moulin. Gohier, Ducos a Moulin boli síce republikáni, ale bez veľkej autority. Nové direktórium za ministrov povolalo bývalých členov Konventu. Tieto udalosti sa niekedy (nevhodne) nazývajú <a href="/w/index.php?title=Prairi%C3%A1lny_prevrat&action=edit&redlink=1" class="new" title="Prairiálny prevrat (stránka neexistuje)">prairiálny prevrat</a>. </p> <div class="mw-heading mw-heading4"><h4 id="Tretie_direktórium_(18._jún_1799_–_10._november_1799)"><span id="Tretie_direkt.C3.B3rium_.2818._j.C3.BAn_1799_.E2.80.93_10._november_1799.29"></span>Tretie direktórium (18. jún 1799 – 10. november 1799)</h4><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=19" title="Upraviť sekciu: Tretie direktórium (18. jún 1799 – 10. november 1799)" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=19" title="Editovat zdrojový kód sekce Tretie direktórium (18. jún 1799 – 10. november 1799)"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <p>Strata sesterských republík v Taliansku v lete 1799 ďalej posilnila pozície neojakobínov a rojalistov, ktorí boli teraz prakticky pri moci. Po tzv. prairiálnom víťazstve sa však prejavili rozdiely najmä medzi: </p> <ul><li>zástancami štátneho prevratu (napr. Sieyès), ktorí chceli upevniť moc aj za cenu reštaurácie monarchie a na to sa rozhodli použiť najprv <a href="/w/index.php?title=Barth%C3%A9lemy_Catherine_Joubert&action=edit&redlink=1" class="new" title="Barthélemy Catherine Joubert (stránka neexistuje)">Jouberta</a>, ale keďže ten <a href="/w/index.php?title=Bitka_pri_rieke_Novi&action=edit&redlink=1" class="new" title="Bitka pri rieke Novi (stránka neexistuje)">zomrel pri Novi</a>, obrátili sa na <a href="/wiki/Napoleon_Bonaparte" title="Napoleon Bonaparte">Napoleona Bonaparteho</a> (ktorý bol ale spočiatku ešte mimo Francúzska)</li> <li>zástancami revolučnej jakobínskej politiky</li></ul> <p>Spočiatku mala v Zákonodarnom zbore prevahu druhá skupina. Bývalí členovia Konventu a rojalisti, ktorí boli 11. mája 1798 vylúčení z parlamentu, sa vrátili k metódam z čias jakobínskej diktatúry: V júli 1799 znova zriadili klub jakobínov (Sieyès ho ale dal po tlačovej „vojne“ s jakobínmi znova zrušiť); zrušili oslobodenie od vojenskej služby; obnovili slobodu tlače a jakobínske časopisy. Okrem toho <a href="/wiki/29._j%C3%BAna" class="mw-redirect" title="29. júna">29. júna</a> 1799 uvalili na bohatých povinnosť požičať štátu celkovo 100 miliónov frankov na vystrojenie nových vojsk. Najmä posledné opatrenie im narobilo veľa nepriateľov a čoskoro sa ukázalo, že stratili v Zákonodarnom zbore väčšinový vplyv. </p><p>Na vidieku však mali prevahu rojalisti. Lúpežnícke bandy podporovateľov rojalistov tu prepadávali republikánov, najmä tých, ktorí svojho času kúpili znárodnený majetok. Na juhu a v Bretónsku sa schyľovalo k povstaniu, podporovanému Anglickom. Za týchto okolností v júli 1799 Zákonodarný zbor odhlasoval výnimočný zákon na ochranu majetkov úradníkov a vlastníkov znárodnených majetkov, podľa ktorého za každého takto zavraždeného sa zaistili 4 rukojemníci spomedzi šľachticov alebo rodičov emigrantov. Toto opatrenie narobilo vláde ďalších nepriateľov. Plánovaný štátny prevrat prvej skupiny v Zákonodarnom zbore pod vedením vtedy všeobecne populárneho Bonaparteho mal teda vhodné podmienky. Prakticky všetci okrem jakobínov čakali na niekoho, kto „konečne nastolí poriadok“. </p><p>V zahraničnej politike sa na jar 1799 Francúzi rozhodli poslať na Viedeň 3 armády: dunajskú (mala tiahnuť na Viedeň cez Bavorsko), helvétsku (mala mať podpornú funkciu) a taliansku (mala tiahnuť na Viedeň z juhu). Dunajskú armádu Rakúšania porazili <a href="/wiki/21._marca" class="mw-redirect" title="21. marca">21. marca</a> 1799 v Stockách, potom ustúpila. Talianska armáda utrpela na jar a v lete 1799 sériu porážok od Angličanov a Rusov (pod vedením <a href="/wiki/Alexandr_Vasilievi%C4%8D_Suvorov" title="Alexandr Vasilievič Suvorov">Suvorova</a>) v Taliansku. Francúzi Taliansko definitívne stratili <a href="/wiki/15._augusta" class="mw-redirect" title="15. augusta">15. augusta</a> 1799 pri <a href="/w/index.php?title=Novi&action=edit&redlink=1" class="new" title="Novi (stránka neexistuje)">Novi</a>. Helvétska armáda vo Švajčiarsku zatiaľ odolávala. V lete sa do Švajčiarska dostali ruské vojská, ale Francúzom sa ich podarilo v septembri 1799 poraziť. Zároveň sa koncom augusta Angličania a Rusi pokúsili vylodiť v Nizozemsku, ale boli porazení <a href="/wiki/19._septembra" class="mw-redirect" title="19. septembra">19. septembra</a> a ustúpili. Rusko po nezhodách so svojimi spojencami v októbri úplne stiahlo svoje vojská z Európy. Na jeseň koaličné vojská zastavili ofenzívu na Francúzske hranice. </p><p>Medzitým v Oriente Napoleon Bonaparte po porážke v Abúkíre v roku 1798 (pozri vyššie), aby predišiel útoku tureckých vojsk, pochodoval do Sýrie a zvíťazil na výšine <a href="/w/index.php?title=Thabor&action=edit&redlink=1" class="new" title="Thabor (stránka neexistuje)">Thabor</a> proti osmanským vojskám, ale potom jeho postup zastavili s podporou Angličanov a vďaka moru pri Akkone. Bonaparte sa v máji 1799 vrátil do Egypta, kde <a href="/wiki/25._j%C3%BAla" class="mw-redirect" title="25. júla">25. júla</a> 1799 porazil pri Abúkíre osmanskú armádu, ktorú tam dopravili Angličania z ostrova <a href="/wiki/Rodos_(ostrov)" title="Rodos (ostrov)">Rodos</a>. Hoci zvíťazil, skonštatoval Bonaparte, že s armádou oslabenou vojnou a podnebím nemá šancu. Keď sa navyše dozvedel, že Francúzi boli porazení pri Novi a vo Francúzsku je nespokojnosť s direktóriom (pozri vyššie), prenechal velenie <a href="/wiki/Kl%C3%A9ber" class="mw-redirect" title="Kléber">Kléberovi</a>, tajne s dvoma fregatami opustil Egypt a <a href="/wiki/9._okt%C3%B3bra" class="mw-redirect" title="9. októbra">9. októbra</a> 1799 pristál vo <a href="/wiki/Fr%C3%A9jus" class="mw-disambig" title="Fréjus">Fréjuse</a>. Francúzi v Egypte vydržali do augusta 1801, kedy ich Briti dopravili domov. </p><p>Keď Napoleon <a href="/wiki/24._okt%C3%B3bra" class="mw-redirect" title="24. októbra">24. októbra</a> 1799 dorazil do Paríža, všade ho vítali. Ľud v ňom videl autora mieru v Campo Formio. Prišiel aj v zahraničnopoliticky veľmi vhodnom momente, pretože práve vtedy (pozri vyššie) pominulo nebezpečenstvo invázie vďaka francúzskym víťazstvám v Holandsku a Švajčiarsku. Spočiatku nebol rozhodnutý, na koho stranu sa vnútropoliticky presne prikloní. Ale 31. októbra sa Bonaparte stretol so Sieyèsom, ktorý mu navrhol zmenu ústavy. Začiatkom novembra už bol plán prevratu pripravený: Hlavní direktori podajú demisiu, Zákonodarnému zboru sa pod nejakou zámienkou naženie strach, takže zo strachu pred vakanciou moci a v núdzi vymenuje komisiu na prípravu novej ústavy. Aby sa predišlo pokusom o odpor, dohodlo sa, že vládu premiestnia mimo Paríža, ako to dovoľovala ústava z roku III. Tento prevrat stanovili na 9. novembra. Sprisahanci boli financovaní majiteľmi veľkých hnuteľných majetkov, rozhorčenými vládou nariadenou nútenou pôžičkou, a vojnovými dodávateľmi, ktorým Rada 500 29. októbra odobral právo byť prednostne vyplácaní zo štátnej pokladnice. </p><p>Skoro ráno <a href="/wiki/9._novembra" class="mw-redirect" title="9. novembra">9. novembra</a> 1799 (18. brumaira roku VIII) bola núdzovo zvolaná Rada starších do Tuileries, kde jej bolo sprisahancami naznačené, že republika je ohrozená – malo ísť o sprisahanie jakobínov a tvrdenie bolo „zosilnené“ prítomnosťou rozostavaných jazdeckých oddielov v Tuileries pod zámienkou prehliadky. Poslanci urýchlene schválili štvorčlánkový dekrét, podľa ktorého sa Zákonodarný zbor premiestňuje do <a href="/w/index.php?title=St._Cloud&action=edit&redlink=1" class="new" title="St. Cloud (stránka neexistuje)">St. Cloud</a> a zasadne opäť až na druhý deň o 12 hodine a Bonaparte je poverený opatreniami potrebnými na zabezpečenie bezpečnosti poslancov. Okrem toho je Bonaparte vymenovaný za veliteľa branných síl (národnej gardy a 17. vojenskej divízie). Rada 500, vedená vtedy Napoleonovým bratom <a href="/w/index.php?title=Lucien_Bonaparte&action=edit&redlink=1" class="new" title="Lucien Bonaparte (stránka neexistuje)">Lucienom Bonapartem</a>, tento dekrét vzala – s miernym protestami – na vedomie. Direktórium zaniklo podľa plánu: direktori Sieyès a Ducos podali demisiu, Barras tiež (asi ho podplatili) a zvyšní direktori, keďže odmietli podať demisiu, boli strážení v Luxembourgu Moreauom. </p><p>Na druhý deň (<a href="/wiki/10._novembra" class="mw-redirect" title="10. novembra">10. novembra</a>) sa uprostred 6000 vojakov, ktorých tu zhromaždil Napoleon, konalo plánované zasadanie Zákonodarného zboru v St. Cloud (Rada starších na poschodí, Rada 500 – na čele s Lucienom Bonapartem -vonku v oranžérii). Udalosti sa nevyvíjali podľa plánu sprisahancov: V Rade 500 sa jednému poslancovi podarilo presadiť, aby rada prisahala na Ústavu z roku III a v Rade starších, kde chcel Napoleon podať vysvetlenie o „úkladoch“ predchádzajúceho dňa, ho vypískali a musel z oranžérie utiecť za zvolaní typu „Dole s tyranom“! a podobne. Jeho brat Lucien utekal za ním. Rýchlo sa spamätali, oklamali vonku stojacich vojakov, že sa menšina v Zákonodarnom zbore práve pokúsila zavraždiť im generála (Napoleona), a že táto menšina terorizuje väčšinu. Vojaci sa dali presvedčiť a za silného bubnovania vstúpila ich kolóna do oranžérie a Radu 500 v priebehu 5 minút (okolo 17:30) rozohnali; poslední poslanci vyskakovali z okien. Plánovaný parlamentný puč teda nakoniec skončil ako puč vojenský. Vystrašená Rada starších o 18:45 večer vymenovala dočasnú trojčlennú výkonnú komisiu, ktorá mala nahradiť direktorov. Sprisahanci však neboli spokojní a preto o 21:00 sa im podarilo po dobrotky a po zlotky zhromaždiť časť poslancov rozohnanej Rady 500, ktorí potom vyslovili uznanie Napoleonovi a potom vymenovali členov výkonnej komisie, ktorých nazvali konzuli : Napoleon Bonaparte, Sieyès a Ducos. Okrem toho obe rady vytvorili dve komisie poverené prípravou novej ústavy spolu s konzulmi, a asi o polnoci Rada starších zrušila opatrenia, ktoré odobrali armádnym dodávateľom právo na prednostnú výplatu, čím odškodnili financovateľov sprisahania. O 4. hodine ráno 11. novembra traja konzuli zložili prísahu a vrátili sa do Paríža. </p> <div class="mw-heading mw-heading3"><h3 id="Začiatok_konzulátu_(od_10._novembra_1799)"><span id="Za.C4.8Diatok_konzul.C3.A1tu_.28od_10._novembra_1799.29"></span>Začiatok konzulátu (od 10. novembra 1799)</h3><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=20" title="Upraviť sekciu: Začiatok konzulátu (od 10. novembra 1799)" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=20" title="Editovat zdrojový kód sekce Začiatok konzulátu (od 10. novembra 1799)"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <p><a href="/wiki/24._decembra" class="mw-redirect" title="24. decembra">24. decembra</a> 1799 (24. frimaira) vstúpila do platnosti nová ústava, ktorá vo Francúzsku zaviedla konzulát. Platilo všeobecné volebné právo (ale s viacnásobne filtrujúcim nepriamym volebným systémom). Parlament tvorili dve volené komory: 100-členný „<a href="/w/index.php?title=Tribun%C3%A1t&action=edit&redlink=1" class="new" title="Tribunát (stránka neexistuje)">Tribunát</a>“, ktorý mohol len debatovať a 300-členný „<a href="/w/index.php?title=Z%C3%A1konodarn%C3%BD_zbor&action=edit&redlink=1" class="new" title="Zákonodarný zbor (stránka neexistuje)">Zákonodarný zbor</a>“, ktorý mohol len hlasovať bez debát. Okrem toho existovala <a href="/wiki/%C5%A0t%C3%A1tna_rada" class="mw-disambig" title="Štátna rada">Štátna rada</a> a <a href="/wiki/Sen%C3%A1t" class="mw-disambig" title="Senát">Senát</a>, ktorých členov menovali traja konzuli. Títo traja konzuli, ktorým ešte podliehali rezortní ministri, tvorili vládu, pričom faktickým vládcom bol len jeden z nich, tzv. prvý konzul, ktorým bol sám Napoleon. Ďalšími dvoma konzulmi sa stali <a href="/w/index.php?title=Jacques_R%C3%A9gis_de_Cambac%C3%A9res&action=edit&redlink=1" class="new" title="Jacques Régis de Cambacéres (stránka neexistuje)">Jacques Régis de Cambacéres</a> a <a href="/w/index.php?title=Charles_Francois_Lebrun&action=edit&redlink=1" class="new" title="Charles Francois Lebrun (stránka neexistuje)">Charles Francois Lebrun</a>. </p><p>Francúzska revolúcia teda v podstate dosiahla presný opak toho, čo chcela dosiahnuť: Chcela zvrhnúť monarchiu (vládu jedného muža), ale nakoniec nastolila znova vládu jedného muža, aj keď tento raz už pod názvom „konzulát“. Na druhej strane však veľa zákonov a vôbec výdobytkov revolúcie zostalo zachovaných. Aj neskorší Napoleonov <a href="/wiki/Code_civil" class="mw-redirect" title="Code civil">Code civil</a> (Občiansky zákonník) prevzal veľa prvkov z ústavy roku 1789 (osobnú slobodu, rovnosť pred zákonom, slobodu vyznania a podobne). </p><p>Za symbolický koniec Francúzskej revolúcie sa pokladá buď <a href="/wiki/Prevrat_18._brumaira" title="Prevrat 18. brumaira">Napoleonov prevrat 9. novembra 1799</a> (resp. platnosť novej ústavy v decembri 1799) alebo menej často až odstránenie Napoleona (k tomu pozri článok <a href="/wiki/Napoleon_Bonaparte" title="Napoleon Bonaparte">Napoleon Bonaparte</a>). Sám Napoleon revolúciu vyhlásil za „skončenú“ 15. decembra 1799, keď predstavil Francúzom novú ústavu, s komentárom, že revolúcia sa tak vraj vrátila k svojim základom. </p> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Pozri_aj">Pozri aj</h2><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=21" title="Upraviť sekciu: Pozri aj" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=21" title="Editovat zdrojový kód sekce Pozri aj"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <ul><li><a href="/wiki/Franc%C3%BAzsky_pr%C3%A1vny_syst%C3%A9m_v_obdob%C3%AD_Franc%C3%BAzskej_revol%C3%BAcie" title="Francúzsky právny systém v období Francúzskej revolúcie">Francúzsky právny systém v období Francúzskej revolúcie</a></li></ul> <div class="mw-heading mw-heading2"><h2 id="Pramene_a_literatúra"><span id="Pramene_a_literat.C3.BAra"></span>Pramene a literatúra</h2><span class="mw-editsection"><span class="mw-editsection-bracket">[</span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&veaction=edit&section=22" title="Upraviť sekciu: Pramene a literatúra" class="mw-editsection-visualeditor"><span>upraviť</span></a><span class="mw-editsection-divider"> | </span><a href="/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&action=edit&section=22" title="Editovat zdrojový kód sekce Pramene a literatúra"><span>upraviť zdroj</span></a><span class="mw-editsection-bracket">]</span></span></div> <ul><li><cite style="font-style:normal">TINKOVÁ, Daniela. <i>Zrození občana. Antologie dokumentů z Francouzské revoluce</i>. 1. vyd. Praha : Academia, 2015. 475 s. <span style="white-space:nowrap"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/978-80-200-2423-7" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-200-2423-7">ISBN <span class="ISBN">978-80-200-2423-7</span></a></span>. (čeština)</cite></li> <li><cite style="font-style:normal">FURET, François. <i>Francouzská revoluce</i>. Preklad Jana Smutná-Lemmonierová. 1. vyd. Zväzok 1. Od Turgota k Napoleonovi 1770 – 1814. Praha : Argo, 2004. 450 s. (Dějiny Evropy; zv. 3.) <span style="white-space:nowrap"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/80-7203-452-9" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/80-7203-452-9">ISBN <span class="ISBN">80-7203-452-9</span></a></span>. </cite></li> <li>FURET, François: <i>Promýšlet francouzskou revoluci.</i> Brno : Atlantis, 1994. 208 s. <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/8071080896" class="internal mw-magiclink-isbn">ISBN 80-7108-089-6</a></li> <li>HOTMAR, Josef: <i>Dobrodružství Velké revoluce, 1789  –  1799.</i> Praha : Panorama, 1989. 416 s. <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/8070380357" class="internal mw-magiclink-isbn">ISBN 80-7038-035-7</a></li> <li>HANUŠ, Jiří - VLČEK, Radomír (eds.): <i>Interpretace francouzské revoluce.</i> Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury, 2004. 160 s. <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/8073250470" class="internal mw-magiclink-isbn">ISBN 80-7325-047-0</a></li> <li><cite style="font-style:normal">HROCH, Miroslav. <i>Velká francouzská revoluce a Evropa : 1789  –  1800</i>. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1990. 532 s. <span style="white-space:nowrap"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/80-205-0151-7" title="Špeciálne:KnižnéZdroje/80-205-0151-7">ISBN <span class="ISBN">80-205-0151-7</span></a></span>. (čeština)</cite></li> <li>HUNTOVÁ, Lynn: <i>Francouzská revoluce : Politika, kultura, třída.</i> Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury, 2007. 272 s. <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/9788073251192" class="internal mw-magiclink-isbn">ISBN 978-80-7325-119-2</a></li> <li>OZOUFOVÁ, Mona: <i>Revoluční svátky, 1789 - 1799.</i> Brno : Centrum pro studium demokracie a kultury, 2006. 352 s. <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/8073250942" class="internal mw-magiclink-isbn">ISBN 80-7325-094-2</a></li> <li>SCHAMA, Simon: <i>Občané : Kronika Francouzské revoluce.</i> Praha : Prostor, 2004. 972 s. <a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kni%C5%BEn%C3%A9Zdroje/8072601113" class="internal mw-magiclink-isbn">ISBN 80-7260-111-3</a></li></ul> <div style="border: solid #aaa 1px; background: #f9f9f9; padding: 0ex 1ex; font-size: 90%;" class="tright" title="Portál, ktorého súčasťou je táto stránka"> <table style="margin: 0; padding: 0ex"> <tbody><tr> <td style="vertical-align:middle;margin: 0;"><span class="noviewer" typeof="mw:File"><a href="/wiki/S%C3%BAbor:Portal.svg" class="mw-file-description" title="Portal"><img alt="Portal" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c9/Portal.svg/36px-Portal.svg.png" decoding="async" width="36" height="32" class="mw-file-element" srcset="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c9/Portal.svg/54px-Portal.svg.png 1.5x, //upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c9/Portal.svg/72px-Portal.svg.png 2x" data-file-width="36" data-file-height="32" /></a></span> </td> <td style="text-align:left;font-style:italic; font-weight:bold;"><a href="/wiki/Port%C3%A1l:Franc%C3%BAzsko" title="Portál:Francúzsko">Francúzsky portál</a> </td></tr></tbody></table></div>    </div><noscript><img src="https://login.wikimedia.org/wiki/Special:CentralAutoLogin/start?type=1x1" alt="" width="1" height="1" style="border: none; position: absolute;"></noscript> <div class="printfooter" data-nosnippet="">Zdroj: „<a dir="ltr" href="https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veľká_francúzska_revolúcia&oldid=7916248">https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veľká_francúzska_revolúcia&oldid=7916248</a>“</div></div> <div id="catlinks" class="catlinks" data-mw="interface"><div id="mw-normal-catlinks" class="mw-normal-catlinks"><a href="/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Kateg%C3%B3rie" title="Špeciálne:Kategórie">Kategórie</a>: <ul><li><a href="/wiki/Kateg%C3%B3ria:Franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia" title="Kategória:Francúzska revolúcia">Francúzska revolúcia</a></li><li><a href="/wiki/Kateg%C3%B3ria:Dejiny_Franc%C3%BAzska" title="Kategória:Dejiny Francúzska">Dejiny Francúzska</a></li></ul></div><div id="mw-hidden-catlinks" class="mw-hidden-catlinks mw-hidden-cats-hidden">Skryté kategórie: <ul><li><a href="/wiki/Kateg%C3%B3ria:Wikip%C3%A9dia:Ch%C3%BDbaj%C3%BAce_riadkov%C3%A9_referencie" title="Kategória:Wikipédia:Chýbajúce riadkové referencie">Wikipédia:Chýbajúce riadkové referencie</a></li><li><a href="/wiki/Kateg%C3%B3ria:Port%C3%A1l:Franc%C3%BAzsko/Zapojen%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky" title="Kategória:Portál:Francúzsko/Zapojené články">Portál:Francúzsko/Zapojené články</a></li><li><a href="/wiki/Kateg%C3%B3ria:Wikip%C3%A9dia:%C4%8Cl%C3%A1nky_priamo_volaj%C3%BAce_%C5%A1abl%C3%B3nu_Port%C3%A1l" title="Kategória:Wikipédia:Články priamo volajúce šablónu Portál">Wikipédia:Články priamo volajúce šablónu Portál</a></li><li><a href="/wiki/Kateg%C3%B3ria:Str%C3%A1nky_s_magick%C3%BDmi_odkazmi_ISBN" title="Kategória:Stránky s magickými odkazmi ISBN">Stránky s magickými odkazmi ISBN</a></li></ul></div></div> </div> </main> </div> <div class="mw-footer-container"> <footer id="footer" class="mw-footer" > <ul id="footer-info"> <li id="footer-info-lastmod"> Dátum a čas poslednej úpravy tejto stránky: 23. september 2024, 12:00.</li> <li id="footer-info-copyright">Text je dostupný za podmienok <a rel="nofollow" class="external text" href="//creativecommons.org/licenses/by-sa/4.0/">Creative Commons Attribution/Share-Alike License 4.0 Unported</a>; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke <a class="external text" href="https://foundation.wikimedia.org/wiki/Special:MyLanguage/Policy:Terms_of_Use">Podmienky použitia</a>.</li> </ul> <ul id="footer-places"> <li id="footer-places-privacy"><a href="https://foundation.wikimedia.org/wiki/Special:MyLanguage/Policy:Privacy_policy">Ochrana osobných údajov</a></li> <li id="footer-places-about"><a href="/wiki/Wikip%C3%A9dia:O">O Wikipédii</a></li> <li id="footer-places-disclaimers"><a href="/wiki/Wikip%C3%A9dia:Zrieknutie_sa_zodpovednosti">Zrieknutie sa zodpovednosti</a></li> <li id="footer-places-wm-codeofconduct"><a href="https://foundation.wikimedia.org/wiki/Special:MyLanguage/Policy:Universal_Code_of_Conduct">Pravidlá správania</a></li> <li id="footer-places-developers"><a href="https://developer.wikimedia.org">Vývojári</a></li> <li id="footer-places-statslink"><a href="https://stats.wikimedia.org/#/sk.wikipedia.org">Štatistiky</a></li> <li id="footer-places-cookiestatement"><a href="https://foundation.wikimedia.org/wiki/Special:MyLanguage/Policy:Cookie_statement">Vyhlásenie o cookies</a></li> <li id="footer-places-mobileview"><a href="//sk.m.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia&mobileaction=toggle_view_mobile" class="noprint stopMobileRedirectToggle">Mobilné zobrazenie</a></li> </ul> <ul id="footer-icons" class="noprint"> <li id="footer-copyrightico"><a href="https://wikimediafoundation.org/" class="cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--size-large cdx-button--fake-button--enabled"><img src="/static/images/footer/wikimedia-button.svg" width="84" height="29" alt="Wikimedia Foundation" loading="lazy"></a></li> <li id="footer-poweredbyico"><a href="https://www.mediawiki.org/" class="cdx-button cdx-button--fake-button cdx-button--size-large cdx-button--fake-button--enabled"><img src="/w/resources/assets/poweredby_mediawiki.svg" alt="Powered by MediaWiki" width="88" height="31" loading="lazy"></a></li> </ul> </footer> </div> </div> </div> <div class="vector-settings" id="p-dock-bottom"> <ul></ul> </div><script>(RLQ=window.RLQ||[]).push(function(){mw.config.set({"wgHostname":"mw-web.codfw.main-74cc59cb9d-mmt2f","wgBackendResponseTime":186,"wgPageParseReport":{"limitreport":{"cputime":"0.181","walltime":"0.528","ppvisitednodes":{"value":1705,"limit":1000000},"postexpandincludesize":{"value":6997,"limit":2097152},"templateargumentsize":{"value":2193,"limit":2097152},"expansiondepth":{"value":10,"limit":100},"expensivefunctioncount":{"value":1,"limit":500},"unstrip-depth":{"value":0,"limit":20},"unstrip-size":{"value":1,"limit":5000000},"entityaccesscount":{"value":0,"limit":400},"timingprofile":["100.00% 86.707 1 -total"," 46.28% 40.129 3 Šablóna:Citácia_knihy"," 32.43% 28.123 1 Šablóna:Fra"," 27.93% 24.221 1 Šablóna:Vjz"," 19.85% 17.214 3 Šablóna:ISBN"," 15.61% 13.533 1 Šablóna:Cudzojazyčne"," 15.19% 13.168 2 Šablóna:Citácia/Jazyk"," 9.15% 7.930 1 Šablóna:Bez_riadkových_referencií"," 8.16% 7.071 1 Šablóna:Portál"," 7.27% 6.306 1 Šablóna:Cudzojazyčne/iso12názov"]},"scribunto":{"limitreport-timeusage":{"value":"0.004","limit":"10.000"},"limitreport-memusage":{"value":658616,"limit":52428800}},"cachereport":{"origin":"mw-web.eqiad.main-54f95c77b8-vrgq2","timestamp":"20241112151913","ttl":2592000,"transientcontent":false}}});});</script> <script type="application/ld+json">{"@context":"https:\/\/schema.org","@type":"Article","name":"Ve\u013ek\u00e1 franc\u00fazska revol\u00facia","url":"https:\/\/sk.wikipedia.org\/wiki\/Ve%C4%BEk%C3%A1_franc%C3%BAzska_revol%C3%BAcia","sameAs":"http:\/\/www.wikidata.org\/entity\/Q6534","mainEntity":"http:\/\/www.wikidata.org\/entity\/Q6534","author":{"@type":"Organization","name":"P\u0159isp\u011bvatel\u00e9 projekt\u016f Wikimedia"},"publisher":{"@type":"Organization","name":"nadace Wikimedia","logo":{"@type":"ImageObject","url":"https:\/\/www.wikimedia.org\/static\/images\/wmf-hor-googpub.png"}},"datePublished":"2005-03-23T14:45:41Z","dateModified":"2024-09-23T12:00:06Z","image":"https:\/\/upload.wikimedia.org\/wikipedia\/commons\/5\/57\/Anonymous_-_Prise_de_la_Bastille.jpg","headline":"revol\u00facia vo Franc\u00fazsku (1789 \u2013 1799) s cie\u013eom odstr\u00e1ni\u0165 kr\u00e1\u013eovu absolutistick\u00fa moc"}</script> </body> </html>